Obsah (6)

§ 8§ 9§ 12§ 11§ 18§ 491

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1KO/4/2021 Identifikačné číslo spisu: 1014201842 Dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 8

S.s.p., kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Civilného sporového poriadku. 6. V danom prípade je kompetenčný konflikt medzi civilným súdom a správnym súdom potrebné riešiť ako spor o vecnú príslušnosť. Podmienkou na to, aby bola vec prejednaná v rámci správneho súdnictva je, aby išlo z hľadiska predmetu konania o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky, čo však v danom prípade konštatovať nemožno. 7.

§ 9ods.

1 S.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. 8.

§ 12C.s.p.

na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 9.

§ 11ods.

1 O.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. 10.

§ 18ods.

2 S.s.p., ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. 11.

§ 18ods.

3 S.s.p., ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané. 12.

§ 491ods.

2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 13. Z citovaného § 9 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že príslušnosť (či už miestna, vecná alebo kauzálna) sa skúma a určuje

okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. 14. V prejednávanej veci bola žaloba doručená Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.11.2014, t. j. predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti O.s.p. S poukazom na § 9 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 491 ods. 2 S.s.p. je v tejto veci potrebné posudzovať vecnú a miestnu príslušnosť

ustanovení O.s.p., nakoľko táto sa posudzuje

okolností existujúcich v čase začatia konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a účinným procesným kódexom Občiansky súdny poriadok. 15. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 O.s.p. zakotvuje zásadu „perpetuatio fori“,

ktorej je pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Pre založenie vecnej a miestnej príslušnosti súdu sú rozhodujúce iba okolnosti, ktoré existujú v čase začatia konania, t. j. v deň doručenia žaloby na súd alebo v deň, keď bolo vydané uznesenie o začatí konania bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Ak sa konanie začalo na vecne a miestne príslušnom súde, bude sa konanie viesť na tomto súde, teda bude trvať jeho príslušnosť až do skončenia konania. V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že konanie nezačalo na vecne a miestne príslušnom súde, avšak Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5S/238/2014-17 zo dňa 09.12.2014 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III (taktiež ešte za účinnosti O.s.p.), čím došlo k založeniu vecnej a miestnej príslušnosti tohto súdu.

1. Inštitút vecnej alebo miestnej nepríslušnosti možno totiž aplikovať iba v prípade, ak súd, na ktorý bola podaná žaloba, nebol v deň jej doručenia vecne alebo miestne príslušný (Števček. M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok, Komentár - I. diel,
2. Vydanie, C. H. Beck, 2012).
3. Rešpektujúc zásadu „perpetuatio fori“, ktorá bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale je uvedená aj v Správnom súdnom poriadku (§ 9 ods. 1 veta druhá) najvyšší súd konštatuje, že v prejednávanej veci došlo postúpením veci Okresnému súdu Bratislava III ako vecne a miestne príslušnému súdu k založeniu príslušnosti a táto trvá až do skončenia veci.
4. Slovenská asociácia pretláčania rukou je občianske združenie, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov (ďalej aj len „zákon č. 83/1990 Zb.“). V zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona je združenie právnickou osobou.
5. V čase začatia konania, ako aj v čase postúpenia veci Krajským súdom v Bratislave Okresnému súdu Bratislava III, bolo platné a účinné ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb., v zmysle ktorého ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno

stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. 20. Vzhľadom na citované ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. nie sú splnené podmienky na prejednanie predmetnej veci krajským súdom ako súdom prvého stupňa. Vecná a miesta príslušnosť bola založená postúpením veci Okresnému súdu Bratislava III správne. 21.V súvislosti s aplikáciou § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. najvyšší súd v uznesení sp. zn. 9Nds/15/2012 konštatoval, že „...

tejto úpravy príslušnosti súdu je rozhodujúce, že združenie ako právnická osoba vzniklo

zákona č. 83/1990 Zb. a že žalovaným je orgán tohto združenia. Na preskúmanie jeho rozhodnutí je v zákone výslovne určený ako vecne príslušný okresný súd a krajský súd by bol vecne príslušný len v prípade, keby preskúmaval rozhodnutia žalovaného vo veciach, v ktorých štát preniesol na žalovaného pôsobnosti orgánu verejnej správy. O takýto prípad v danej veci nešlo, lebo veci týkajúce sa organizačných otázok záujmovej samosprávy nemožno považovať za prenesený výkon štátnej správy. Pôsobnosť súdov v správnom súdnictve preto nie je daná.“

1. Kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodoval v obdobných veciach toho istého žalovaného, proti ktorému boli podané podobné žaloby približne v rovnakom období, predmetom ktorých bolo preskúmanie rozhodnutí výkonného výboru resp. disciplinárnej komisie žalovaného, ktorými bolo rovnako vyvodená zodpovednosť za porušenie antidopingových pravidiel zo strany žalobcov. V uzneseniach sp. zn. 1KO/39/2018 a 1KO/40/2018 s poukazom na v čase podania žaloby a postúpenia veci účinné ustanovenie procesnej právnej úpravy poskytujúce žalobcovi prostriedok súdnej ochrany proti rozhodnutiu občianskeho združenia (§ 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.) rozhodol o vecnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III. Kompetenčný senát nemá dôvod sa od tejto svojej judikatúry odchýliť a v detailoch na ňu odkazuje.
2. Pokiaľ ide o poukaz na novšiu judikatúru správneho kolégia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 4Asan/25/2018, 10Asan/15/2015), v zmysle ktorej možno rozhodnutie odvolacej komisie športovej organizácie považovať za spôsobilý predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva, táto novšia judikatúra sa týka prípadov, keď žaloby boli podané správnymi súdmi po
3. júli 2016, teda v čase keď už bolo ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. zrušené. Išlo teda o odlišnú situáciu ako v prejednávanej veci, v ktorej v čase podania žaloby existovala osobitná procesná úprava, ktorá upravovala vecnú príslušnosť okresného súdu. V zmysle zásady perpetuatio fori, ako je vysvetlené vyššie, ostala vecná príslušnosť okresného súdu v už začatých konaniach zachovaná. V prípade, ak by bolo vyhovené okresnému súdu došlo by naviac v prejednávanej veci k paradoxnej situácii, kedy by v jednom prípade o jednej žalobe proti rozhodnutiam disciplinárnej komisie a výkonného výboru SAPR, ktoré boli prijaté na jednom zasadnutí týchto orgánov rozhodoval civilný a o druhej správny súd. Vo veci sp. zn. 1KO/39/2018 boli totiž predmetom podanej žaloby rozhodnutia vydané na tom tom istom zasadnutí tak disciplinárnej komisie ako aj odvolacieho orgánu ako v prejednávanej veci. S ohľadom na konzistentnosť svojej judikatúry, odlišnosť procesnej situácie v odkazovanej judikatúre správneho kolégia najvyššieho súdu, logiku veci i na hospodárnosť konania, sa kompetenčný senát priklonil k vecnej príslušnosti okresného súdu.
4. Vzhľadom na to, že Česká republika má takmer totožné znenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb., poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na právny názor Najvyššieho súdu Českej republiky vyslovený v uznesení sp. zn. 28Cdo/1618/2006 zo dňa 21.05.2007: „... princíp spolkovej autonómie (zakotvený predovšetkým v ustanoveniach § 1 ods. 1 a § 3 ods. 3 zákona č. 83/1990 Sb.) velí súdu nezasahovať do činnosti občianskych združení akýmkoľvek iným spôsobom, než výslovne dovoľuje zákon.“ V rozsudku sp. zn. 28Cdo/3569/2007 zo dňa 25.09.2007 tiež Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že „... je zásadne vecou príslušného združenia, či, koho a za akých podmienok príjme do radov svojich členov. Tomu zodpovedá zákonná úprava kladúca dôraz na to, že vnútorné pomery v združení sa spravujú stanovami.“
5. So zreteľom na uvedené kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že súdy sú týmto rozhodnutím viazané (§ 11 ods. 1 C.s.p.).
6. Toto uznesenie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 7:
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.