Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Ndc/10/2021 Identifikačné číslo spisu: 8520201970 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8520201970.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. M., narodeného XX. E. XXXX, t. č. bývajúceho v A. Ľ. XXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, dieťa rodičov matky Q. M., bývajúcej v A. Ľ. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Dlugolinským, so sídlom v Starej Ľubovni, Levočská 1, a otca P. M., bývajúceho v A. Ľ. XXX, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, so sídlom v Prešove, Hlavná 50, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 148/2020, o návrhu otca na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto rozhodol: Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 148/2020, Okresnému súdu Košice I n e v y h o v u j e. Odôvodnenie
- Okresný súd Stará Ľubovňa predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) návrh na prikázanie veci inému súdu podľa § 39 ods. 2 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu vhodnosti, ktorý podal otec maloletého dieťaťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že existujú závažné dôvody vhodnosti spočívajúce v pôsobení príbuzných matky a jej právneho zástupcu na Okresnom súde Stará Ľubovňa, priateľských vzťahoch príbuzných matky a príbuzných jej právneho zástupcu so sudcami, možnosti ovplyvňovania sudcov zo strany príbuzných matky, ďalej uviedol, že na súde prvej inštancie pôsobí iba 11 sudcov, vyslovil nedôveru v spravodlivé konanie a rozhodovanie na súde prvej inštancie a zároveň je vylúčené, aby medzi sudcami a zamestnancami daného súdu nepanovali priateľské vzťahy, a existovali iba rýdzo profesionálne vzťahy. Poukázal aj na ním vznesenú námietku zaujatosti sudcov súdu prvej inštancie. Preto žiadal vec prikázať Okresnému súdu Košice I.
- Matka maloletého dieťaťa ani ustanovený kolízny opatrovník sa k navrhovanej delegácii písomne nevyjadrili.
- Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
- Podľa § 39 ods. 2 a 3 C.s.p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Stará Ľubovňa) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Košice I). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.
- Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
- S poukazom na už uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 C.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov subjektov na oboch procesných stranách, pričom na pomery subjektu, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné subjekty konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných subjektov konania.
- Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie dospel k záveru, že v tomto konaní nie je daná žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala prikázanie (delegáciu) veci z dôvodu vhodnosti inému okresnému súdu a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takouto okolnosťou bez ďalšieho nie je (nemôže byť) pochybnosť strany v zákonné, spravodlivé a objektívne konanie a rozhodnutie vec prejednávajúcim súdom. Rovnako nemožno za takéto okolnosti považovať ani domnienku účastníka, že mu súd nie je priaznivo naklonený a ani jeho nespokojnosť s rozhodovaním súdu, či postupom sudcu. Objektívnosť, resp. zaujatosť sudcov vec prejednávajúceho súdu nie je dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, nakoľko by mohla byť dôvodom na prikázanie veci podľa ustanovenia § 39 ods. 1 C.s.p., to však len vtedy, ak by účastník úspešne namietal zaujatosť všetkých sudcov súdu majúceho inak vec prejednať a rozhodnúť. K takejto situácii však v danom prípade nedošlo, keďže Krajský súd v Prešove rozhodoval o doslova identických námietkach zaujatosti otca maloletého dieťaťa v konaniach vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4 P 125/2020 a 4 P 94/2010, a to uzneseniami z
- februára 2021 sp. zn. 9 NcC 1/2021 a z
- februára 2021 sp. zn. 22 NcC 1/2021, ktorými rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Stará Ľubovňa, t. j. vrátane zákonnej sudkyne v tejto veci JUDr. Srokovej, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedených na súde prvej inštancie. Zákonnosť a spravodlivosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie pre zmenu podliehajú preskúmaniu v rámci riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov.
- Najvyšší súd záverom navyše zdôrazňuje, že na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 112 ods. 1 C.m.p.). Je tak zrejmé, že ochranu záujmu maloletého môže zabezpečiť najlepšie (najefektívnejšie) súd, ktorý sa nachádza v blízkosti maloletého, pričom primárnym cieľom je, aby konanie v takejto veci prebehlo čo najrýchlejšie. V prípade zmeny okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, je možná postupom podľa § 112 ods. 2 C.m.p. výnimka zo zásady perpetuatio fori, pričom je len na zvážení príslušného súdu prvej inštancie, či ide o také okolnosti alebo ich zmenu, ktorá by mohla odôvodňovať záujem maloletého dieťaťa na prenesenie tejto príslušnosti.
- Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C.s.p., a preto návrhu nevyhovel.
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.