Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Sžk/34/2018 Identifikačné číslo spisu: 6017200168 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Benczová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

66.

§ 66stavebného zákona, ale právny poriadok pozná inštitút tzv.

dodatočného stavebného povolenia vydaného v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré je upravené v § 88a stavebného zákona. 26. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia §

§ 66

stavebného zákona a v rámci toho je povinnosťou stavebníka (nelegálnej stavby) preukázať v lehote stanovenej stavebným úradom, že stavba postavená bez povolenia vyhovuje podmienkam ustanoveným v § 88a ods. 1 stavebného zákona. Na preukázanie tejto skutočnosti musí stavebník predložiť stavebnému úradu požadované doklady, ktoré sú spolu s ďalšími dokladmi, prípadne aj zabezpečenými stavebným úradom, spôsobilé dostatočne preukázať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Pri nesplnení tejto povinnosti riadne a včas, nastupuje dôsledok ustanovený v § 88a ods. 5 a ods. 6 stavebného zákona - nariadenie odstránenia stavby. 27. Právna úprava § 88a v spojení s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona určuje procesnoprávny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka stavby, ktorý ju uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Osobitná úprava v§ 88b stavebného zákona, upravuje situáciu, keď predchádzajúce právoplatné stavebné povolenie bolo zrušené na základe mimoriadnych opravných prostriedkov. V takomto prípade je stavebný úrad povinný pri novom prejednávaní veci postupovať primerane podľa §

§ 66stavebného zákona.

28. V prejednávanej veci je podstatné, že v predchádzajúcom konaní (rozhodnutím č. 432/2010 dňa 13.10.2010) bolo v konaní podľa § 88 a § 88a ods. 1 stavebného zákona vydané dodatočné povolenie na stavbu „Rekreačný rodinný dom a prípojky inžinierskych sietí“ na pozemku parc. č. C KN XXXX/X - rekreačný dom, C KN XXXX/XX,XXXX/X - prípojky inžinierskych sietí v k. ú. Ľ., ktoré bolo rozhodnutím Krajského stavebného úradu Banská Bystrica č. 2012-860-5:OŠSS zo dňa 07.12.2012 podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku ako nezákonne zrušené. Jednou zo zásadných výhrad uvedených tak v zrušujúcom rozhodnutí krajského stavebného úradu ako aj príslušného ministerstva ako odvolacieho orgánu bolo zistenie, že rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby je zmätočné a preto nepreskúmateľné z dôvodu, že stavba označená ako „Rekreačný rodinný dom a prípojky inžinierskych sietí“ je označená zmätočne, nakoľko rodinný dom je stavba určená na trvalé bývanie a rekreačný dom je určený na krátkodobé využívanie. Táto skutočnosť bola logicky podstatná pri posudzovaní súladu dodatočného stavebného povolenia a zároveň kolaudácie. 29. Určenie charakteru stavby (zjednodušene či sa jedná o rodinný dom alebo o chatu) limituje rozsah a závery posudzovania najmä v zmysle § 62 ods. 1 písm.

1. a)
2. b)stavebného zákona, v zmysle ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 30. Oproti zrušenému rozhodnutiu z 13.10.2010, z ktorého sa mohlo javiť, že bola dodatočne povolená stavba rodinného domu, pri rozhodnutí zo dňa 4.3.2016 je jednoznačne určené, že bola povoľovaná výstavba rekreačnej chaty a v nadväznosti na to bolo posudzované aj splnenie kritérií § 62 ods. 1 písm. a),
3. b)stavebného zákona. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval zistenie, že stavba je užívania schopná, jej riadnym užívaním na povolený účel nie je ohrozený verejný záujem predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia vzhľadom na neuvedenie správnej úvahy na základe ktorej žalovaný dospel k záveru, že povolená stavba (vrátane jej umiestnenia) je v súlade s územným plánom. Krajský súd vyhodnotil vyslovenie uvedeného záveru z hľadiska požiadaviek na odôvodnenie rozhodnutia za dostatočné, aj keď veľmi strohé. 31. Z dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise vyplýva, že sporná stavba sa nachádza spolu s ďalšími rekreačnými chatami v lokalite Y.X.. Je preukázané, že pozemok na ktorom sa rekreačná chata nachádza nadobudli stavebníci odplatne od obce Ľubietová, na účely výstavby rekreačnej chaty ktorej výmera nepresiahne 65 m2 (Uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Ľubietová zo dňa 12. marca 2008 číslo OcZ 10 - 5/2018). Podľa Územného plánu obce Ľubietová schváleného 14.2.2003, ktorého záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 23/2003, lokalita Y. je rekreačnou lokalitou mimo zastavaného územia obce, v rámci optimálneho využitia rekreologického potenciálu Ľubietovej je v rámci umiestnenia navrhovaných ubytovacích kapacít zariadení pre turizmus a individuálnu rekreáciu akceptovaný stav individuálnych rekreačných zariadení s počtom postelí 15 (údaje dostupné na oficiálnej stránke obce www. lubietova.sk). 32. Pokiaľ prokurátor po nevyhovení protestu prokurátora podľa § zák. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre podá žalobu na preskúmanie rozhodnutia stavebného úradu vo veci dodatočného povolenia stavby, jedná sa o konanie funkčne súvisiace s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa zákona o prokuratúre (§ 5 ods. 11 SSP), ale zároveň sa jedná o zásah do stavu právnej istoty kreovanej právoplatnosťou stavebného rozhodnutia, ktorého dôsledky by mali byť z hľadiska ochrany spoločenského záujmu zabezpečovanej prostredníctvom výkonu dozoru prokurátora také závažné, že sú dôvodom na zásah orgánu prokuratúry. 33. V prejednávanej veci protest prokurátora primárne poukazoval na nepreukázanie, resp. nesprávne vyhodnotenie skutočnosti že stavba (rekreačná chata) resp. jej dodatočné povolenie, nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi územného plánovania a osobitnými predpismi. Aj keď pominieme účastníkmi správneho konania opakovane namietané okolnosti podania podnetu osobou ktorá je s účastníkmi v konflikte, nepochybne je v zmysle § 20 zákona o prokuratúre v kompetencii prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy pri výkone verejnej správy, a v rámci toho v odôvodnených prípadoch podať protest a následne prípadne žalobu. Je však je povinnosťou preukázať, že v konaní správnych orgánov došlo k takým pochybeniam pri aplikácii právnych predpisov, že nevyhnutným dôsledkom je odstránenie vzniknutého právneho stavu cestou zrušenia napadnutého rozhodnutia. Spoločenský záujem na ochrane životného prostredia (predmetná lokalita je v prvom stupni ochrany prírody) je nepochybný, rovnako ako požiadavka na jeho ochranu aj cestou dohľadu nad umiestňovaním stavieb v súlade s požiadavkami územného plánovania. 34. V prejednávanej veci až pri druhom rozhodovaní o dodatočnom povolení stavby bolo jednoznačne ustálené, že predmetom správneho konania je povolenie stavby rekreačnej chaty. Účelom konania podľa § 88a stavebného zákona je buď dodatočné povolenie stavby postavenej bez stavebného povolenia, alebo nariadenie jej odstránenia, v prípade nepreukázania súladu s verejným záujmom. V prejednávanej veci prokurátor nesúlad stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania odvodzoval od rozhodnutí vydaných v predchádzajúcom mimoodvolacom konaní, v ktorom bola zrušené rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby „Rekreačný rodinný dom a stavby inžinierskych sietí“ s akcentom na význam jednoznačného určenia charakteru stavby, pričom samozrejme sa zásadne odlišne posudzuje súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania v prípade rodinného domu ako v prípade rekreačnej chaty. 35. Územné plánovanie v zmysle stavebného zákona je priestorové plánovanie a určuje sa ním ako budú jednotlivé priestory územia využívané. Územné plánovanie na území obce je normotvornou činnosťou obce, ktorá príslušným schvaľovacím postupom v územnom pláne premietne svoje rozvojové plány a ciele pre jednotlivé priestory obce. Ide o ucelené priestory s rovnakými predpokladmi, ktoré sa pri územnom plánovaní vyhodnocujú. Záväznou časťou územného plánu obce je urbanistický priestor Y. určený pre poľnohospodárstvo a rekreáciu. Spolu so susedným urbanizovaným priestorom „R.“ majú tvoriť ucelenú agroturistickú zónu „J.“. Jedná sa o monofunkčné využitie tohto priestoru v extraviláne obce. Stavba je súčasťou lokality Y., spĺňa funkčný regulatív rekreácie a môže byť súčasťou ucelenej agroturistickej zóny „J.“. V konaní boli predložené stanoviská dotknutých orgánov (Okresného úradu Banská Bystrica, pozemkového a lesného odboru a odboru starostlivosti o životné prostredie), ktorými sa preukázalo, že umiestnenie stavby (rekreačnej chaty) týmto cieľom územného plánovania neodporuje. 36. V konaní o nepovolenej stavbe je povinnosťou stavebného úradu ustáliť právny názor, či je stavba súladná s verejným záujmom. Za týmto účelom si aj prostredníctvom vlastníka nepovolenej stavby zaobstará potrebné doklady a jeho právne závery by sa mali prejaviť aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 37. V prejednávanej veci stavebný úrad uviedol právny záver v tejto otázke, pričom ho bližšie nezdôvodňoval. Je logické, ako uviedol aj krajský súd, že v prípade neexistencie prekážky povolenia stavby nie je dôvod jej neexistenciu podrobne odôvodňovať. Na druhej strane sa jednalo o špecifickú situáciu, keď otázka súladu s územnoplánovacou dokumentáciou a verejným záujmom k tej istej stavbe ale inak právne kvalifikovanej (potencionálne rodinný dom) bola riešená v predchádzajúcom konaní vedúcom k zrušeniu dodatočného povolenia stavby v mimoodvolacom konaní. V prejednávanej veci sa však vytýkané sporné otázky odstránili, je jednoznačné, že predmetom dodatočného povolenia bola rekreačná chata a stavebný úrad nezistil rozpor jej dodatočného povolenia s verejným záujmom a územnoplánovacou dokumentáciou. 38. Pokiaľ sa týka právneho názoru prokuratúry, že povolenie stavby rekreačnej chaty nie je v súlade s verejným záujmom a príslušnou dokumentáciou, v súlade s jeho oprávnením na podanie protestu prokurátora a podanie správnej žaloby bola táto otázka správne doriešená v konaní pred správnym súdom, ktorý odôvodnil, že z obsahu žaloby nie sú preukázané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. K poukazovaniu žalobcu na nesprávne vyhodnotenie namietaného nesúladu zisteného stavu s ust. §12 ods. 14 vyhláškou č. 55/2001 Z. z. v súvislosti s vymedzením rekreačného územia, kasačný súd uvádza, že z definície „zabezpečuje požiadavky každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov“, vyplýva, že je opodstatnené predpokladať v danom území umiestnenie individuálnych rekreačných zariadení, ako sú rekreačné chaty. Tento záver naviac korešponduje s vyššieuvedeným obsahom všeobecnej časti územného plánu obce Ľubietová. 39. Pokiaľ žalobca v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia zdôrazňoval porušenie procesných ustanovení v konaní správneho orgánu, kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom, že v konaní neboli namietané a zistené žiadne také procesné pochybenia, dôsledkom ktorých by boli také závažné hmotnoprávne následky, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 40. Kasačný súd dospel k záveru, že s otázkou súladu stavby s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom sa stavebný úrad dostatočne vysporiadal už skonštatovaním, že neboli zistené žiadne rozpory povoľovanej stavby s verejnými záujmami. Vecná správnosť tohto záveru nebola relevantne spochybnená obsahom žalobných dôvodov a žalobcom neboli preukázané ani také procesné pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa pri vydávaní rozhodnutia nedopustil žiadnych pochybení, ktoré by boli dôvodom na zrušenie jeho rozhodnutia, ktorým žalobu sťažovateľa/žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 41. O nepriznaní náhrady trov kasačného konania účastníkom rozhodol kasačný súd z dôvodu, že kasačný sťažovateľ bol procesne neúspešný (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP), ich priznanie žalovanému nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky § 168 SSP) a na priznanie náhrady trov kasačného konania ostatným účastníkom neboli splnené zákonné podmienky. 42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok pomerom hlasov 3:0 jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: