Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ObdoV/10/2020 Identifikačné číslo spisu: 7008201622 Dátum vydania rozhodnutia: 27.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 420písm.

a/ CSP dovolateľ namietal, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci vyhľadávacieho súdu. Na odôvodnenie uviedol, že procesný postup Krajského súdu v Košiciach s určovacou žalobou žalovaného povinného dlžníka zo

2. 2007, v dobe od
4. 2007 až do súčasnosti
6. 2020, je nezákonný, nulitný a ničotný. Procesné úkony Krajského súdu v Košiciach a nadväzujúcich súdov sú paaktami bez právneho významu. Nezákonný, nastrčený sudca Hríb nikdy nemal právomoc prejednávať určovaciu žalobu povinného dlžníka Obec Holčíkovce zo
8. 2007 na zrušenie oboch exekučných titulov a rozhodovať po 11 rokoch o tom, či obidva exekučné tituly sú materiálne a formálne vykonateľné, keď nielen zákon, ale aj judikatúra NS SR (napr. rozhodnutie sp. zn. 4MCdo/8/2012 z
10. 2013, ktoré bolo potvrdené uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 453/2013 z
12. 2013) vyriešili, že jediným súdom, ktorý mal právomoc rozhodovať o otázkach materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučných titulov vždy bol a vždy bude len súd exekučný. Krajský súd v Košiciach a následne aj NS SR vo veci sp. zn. 2Obo/6/2020 rozhodujú od
14. 2007 do
16. 2020 vo veci, ktorá nepatrí do právomoci vyhľadávacích súdov, ale patrí do výhradnej právomoci súdu exekučného (OSVT Er 3159/97, Er 3196/97). Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia súdov oboch inštancií zrušil a uložil im predmetnú vec ihneď odovzdať exekučnému súdu, pretože len on má právomoc skúmať otázky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov. 24

§ 420písm.

b/ CSP dovolateľ namietal, že ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu. Na odôvodnenie uviedol, že procesný postup súdov oboch inštancií s určovacou žalobou žalovaného povinného dlžníka zo

2. 2007, v dobe od
4. 2007 až do súčasnosti
6. 2020, je nezákonný, nulitný a ničotný. Žalovaný dlžník podal dňa
8. 2007 určovaciu žalobu, ktorou sa na Krajskom súde v Košiciach domáhal zrušenia oboch exekučných titulov 10 rokov po ich právoplatnosti. Krajský súd v Košiciach mal logicky tohto „žalobcu“ označiť ako žalobcu a procesne ho viesť celé konanie ako stranu žalujúcu, ktorá
10. 2007 iniciovala nové súdne konanie. Dovolateľ mal byť vedený v procesnom postavení strany žalovanej, avšak Krajský súd v Košiciach účelovo túto kľúčovú procesnú stránku „zamenil“ a tak vytvoril nezákonnú procesnú situáciu, kedy žalovanému „dopomohol“ po 10 rokoch existencie oboch exekučných titulov dožadovať sa neexistujúcich chýb v písaní,
12. 2007 exekučné tituly zákulisne zrušiť a
14. 2008 si nechať „znovu“ exekučné tituly „ako nahrávku na podanie odporov“. Povinný dlžník v dobe od
16. 2007 do
18. 2020 nemá procesnú subjektivitu vystupovať vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008 na strane žalovaného a z tejto pozície protiprávne kooperovať so sudcom H., fabrikujúcim nezákonné paakty. 25

§ 420písm.

c/ CSP dovolateľ namietal, že strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu. Na odôvodnenie uviedol, že procesný postup súdov oboch inštancií s určovacou žalobou žalovaného povinného dlžníka zo

2. 2007, v dobe od
4. 2007 až do súčasnosti
6. 2020, je nezákonný, nulitný a ničotný. Žalovaný povinný dlžník podal dňa
8. 2007 určovaciu žalobu, ktorou sa na Krajskom súde v Košiciach domáhal zrušenia obidvoch exekučných titulov 10 rokov po ich právoplatnosti. Krajský súd v Košiciach mal logicky tohto „žalobcu“ označiť ako žalobcu a procesne ho viesť celé konanie ako stranu žalujúcu, ktorá
10. 2007 iniciovala nové súdne konanie. Krajský súd v Košiciach a následne aj NS SR v konaní sp. zn. 2Obo/6/2020 rozhoduje od
12. 2007 do
14. 2020 vo veci, ktorá nepatrí do právomoci vyhľadávacích súdov, pretože patrí do výhradnej právomoci súdu exekučného. Krajský súd v Košiciach vytvoril nezákonnú procesnú situáciu, kedy žalovanému „dopomohol“ po 10 rokoch existencie oboch exekučných titulov dožadovať sa neexistujúcich chýb v písaní,
16. 2007 exekučné tituly zákulisne zrušiť a
18. 2008 si nechať znovu „exekučné tituly ako nahrávku na podanie odporov“. 26

§ 420písm.

d/ CSP dovolateľ namietal, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie. Na odôvodnenie uviedol, že procesný postup súdov oboch inštancií s určovacou žalobou žalovaného povinného dlžníka zo

2. 2007, v dobe od
4. 2007 až do súčasnosti
6. 2020, je nezákonný, nulitný a ničotný. Obidva súdy opomenuli kľúčovú skutočnosť, že exekučné tituly nikto nikdy nezrušil, naďalej existujú a fabulácia sudcu H. falošným a zákulisným rozoslaním exekučných titulov dňa
8. 2008 - po 11 rokoch a 3 mesiacoch bez právneho dôvodu a mimo zákon - v právnom štáte nemôže nič zmeniť na právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov. Sudca H. svojím konaním vrátil čas o 12 rokov späť a „vyfabuloval nové konanie“ sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/
9. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutia súdov oboch inštancií zrušil a uložil im v predmetnej veci vyjasniť si kľúčovú otázku, že o tej istej veci už bolo dňa
11. 1997 a dňa
13. 1997 právoplatne rozhodnuté, vrátane právoplatne vyriešenej otázky, kto, kedy a akým spôsobom predmetné exekučné tituly prevzal. 27

§ 420písm.

e/ CSP dovolateľ namietal, že rozhodoval vylúčený sudca, resp. nesprávne obsadený súd. Dovolateľ uviedol, že procesný postup súdu druhej inštancie v roku 2020 bol nezákonný z hľadiska obsadenia senátu, ktorý vo veci sp. zn. 2Obo/6/2020 rozhodol. Tesne pred dňom

2. 2020 došlo k manipulácii, ktorou bola nezákonne zamenená JUDr. Miničová za JUDr. Pramukovú. V uznesení sp. zn. 2Obo/6/2020 z
4. 2020 je uvedené, že o veci rozhodoval senát v zložení: predseda JUDr. Izakovičová a členky senátu JUDr. Pramuková a JUDr. Pekarčíková. Tento senát je však senátom nezákonným a nemal právomoc rozhodovať o odvolaní podanom proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach z
7. Rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci sp. zn. 2Obo/6/2020 z
9. 2020 je preto protiprávnym a ničotným aktom, ktorý je treba odstrániť a zrušiť. Dňa
11. 2020 dovolateľ obdržal list Nobs/41/2020 od JUDr. Pramukovej, v ktorom bolo uvedené, že ku zmene zo senátu 4Obo na senát 2Obo došlo zo zákona dňom
13. 2020, nakoľko senát 2Obo už v minulosti rozhodoval otázky ohľadne veci sp. zn. 4Cb/1/
14. Dňom
16. 2020 dovolateľ obdržal list sp. zn. Spr. 261/20 od JUDr. Urbancovej, podpredsedníčky NS SR, že vo veci jeho odvolania rozhoduje zákonný senát 4Obo, ktorému predsedá JUDr. Priecelová, ktorá sa spolu s JUDr. Pramukovou, predsedníčkou obchodnoprávneho kolégia vyjadrila, že vec bola senátu 4Obo pridelená dňa
19. Následne iniciatívu vo veci prevzala JUDr. Pramuková, ktorá listom z
21. 2020 sp. zn. Nobs 41/2020 uviedla, ktorý senát je zákonný a oznámila, že je to senát 2Obo, a nie senát 4Obo, u ktorého sa vec nachádzala v období od februára 2019 do apríla
22. V júni 2020 sa JUDr. Pramuková záhadne a svojvoľne nominovala do senátu 2Obo na miesto predsedníčky JUDr. Miničovej, aby
24. 2020 potvrdila exces Krajského súdu v Košiciach z
26. 2018 o neexistujúcej duplicite dvoch exekučných titulov. JUDr. Pramuková je pritom členkou senátu 3Obo a žiadny zákon jej nedal právo „vyradiť“ JUDr. Miničovú a na jej miesto dosadiť seba a súčasne zameniť predsedníčku senátu JUDr. Miničovú za JUDr. Izakovičovú. JUDr. Pramuková naviac rozhodovala vec sp. zn. 4Cb/1/2008 ako sudkyňa Krajského súdu v Košiciach v prvom stupni od
28. 2008 do
30. 2009 a nemôže preto rozhodovať o odvolaní v totožnom konaní. Nesprávne obsadenie odvolacieho senátu je dôvodom, pre ktorý je potrebné dovolaním napadnuté uznesenie sp. zn. 2Obo/6/2020 zrušiť. 28

§ 420písm.

f/ CSP dovolateľ namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi ako strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to procesným postupom súdu druhej inštancie v roku 2020 a procesným postupom súdu prvej inštancie v rokoch 2007 -

1. Nesprávny procesný postup videl v tom, že súd druhej inštancie bol povinný dňa
3. 2020 nariadiť pojednávanie a predvolať účastníkov v zmysle § 385 ods. 1 CSP, čo však neurobil, čím porušil práva dovolateľa na spravodlivý proces podľa článkov 46 ods. 1, 47 ods. 3 a 48 ods. 2 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), ale tiež práva majetkové podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR a článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru a konanie tak zaťažil ďalšou vadou, čo je dôvodom, pre ktorý je potrebné rozhodnutie zrušiť. V bode 28 odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd detailne opakoval a doplňoval dokazovanie konkrétnou špecifikáciou jednotlivých dielčích nárokov (bod č. 28 písm. a/ až k/), teda vykonával akési dokazovanie vo forme detailného popisu jednotlivých položiek a/ až k/ a akýchsi výpočtov obsahu a výšky 11 dielčích položiek. Bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu dovolateľa k pojednávaniu dňa
5. 2020 predvolať. Naviac, tu bol evidentne daný verejný záujem na verejnom prejednaní odvolania, o čom svedčia fakty a udalosti v konaní od
7. 2007, kedy Krajský súd v Košiciach nemal právomoc o veci rozhodovať, sudca H. konanie manipuloval nezákonnými pokusmi „zlikvidovať“ exekučné tituly svojimi uzneseniami z
9. 2007 a
11. 2007 a odoslaním exekučných titulov po 11 rokoch a 3 mesiacoch žalovanému na podanie odporu a vyfabulovanie konania sp. zn. 4Cb/1/
12. 29 Ďalej dovolateľ uviedol, že ním uplatnený dovolací dôvod je opodstatnený tiež preto, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné, protirečivé a rozporné so zákonom a nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa síce stotožnil s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie, ale následne sám vykonával dokazovanie a doplňoval skutkový stav, avšak nikde nevysvetlil, prečo zamlčal, že právnym základom každého z troch predmetných exekučných titulov je celkom iná dohoda o uznaní dlhu a spôsobe jeho splácania. Platobný rozkaz sp. zn. 9Cb/1832/96 bol vydaný
14. 1997 na základe dohody z
17. Tu boli uznané záväzky 1 309 905,-- Sk, z toho zákonný úrok činil 444 770,-- Sk na základe faktúry č. 25/P/95 za dobu omeškania do
19. 1995 a dohodnuté splátky od 4/1996 do 12/
20. Platobný rozkaz sp. zn. 18Rob/1357/96 bol vydaný
22. 1997 na základe dohody zo
25. Tu boli uznané záväzky 1 396 418,-- Sk, z toho zákonný úrok činil 444 770,-- Sk a 86 513,-- Sk podľa faktúry č. 96599 za dobu omeškania do
27. 1996 a dohodnuté splátky od
29. 1996 do
32. Platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/96 bol vydaný
34. 1997 na základe dohody zo
37. Tu boli uznané záväzky na istine 865 135,-- Sk a na zákonných úrokoch z omeškania 631 280,-- Sk. Každá z troch súdom opomenutých dohôd je jedinečným a úplne samostatným právnym titulom, na základe ktorého boli riadne vydané tri samostatné exekučné tituly. Rozdielnosť exekučných titulov je jasná už z púheho počtového porovnania exekučných titulov. Exekučný titul sp. zn. 9Cb/1832/96 obsahuje 0,5 ročné úroky z jednotlivých 11 faktúr, celkom 865 135,-- Sk. Ročne 0,5% úrok zo sumy 865 135,-- Sk činí čiastku 4 325,67 Sk. Exekučný titul sp. zn. 18 Rob/1357/96 obsahuje iný 0,5% denný zmluvný úrok omeškania od pôvodného termínu splatnosti. Ak v prípade exekučného titulu sp. zn. 18Rob/1357/96 sa vyjde z rovnakej istiny dlhu ako vo veci sp. zn. 9Cb/1832/96 (a to z istiny 865 135,-- Sk), potom 0,5% denný zmluvný úrok z omeškania ročne činí sumu 1 578 871,37 Sk a počtovým porovnaním súm 4 325,67 Sk a 1 578 871,37 Sk je daná zjavná nesprávnosť a zmätočnosť tvrdenia súdov oboch inštancií. 30 Odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, ktorý v bodoch 30 - 35 popisuje svoje úvahy a tvrdenia, že nárok žalobcu z
39. 1996 súdom aprobovaným platobným rozkazom sp. zn. 18Rob/1357/96 z
41. 1997 je totožný s nárokom žalobcu z
43. 1996 súdom aprobovaným platobným rozkazom sp. zn. 9Cb/1832/96-34 z
46. Tvrdenia súdov sú však mylné, rozporné so zákonom, zmätočné a nepravdivé. Vo veci sp. zn. 9Cb/1832/96 súd rozhodoval na základe dohody o uznaní dlhu a spôsobu jeho zaplatenia z
49. Súd na základe uvedenej uznávacej listiny právoplatne prisúdil žalobcovi istinu pohľadávky, teda sumy jednotlivých faktúr (od 4 226,-- Sk do 50 400,-- Sk) v celkovej výške 1 309 905,-- Sk - 444 770,-- Sk = 865 135,-- Sk. Z takto vyriešenej otázky istiny pohľadávky ku dňu
51. 1997 vo výške 865 135,-- Sk sa javí zmätočnou a pochybnou úvaha súdu prezentovaná dňa
53. 2018, že o istine pohľadávky doteraz právoplatne rozhodnuté nebolo a opakovaná požiadavka súdu z
55. 2018 začať znovu po 22 rokoch o tejto istine pohľadávky konanie a dokazovanie. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, tak vo veci sp. zn. 9Cb/1832/96 súd žalobcovi právoplatne prisúdil príslušenstvo v podobe 0,5% úroku p. a., teda nepriznal mu úrok za každý deň omeškania. Naviac, súd dňa
57. 2018 opomenul, že totožné nie sú ani právne tituly (dohody), na základe ktorých vydal svoje rozhodnutia dňa
59. 1997 a dňa
62. Prvá dohoda z
64. 1996 uvádza pre prípad neuhradenia dlžníkovho záväzku v celkovej výške 1 309 905,-- Sk (ktorú dlžník uznal) zmluvnú pokutu 0,5% za každý deň omeškania. Pretože dlžník ignoroval svoje záväzky dohodnuté dňa
66. 1996, bola dňa
68. 1996 dohodnutá druhá dohoda na základe kumulatívnej novácie a dlžník sa zaviazal uhradiť svoj dlh v celkovej výške 1 396 418,-- Sk v troch splátkach od
70. 1996 do
73. Táto dohoda pre prípad neuhradenia dlžníkovho záväzku vo výške 1 396 418,- Sk uvádza zmluvný úrok z omeškania 0,5% za každý deň omeškania, z čoho je zrejmé, že ide o dva úplne rozdielne právne tituly, na základe ktorých boli súdom vydané dve úplne odlišné právoplatné rozhodnutia a v žiadnom prípade nejde o totožné právne tituly. Súdy rozporne, zmätočne a nesprávne zastavili konanie v sumách 86 513,-- Sk a 99 997,-- Sk s tvrdením, že tieto sumy sú duplicitné a že už boli dovolateľovi priznané v úrokoch v exekučnom titule sp. zn. 9Cb/1832/
74. Nesprávnosť a zmätočnosť tohto tvrdenia súdu je preukázaná púhym počtovým porovnaním: 0,5% úrok p. a. za dobu od
76. 1996 do
78. 1996 z istiny dlhu 865 135,-- Sk činí sumu 2 162,83 Sk. Čo sa týka súdom tvrdenej duplicity príslušenstva, ide o ďalší omyl a vadu v uvažovaní súdu. Exekučný titul sp. zn. 18Rob/1357/96 totiž obsahuje úplne iný 0,5% denný zmluvný úrok z omeškania od pôvodného termínu splatnosti a bol súdom stanovený na základe iného titulu, a to dohody zo 07.08.1996, na rozdiel od exekučného titulu sp. zn. 9Cb/1832/
79. Uvedená zmätočnosť, protirečivosť, rozpornosť a nesprávnosť nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 393 ods. 2 CSP, čo zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 420 písm. f/ CSP. 31 K dovolaniu žalobcu zaslala žalovaná písomné vyjadrenie, v ktorom navrhla dovolanie zamietnuť, keďže nie je naplnený žiadny z dovolacích dôvodov. 32 Žalovaná uviedla, že sa nestotožňuje so žalobcom, že vec nepatrí do právomoci Krajského súdu v Košiciach. O tejto otázke už bolo rozhodnuté aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS 177/2010 z
81. 2010, vydanom v tejto veci, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť žalobcu, podaná vo vzťahu k postupu a uzneseniam vydaným v tejto veci v konaní vedenom NS SR pod sp. zn. 2Obo/40/2009 a pod sp. zn. 1ObdoV/36/
82. Odmietnutím ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd SR odobril názor NS SR o včasnom podaní odporu žalovaným dňa
84. 2008 a skonštatoval, že má ďalej prebiehať súdne konanie. Vzhľadom na už skôr vyslovený právny názor Ústavného súdu SR a NS SR v tejto veci nie je správne konštatovanie žalobcu, že platobné rozkazy Krajského súdu v Košiciach č. k. 17Rob/1361/96-24 z
86. 1997 a č. k. 18Rob/1357/96-22 z
88. 1997 existujú a že sú exekučnými titulmi. Tento názor žalobcu je nesprávny, keďže uvedené platobné rozkazy boli súdom v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do
90. 2016 v celom rozsahu zrušené po včasnom podaní odporov zo strany žalovaného dňa
93. Platobné rozkazy neboli prevzaté oprávnenou osobou, čo potvrdzujú aj čestné prehlásenia vtedajšieho starostu Ing. S. zo
95. 2008 a K. z
97. 2008, ako aj ich svedecké výpovede pred Krajským súdom v Košiciach. 33 Pokiaľ žalobca v dovolaní poukazuje na písomnosti žalovanej zo
99. 2007, tak opomenul uviesť, že nimi sa žalovaná dožadovala zákonného doručenia platobných rozkazov v zmysle § 173 ods. 1 OSP. Nejde o žiadny zamaskovaný návrh na zastavenie exekúcie a ani o skryté mimoriadne dovolanie, ako sa nesprávne domnieva žalobca. Ak súd zistí, že rozhodnutie nebolo riadne doručené, je jeho povinnosťou ho opätovne doručiť, čo bolo aj v tomto prípade. 34 Keďže žalovaná má procesnú subjektivitu v konaní a má spôsobilosť samostatne konať pred súdom, námietky žalobcu k týmto skutočnostiam sú zjavne nedôvodné. 35 Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď konanie vo veci čiastočne zastavil, keďže svoj nárok v danej časti uplatnil žalobca duplicitne a bolo o ňom rozhodnuté už v konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 9Cb/1832/
100. Žalobca opomína skutočnosť, že o úrokoch z omeškania už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. 9Cb/1832/1996 platobným rozkazom z
102. 1997, a preto je správne rozhodnutie o zastavení konania aj vo vzťahu k úrokom z omeškania. Žalobca v dovolaní po svojom prepočítava úroky z omeškania z vyššie uvedených neplatných dohôd o uznaní dlhov a z neexistujúcich zrušených platobných rozkazov, čo nie je správne pre rozhodnutie danej veci. V dovolaní žalobca poukazuje na jednotlivé dohody o uznaní záväzkov z
104. 1996,
106. 1996 a
108. 1996, pričom sa jedná o absolútne neplatné právne úkony, keďže neboli schválené obecným zastupiteľstvom Obce Holčíkovce. Naviac, za to bol bývalý starosta Ing. S.G., voči ktorému žalovaný na súde uplatnil nárok na zaplatenie vzniknutej škody počas exekúcie, aj odsúdený v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 1T/197/2004 rozsudkom z
111. Uvedený trestný rozsudok nepredstavuje žiadnu vyriešenú prejudiciálnu otázku medzi žalobcom a žalovaným ohľadne doručenia platobných rozkazov, ale je smerodajný pre rozhodnutie ohľadne toho, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchal Ing. S.. 36 Ani žalobcom uvedený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je dôvodný, keďže odvolací súd nebol povinný nariaďovať pojednávanie, pretože dokazovanie nezopakoval a nedoplnil a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem. 37 Rovnako dovolací dôvod, že by mal rozhodovať vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd nie je daný, keďže JUDr. Katarína Pramuková v predmetnej veci v prvom stupni nerozhodovala. 38 Dodatočne boli za spisom doposlané podania žalobcu z
113. 2020,
115. 2021 a
118. Ani jedno z predmetných podaní nie je spísané a podpísané advokátom tak, ako to vyžaduje § 419 ods. 1 CSP, na základe čoho dovolací súd dospel k názoru, že na uvedené podania žalobcu nebude prihliadať. 39 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom. 40 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 41 Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dovolanie podľa CSP nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, za existencie ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 42 Dovolateľ podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 420 CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 43 Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní treba považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako aj na strane strán sporu), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ civilného sporového konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma počas celého konania (§ 161 ods. 1 CSP). Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť, procesná subjektivita strán, spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu, prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) alebo prekážka už skôr začatého konania (litispendencia). 44 K dovolacím dôvodom uplatneným dovolateľom v zmysle § 420 písm. a/, písm. b/, písm. c/ CSP dovolací súd uvádza nasledovné: 45 Konanie na Krajskom súdu v Košiciach začalo na základe žaloby zo dňa
120. 1996, pôvodne vedenej pod sp. zn. 18Rob/1357/1996 o zaplatenie sumy 86 513,-- Sk s príslušenstvom a žaloby podanej dňa
122. 1996, pôvodne vedenej pod sp. zn. 17Rob/1361/1996 o zaplatenie sumy 99 997,-- Sk s príslušenstvom, po preradení do registra „Cb“, vedenej pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008, po spojení na spoločné konanie uznesením Krajského súdu v Košiciach z
123. novembra 2014 vedenej pod sp. zn. 4Cb/1/
124. Do právomoci súdov v civilnom sporovom konaní patrí prejednávať a rozhodovať súkromnoprávne spory, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§ 3 CSP). Posudzovanie právomoci súdu na rozhodovanie o uplatnenom nároku závisí od obsahu (materiálno-právneho aspektu) daného právneho vzťahu, a nie od okolností, či právny predpis upravujúci tento vzťah, je súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva (formálny aspekt). Z § 3 CSP vyplýva, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V posudzovanom prípade ide o súkromnoprávny spor medzi žalobcom a žalovanou (nejedná sa o verejnoprávny spor), na prejednanie a rozhodovanie ktorého je daná právomoc súdu, a to Krajského súdu v Košiciach (ako súdu prvej inštancie) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako súdu odvolacieho). Dovolateľom namietaná vada v zmysle § 420 písm. a/ CSP nie je daná a opodstatnená. 46 Žalobca ako „dominus litis“ v žalobe označil za žalovanú Obec Holčíkovce, t. j. právnickú osobu, ktorej postavenie právnickej osoby, a teda právnu subjektivitu, priznáva samotná Ústava SR v článku
125. Aj zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 1 ods. 1 definuje obec ako právnickú osobu, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Obdobne Občiansky zákonník vo výpočte právnických osôb v § 18 ods. 2 uvádza (pod písmenom c/) jednotky územnej samosprávy, t. j. obce a vyššie územné celky. Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom a stráca ju svojím zánikom. Keďže žalovaná Obec Holčíkovce má spôsobilosť na práva a povinnosti podľa hmotného práva, má aj procesnú subjektivitu v zmysle § 61 CSP, nakoľko procesnú subjektivitu má podľa zákona ten, kto vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Od procesnej subjektivity v zmysle § 61 CSP treba odlíšiť procesnú spôsobilosť (§ 67 CSP), ktorá vyjadruje oprávnenie subjektu samostatne pred súdom konať, t. j. spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti, resp. spôsobilosť samostatne realizovať procesné úkony. Procesnú spôsobilosť majú strany v spore v takom rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva. Podľa § 19a Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom - o taký prípad však v predmetnej veci nejde. V posudzovanom prípade žalovaná má procesnú subjektivitu (§ 61 CSP), ako aj procesnú spôsobilosť (§ 67 CSP). Dovolacie námietky uplatnené dovolateľom v zmysle § 420 písm. b/, c/ CSP nie sú dané a opodstatnené. 47

§ 420písm.

d/ CSP dovolateľ namietal, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo, teda že je tu daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorú vyvodzuje z toho, že platobné rozkazy, ktoré Krajský súd v Košiciach vydal v konaní vedenom pod sp. zn. 17Rob/1361/1996 (dňa 27.06.1997) a pod sp. zn. 18Rob/1357/1996 (dňa

2. 1997) stále existujú a sú právoplatné. Čiže prekážkou ďalšieho postupu podľa dovolateľa je to, že konania v týchto dvoch veciach (spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 4Cb/1/2008) sú už právoplatne rozhodnuté, a preto konať môže už len exekučný súd v exekučnom konaní vedenom na podklade týchto dvoch exekučných titulov. Podľa názoru dovolateľa bola tiež právoplatne vyriešená otázka kto, kedy a ako predmetné exekučné tituly prevzal, a to vo výroku rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/197/04 z
3. augusta
4. Jedná sa o rozsudok, ktorým bol bývalý starosta Obce Holčíkovce Ing. S. uznaný vinným pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Dovolací súd poukazuje na uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré spolu s uznesením odvolacieho súdu tvorí organický celok. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysvetlil, že platobné rozkazy sp. zn. 17Rob/1361/96 z
5. júna 1997 a sp. zn. 18Rob/1357/96 z
6. júla 1997 (doručované podľa príslušných ustanovení OSP) za žalovanú neprevzala oprávnená osoba (starosta obce), a preto nemohlo dôjsť k ich účinnému doručeniu dňa
8. 1997 a dňa
10. 1997 a platobné rozkazy nenadobudli právoplatnosť. Keďže platobné rozkazy neboli riadne doručené a súd ich na návrh opätovne doručil žalovanej, ktorá v zákonnej lehote podala proti nim odpor s vecným odôvodnením, platobné rozkazy boli ex lege zrušené (§ 184 ods. 2 OSP) a súd prvej inštancie bol povinný vo veci ďalej konať. Súd prvej inštancie tiež vysvetlil, že v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1T/197/04 a ani v trestnom rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1T/197/04 z
11. augusta 2005 sa neriešila otázka doručovania platobných rozkazov do vlastných rúk oprávnenej osobe, keďže táto otázka sa riešila a posudzovala v civilnom sporovom konaní v zmysle príslušných ustanovení OSP. K uvedenému odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalobca v odvolaní namietal okolnosti týkajúce sa doručovania platobných rozkazov sp. zn. 17Rob/1361/96 a sp. zn. 18Rob/1357/96, tak súd prvej inštancie sa touto otázkou síce zaoberal, avšak jej posúdenie pre dané štádium konania (rozhodovania o procesnom návrhu na vstup ďalších subjektov do konania a posudzovania procesných podmienok konania) nebolo relevantné a posúdením uvedenej otázky, resp. námietky žalobcu bude opodstatnené sa zaoberať v rámci rozhodovania vo veci samej. Podľa názoru dovolacieho súdu, z obsahu spisového materiálu vyplýva, že platobné rozkazy sp. zn. 17Rob/1361/96 a sp. zn. 18Rob/1357/96 nenadobudli právoplatnosť a nepredstavujú prekážku právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 420 písm. d/ CSP pre konanie (všeobecného) súdu. Predmetná vec potom nemôže byť postúpená exekučnému súdu, pretože tento nemá právomoc, aby v neprávoplatne skončenom spore rozhodoval namiesto všeobecného súdu. Dovolateľom namietaná vada zmätočnosti podľa § 420 písm. d/ CSP nie je preto daná a opodstatnená. 48 Ako obiter dictum dovolací súd uvádza, že otázkou doručovania platobných rozkazov sp. zn. 17Rob/1361/96 z
13. 1997 a sp. zn. 18Rob/1357/96 z
15. 1997 sa v súvislosti s postupom súdu prvej inštancie zaoberal aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 177/2010 z
16. mája 2010, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť žalobcu. 49 K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 420 písm. e/ CSP dovolací súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením dovolateľa, že v odvolacej veci vedenej na NS SR rozhodoval nesprávne obsadený súd. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dovolací súd zistil, že Krajský súd v Košiciach predložil spis vedený pod sp. zn. 4Cb/1/2008 dňa
17. februára 2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cb/1/2008-1219 z
18. augusta
19. Predmetná vec bola nesprávne pridelená náhodným výberom do senátu 4 O, pretože v súlade s článkom II bodom 5 Rozvrhu práce NS SR na rok 2019 (v znení účinnom k
21. 2019) mala byť pridelená senátu, ktorý mal naposledy predmetnú vec pridelenú, resp. naposledy v nej konal alebo rozhodoval, pričom v danom prípade týmto senátom bol senát 2 O, ktorý vo veci naposledy rozhodoval pod sp. zn. 2Obo/8/2015, 2Obo/9/
22. Predsedníčka senátu 4 O JUDr. Alena Priecelová listom z
24. 2020 predložila vec elektronickej podateľni z dôvodu, že vec bola nesprávne zapísaná do senátu 4 O (pod sp. zn. 4Obo/4/2019), pričom v súlade s Rozvrhom práce NS SR na rok 2019 (článok II bod 5) je potrebné vec zapísať do registra 2Obo (register pre odvolaciu agendu - poznámka dovolacieho súdu). Z dôvodu, že členka senátu 2Obo JUDr. Beata Miničová rozhodovala v predmetnej veci v dovolacom konaní (sp. zn. 1ObdoV/36/2009), ex lege bola vylúčená z rozhodovania predmetnej veci ako členka odvolacieho senátu 2Obo, v dôsledku čoho bolo potrebné senát 2Obo (JUDr. Ivana Izakovičová a Mgr. Soňa Pekarčíková) doplniť o tretieho člena senátu. V súlade s článkom V ods. 1, 2 a 3 Rozvrhu práce NS SR na rok 2020 JUDr. Ivana Izakovičová požiadala riadiacu predsedníčku zastupujúceho senátu JUDr. Janu Veselú Zemaníkovú o určenie člena zo zastupujúceho senátu 3O. Dňa
26. 2020 JUDr. Jana Veselá Zemaníková určila za členku senátu 2Obo JUDr. Katarínu Pramukovú. Z uvedeného je zrejmé, že JUDr. Katarína Pramuková sa do senátu 2Obo „nenanominovala“ sama, ako to tvrdil dovolateľ, pretože za členku senátu 2Obo bola určená zákonným postupom v súlade s Rozvrhom práce NS SR a rozhodnutím predsedníčky (zastupujúceho) senátu 3 O JUDr. Jany Veselej Zemaníkovej. Rovnako bez právnej relevancie je aj námietka dovolateľa, že JUDr. Miničová bola „odstránená“ z rozhodovania v senáte 2Obo zo strany JUDr. Pramukovej, keďže JUDr. Miničová bola z rozhodovania v predmetnej odvolacej veci vylúčená ex lege z dôvodu toho, že už predtým rozhodovala ako členka dovolacieho senátu v dovolacom konaní sp. zn. 1ObdoV/36/2009 (§ 49 ods. 2 CSP). Za nedôvodnú považuje dovolací súd aj námietku dovolateľa, že JUDr. Pramuková rozhodovala ako sudkyňa v predmetnej veci na Krajskom súde v Košiciach (vec bola vedená pod sp. zn. 4Cb/1/2008). Predmetná vec bola pridelená JUDr. Kataríne Pramukovej v dobe od
28. 2008 do
30. 2009, t. j. v dobe, kedy ako sudkyňa pôsobila na Krajskom súde v Košiciach, avšak JUDr. Katarína Pramuková v uvedenej veci nerozhodovala, ani nevykonávala dokazovanie, v rámci ktorého by bola s vecou oboznámená, preto u nej neexistoval žiadny zákonný dôvod na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania odvolacej veci ako členky senátu 2Obo v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 CSP. Dovolací dôvod uplatnený dovolateľom v zmysle § 420 písm. e/ CSP preto nie je daný a opodstatnený. 50 K dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 420 písm. f/ CSP dovolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade odvolací súd nebol povinný nariadiť pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože formou procesného uznesenia rozhodoval o procesných návrhoch žalobcu, t. j. o vstupe ďalších žalobcov do konania a o prekážke res iudicata. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odvolací súd nedopĺňal a ani neopakoval dokazovanie, pretože na to neexistoval zákonný dôvod v zmysle § 384 ods. 1, 2 a 3 CSP, nakoľko odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Pre nariadenie pojednávania nebol daný ani žiadny dôležitý verejný záujem v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, keďže ide o bežný súkromnoprávny spor medzi žalobcom ako fyzickou osobou a žalovanou ako právnickou osobou. Postupom odvolacieho súdu, ktorý bol v súlade so zákonom (§ 385 ods. 1 CSP) nebola dovolateľovi znemožnená realizácia jemu patriacich procesných práv a nedošlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. 51 V rámci dovolacieho dôvodu uplatneného v zmysle § 420 písm. f/ CSP dovolateľ namietal aj nedostatočné, zmätočné a nepreskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj nesprávny procesný postup spočívajúci v tom, že odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti o zastavení konania pre prekážku res iudicata, ktorú vo vzťahu k predmetným konaniam a nárokom v ňom uplatneným má predstavovať právoplatný platobný rozkaz č. k. 9Cb/1832/96-34 z
33. 52 Právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý pr