2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného G. N. o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj len „súd prvého stupňa" alebo „prvostupňový súd") rozhodol rozsudkom z 11. marca 2020, sp. zn. 4T/67/2019 tak, že obvineného G. N. (ďalej aj len „obvinený") nar. X. H. XXXX v D. Y., trvale bytom R. č. XXX, okres D. Y. (spolu s ďalším obvineným), uznal za vinného v bode I.) z prečinu krádeže
2 písm. a), písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v bode II.) z prečinu poškodzovania cudzej veci
1 Trestného zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva
Trestného zákona, v bode III.) zo zločinu krádeže
1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: obvinený G. N. I.) dňa
1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a za prečin krádeže
1 Trestného zákona bol trestným rozkazom Okresného súdu č. 2T/39/2017 zo
3 Trestného zákona, § 36 písm.
48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
42 ods. 2 Trestného zákona, prvostupňový súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/146/2017 zo dňa
4 Trestného zákona, § 36 písm.
48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody sa zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1 Trestného poriadku prvostupňový súd zaviazal obvineného G. N. zaplatiť náhradu spôsobenej škody poškodenému J. T., nar. XX. J. XXXX, bytom U. - N., G. č. XXX/XX vo výške 210 eur.
1 Trestného poriadku, prvostupňový súd zaviazal obvinených G. N. a R. S. spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu spôsobenej škody poškodenému R. D. D. T., so sídlom K. ulica XXX/X, XXX XX D. T., IČO: XXXXXXXX vo výške 804 eur.
2 Trestného poriadku, prvostupňový súd poškodených J. T., nar. XX. J. XXXX, bytom U. - N., G. č. XXX/XX a R. D. D. T., so sídlom K. ulica XXX/X, XXX XX D. T., IČO: XXXXXXXX so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Dňa
1 písm. c), h), i) Trestného poriadku. Po analýze napadnutého rozsudku, obvinený zdôraznil, že v bode 3 rozhodnutia mu súd uložil nezákonný trest, mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby v dôsledku nesprávnej právnej kvalifikácie skutku. Obvinený mal za to, že súd nesprávne a nezákonne kvalifikoval skutok v bode 3 ako zločin krádeže
1, ods. 3), ods. 4 písm. b) Trestného zákona (resp. neprekvalifikoval skutok), napriek tomu, že
Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019 skutok môže byť kvalifikovaný iba ako prečin krádeže
1, ods. 2 písmeno b) Trestného zákona, nakoľko ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Vyššie uvedeným konaním bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, Trestného poriadku, § 2 ods. 1 Trestného zákona, § 34 ods. 2 Trestného zákona a § 212 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Trestného zákona. Uviedol, že na hlavnom pojednávaní sa zúčastnil advokátsky koncipient obhajcu obvineného, nakoľko predpokladalo sa, že dôjde k zmene právnej kvalifikácie skutku, k čomu sa však nedošlo. Týmto postupom bolo porušené právo obvineného na obhajobu a bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 9 Trestného poriadku a § 36 ods. 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, najskôr objasnila obsah práva na obhajobu. V rámci predmetného dôvodu uviedla, že obvinený bol až do času rozhodovania prvostupňového súdu o jeho vine a treste dňa 11. marca 2020 vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý vykonával za jeho iný trestný čin. Pričom obhajca mu bol ustanovený z dôvodu, že v danom prípade išlo o prípad povinnej obhajoby
1 písm. a) Trestného poriadku, súd o ustanovení obhajcu rozhodol opatrením z
2 písm. b) Trestného poriadku pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť koncipientom, ak tým obvinený súhlasí v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že možnosť substitúcie advokáta koncipientom je odlišná, pokiaľ ide o jednotlivé štádiá trestného konania, pričom v konaní pred súdom je obmedzená na najmenej závažné trestné činy, teda prečiny. V danom prípade však na hlavnom pojednávaní dňa 11. marca 2020, kde okresný súd rozhodoval o vine a treste pre G. N. bol prítomný advokátsky koncipient Mgr. Ladislav Pongrácz, ktorý mal zastupovať súdom ustanoveného obhajcu JUDr. Ladislava Pongrácza. Okresný súd v zápisnici o hlavnom pojednávaní uviedol, že je prítomný obhajca obvineného, teda, že obvineného zastupuje advokátsky koncipient, táto skutočnosť nemusela byt' všetkým prítomným známa. Nakoľko samotná skutočnosť, že obvinený nemôže byť v konaní pred súdom zastúpený advokátskym koncipientom, pretože to zákon vylučuje, nemusela byť známa, resp. nemusel o nej obvinený ako laik vedieť. Prokurátorka zdôraznila, že v konaní pred okresným súdom, na prvom hlavnom pojednávaní po podaní obžaloby, obvinený vyhlásil, že je vinný zo všetkých skutkov kladených mu za vinu, pričom po vyhlásení rozsudku sa vzdal práva na podanie odvolania. S poukazom na ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku, nakoľko obvinený vyhlásil, že je vinný zo skutkov kladených mu za vinu v zmysle podanej obžaloby vrátane právnej kvalifikácie, jediný dovolací dôvod, ktorý môže byť uplatnený v tomto prípade je práve dovolací dôvod
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda, že bolo porušené obvineného právo na obhajobu. V danom prípade bol
názoru obžaloby naplnený tento dovolací dôvod a to z dôvodu porušenia ustanovenia § 36 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, pričom táto skutočnosť v pôvodnom konaní nemusela byť obvinenému známa. Obvinenému bola konaním súdu (tým, že akceptoval prítomnosť advokátskeho koncipienta, hoci išlo o zločin) znemožnené riadne uplatňovanie jeho procesných práv, to znamená aj práva na podanie návrhu na zmenu právnej kvalifikácie skutku kladenému za vinu v zmysle podanej obžaloby.
rozsudku okresného súdu pôvodná právna kvalifikácia skutku uvedeného pod bodom 3. bola
ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
1 Trestného zákona, teda zločin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody. Obvinený spáchal skutok v čase pred účinnosťou novely Trestného zákona č. 214/2019 Z. z. dňa
ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, teda na prečin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona. Prokurátorka mala za to, že nebol naplnený ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, skutok v bode 3. obžaloby mal byť obvinenému prekvalifikovaný
ustanovenia § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, teda na prečin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona. Za tento prečin možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov až 3 roky. Vzhľadom na to, že obvinenému bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, takto uložený trest nemožno považovať za trest uložený mimo trestnej sadzby, a teda nie je naplnený dovolací dôvod
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Navyše uviedla, že vzhľadom na to, že obvinený urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine
ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nie je možné v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku rozsudok napadnúť dovolaním z dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku. Po ozrejmení obsahovej stránky namietaného dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, poukázala prokurátorka na to, že obvinený namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku, a to s poukazom na novelu Trestného zákona účinnú od 1. augusta 2019 a to vzťahu k trestnému činu krádeže a teda, že tento skutok mal súd prekvalifikovať
ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a to s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, v čom obvinený vidí naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Tým, že došlo k odsúdeniu obvineného
ustanovenia § 212 ods. 4 Trestného zákona účinného do 1. augusta 2019, bol obvinený uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil, pričom toto porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného, a to aj do budúcnosti, nakoľko tým, že bol uznaný vinným zo zločinu, v budúcnosti v prípade spáchania opätovného zločinu by u neho prichádzala aplikácia ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného poriadku,
ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Takisto aj v prípade možnosti podmienečného prepustenia obvineného na slobodu
1 Trestného zákona je zásadne ovplyvnené postavenie obvineného, nakoľko v prípade zločinu sú prísnejšie podmienky na uplatnenie možnosti podmienečného prepustenia ako v prípade prečinu. Vzhľadom na to však, že obvinený urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine
ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (teda vyhlásil svoju vinu aj vo vzťahu ku skutku č. 3 vo vzťahu k právnej kvalifikácii
ustanovenia § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona účinného do 1. augusta 2019) v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku, nie je možné v zmysle ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku rozsudok napadnúť dovolaním z dôvodu
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. To však nebránilo tomu, aby súd (aj na návrh obhajoby) prekvalifikoval skutok, teda trestnosť činu posúdil a trest uložil
zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, teda
ustanovenia § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm.
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede z
1 Trestného poriadku, oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech. V predmetnom ustanovení je vyjadrená zásada, že podaniu dovolania, okrem dovolania ministra spravodlivosti, musí predchádzať uplatnenie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, a to buď stranou - neskorším dovolateľom, alebo jeho protistranou v prípade, ak súd druhého stupňa rozhodol na základe odvolania protistrany v jej prospech, a teda v neprospech dovolateľa (dovolaním napadnutým rozhodnutím vo veci samej, pretože odvolaniu vyhovel a pritom vec nevrátil súdu prvého stupňa). Zároveň sa tak vyjadruje, že dovolanie, okrem dovolania ministra spravodlivosti, sa podáva proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa - podmienka
1 Trestného poriadku je teda splnená, ak sa prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa súdom druhého stupňa týkal dovolaním napadnutej časti rozhodnutia súdu druhého stupňa. Vzhľadom na horeuvedené, dovolací súd upriamuje pozornosť na (č. l. 257), z ktorého jasne vyplýva, že potom ako bol obvinenému vysvetlený význam rozsudku a bol poučený o opravných prostriedkoch, uviedol, že sa vzdáva práva podať odvolanie proti rozsudku vo vlastnom mene, ako i v mene oprávnených osôb. Takéto vyhlásenie má potom logicky za následok nemožnosť podať proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo strany obvineného, ako ani zo strany osôb, ktoré by boli na tento úkon oprávnené, ak by obvinený neurobil zmieňované vyhlásenie. Uvedené môže mať za následok (tak ako v tomto prípade), skutočnosť, že sa vyhotovuje skrátený rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Sumarizujúc predmetnú trestnú vec obvineného, najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu „vigilantibus iura scripta sunt", (práva patria bdelým, ostražitým, starostlivým), ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Táto zásada je príznačná skôr v súkromnoprávnej sfére avšak svoje opodstatnenie nachádza aj v oblasti trestného práva. Inými slovami, pokiaľ sa obvinený výslovne vzdá svojho práva na podanie riadneho opravného prostriedku, nemôže legitímne očakávať dodatočnú možnosť na ochranu svojich práv prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku. Na základe uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného G. N.
b) Trestného poriadku odmietol spôsobom uvedeným v enunciáte tohto uznesenia. Rozhodnutie bolo senátom prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.