Zároveň dodal, že ak by sa súd s touto argumentáciou nestotožnil, uviedol, že kúpnu zmluvu treba považovať za neplatnú v dôsledku splnenia rozväzovacej podmienky dohodnutej v článku IV bodu 3 kúpnej zmluvy z ktorého vyplýva, že nezaplatením druhej časti (splátky) kúpnej ceny v lehote splatnosti zmluva stráca platnosť. 1.2.
názoru súdu prvej inštancie žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť, pretože nebol zistený žiadny dôvod, ktorý by mal za následok absolútnu či relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Konštatoval, že splnenie rozväzovacej podmienky uvedenej v článku IV bodu 3 kúpnej zmluvy tým, že druhá splátka kúpnej ceny nebola žalobcovi riadne a včas uhradená, nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu. V konaní ďalej nebolo zistené, že by predmetná kúpna zmluva zanikla z dôvodu odstúpenia niektorej zmluvnej strany. Napokon kúpnu zmluvu nebolo možné uznať za neplatnú ani v dôsledku omylu žalobcu
v spojení s § 40a Občianskeho zákonníka, ktorý mal byť
tvrdenia žalobcu úmyselne vyvolaný ľsťou žalovaného 1/ spočívajúcej vo výslovnom, avšak vedome nepravdivom ubezpečení o úhrade druhej splátky kúpnej ceny, pretože v konaní nebolo preukázané, že by tento zvyšok kúpnej ceny zaplatený bol, ale takisto nebolo preukázané, že by tento zvyšok kúpnej ceny zaplatený nebol. 1.3. Súd prvej inštancie zamietol protinávrh žalovaných 1/ a 2/, ktorým sa domáhali zaplatenia 4.000,- Sk istiny s príslušenstvom z dôvodu úhrady správneho poplatku na príslušnej správe katastra žalovanými vo výške 8.000,- Sk. V spore bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ bez súhlasu žalobcu vykonali návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, nevyzvali a ani neupovedomili žalobcu o tom, že takýto návrh podávajú a ani ho nevyzvali na úhradu polovice správneho poplatku vo výške 4.000,- Sk. Z týchto dôvodov nepovažoval jeho dôvodnosť za preukázanú. O trovách konania rozhodol
Občianskeho zákonníka, ale zakladá oprávnenie predávajúceho domáhať sa jej zaplatenia žalobou o splnení povinnosti alebo má právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Pokiaľ žalobca od kúpnej zmluvy neodstúpil, bol oprávnený domáhať sa zaplatenia zvyšku kúpnej ceny žalobou na plnenie. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca mal k dispozícii iný účinný spôsob ochrany svojho práva. Odvolací súd uzavrel, že na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy nie je zo strany žalobcu daný naliehavý právny záujem a preto žalobe nie je možné vyhovieť. Ďalšie odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnené a dodal, že skutočnosť, či zvyšok kúpnej ceny bol alebo nebol zaplatený a skutočnosť, či konanie žalovaného 1/ možno považovať za nekalé, nebola pre meritórne rozhodnutie významná. Napadnuté rozhodnutie vo veci samej potvrdil ako vecne správne v súlade s § 387 ods. 1 CSP. 2.3. Výrok o trovách konania zmenil v súlade s § 388 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol
1 v spojení s § 453 ods. 3 a § 262 ods. 1 CSP. Úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP). 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej len ,,dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm.
jeho názoru naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy je daný a predpokladá ho i ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Katastrálneho zákona“),
ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom. Požadovaným určením teda nejde len o vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, ale účinne sa ním môže privodiť zlepšenie jeho právneho postavenia. V danom prípade bolo medzi stranami dohodnuté, že v prípade nezaplatenia druhej splátky kúpnej ceny v lehote splatnosti kúpna zmluva stráca platnosť. Toto zmluvné ustanovenie treba považovať za rozväzovaciu podmienku, ktorá bola splnená nezaplatením tejto časti kúpnej ceny a v tom dôsledku zmluva automaticky zanikla. Keďže súdy prejednávaný spor z tohto hľadiska neposudzovali, ich rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci a zároveň sú z hľadiska zákonných požiadaviek kladených na ich odôvodnenie nedostatočné a arbitrárne. Právna otázka automatického zániku zmluvy v dôsledku rozväzovacej podmienky spočívajúcej v nesplnení záväzku zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu zjavne nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu dostatočne vyriešená. Navrhol rozsudky súdov nižších inštancií zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je nielen prípustné, ale aj dôvodné. 6.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.
CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 9.
ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 11.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 12. Otázkou relevantnou
1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného
uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (napr. rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. 13. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie (I. ÚS 26/94). 14. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces; jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 559/2018, III. ÚS 47/2019). 15. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm.
čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Vecná spojitosť odôvodnenia rozhodnutia s princípom práva na spravodlivý proces garantuje každému účastníkovi konania, že vydaný rozsudok musí spĺňať limity zrozumiteľného, určitého a logicky odôvodneného rozsudku. 19. V preskúmavanej veci súdy nižších inštancií nedostatočne posúdili, či dovolateľ má na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu naliehavý právny záujem. Z obsahu žaloby totiž vyplýva, že ňou nesleduje, aby žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť mu zvyšnú časť kúpnej ceny, ale prostredníctvom nej sa má docieliť obnovenie vlastníckeho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobca sa zaplatenia zvyšnej časti kúpnej ceny nedomáhal, ale tvrdil, že na ňu už nemá nárok, pretože splnením rozväzovacej podmienky kúpnej zmluvy, z nej vyplývajúce práva a povinnosti zmluvným stranám zanikli (resp. tým, že predmetná zmluva je
jeho názoru od počiatku neplatná, takéto oprávnenie mu ani nevzniklo). Uvedené skutkové okolnosti vyplývajú z bodu II žaloby, v ktorom zároveň odôvodnil aj existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení tým, že bez určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nemôže byť zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností v evidencii nehnuteľností. 20.
c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 21. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby
c) CSP je potrebné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný, t. j. jeho právny záujem má určitú intenzitu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie jeho tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Pre analýzu právneho vzťahu strán a posúdenie jeho povahy z hľadiska obsahu žaloby na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vzťahu (sp. zn. 5 Cdo 120/2017).
ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo o neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. 24. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo
čl. 46 ods. 1 Ústavy, aj právo
čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné a racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. júla 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). 25. Keďže sa súdy nižších inštancií nezaoberali žalobným návrhom z vyššie uvedených hľadísk, najmä žaloby ako celku posúdením jej obsahu týkajúceho sa skutkového deja v nadväznosti aj na preukázanie naliehavého právneho záujmu, dovolací súd považoval uplatnenú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.