4 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 2Ntc/2/2020, z 29. decembra 2020. II.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, sa uznáva vo výroku o vine a vo výroku o treste odňatia slobody a vykoná sa - rozsudok Súdu prvého stupňa Východné Flámsko, oddelenie Gent, č. 2014/587, z
Čl. 461, Čl. 463, Čl. 468, Čl. 469, Čl. 471, Čl. 472 Trestného zákonníka z 8. júna 1867, spôsobenia úmyselného zranenia ministerskému úradníkovi alebo zástupcovi, ktorý je nositeľom verejného úradu alebo verejnej moci
Čl. 280, Čl. 392, Čl. 398 Trestného zákonníka z 8. júna 1867, kladenia odporu dôstojníkom alebo príslušníkom justičnej polície použitím násilia alebo vyhrážaním sa
Čl. 269, Čl. 271, Čl. 274 Trestného zákonníka z 8. júna 1867 a výroby zakázaných zbraní
Čl. 3, Čl. 4, Čl. 17, Čl. 20, Čl. 22 Zákona o výrobe zbraní, obchodovania so zbraňami a nosení zbraní a o obchodovaní so strelivom z
Čl. 461 a Čl. 467 Trestného zákonníka z
2 Trestného poriadku s poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odsúdený S. W., rod. K. bude trest odňatia slobody vykonávať bez jeho premeny v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Odôvodnenie Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. 2Ntc/16/2018, z 29. decembra 2020
1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") uznal v celom rozsahu rozsudok Súdu prvého stupňa Východné Flámsko, oddelenie Gent, č. 2014/587, z
2 písm.
Čl. 231 Trestného zákonníka z
jeho vyjadrenia Slovensko a kamaráti. Keď prišiel do Belgicka tak začal žiť rovnakým spôsobom ako na Slovensku, ale po prepustení na kauciu mu pomohla justícia. Dostal prácu, musel chodiť do školy, musel sa učiť jazyk a pochopil, že sa dá žiť poctivo. Na Slovensku mu nepomôže nikto, po prepustení bude musieť zase páchať trestnú činnosť. Počas toho ako je vo väzení, prišiel na to, aký je krásny život a keď si odpyká trest, tak ho vo väzení už nikdy nikto neuvidí. Preto žiada, aby ho súd nechal v Belgicku, ale ak sa to nedá, tak žiada o zaradenie na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. K odvolaniu odsúdeného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov, ktorý uviedol v podstate nasledovne: ,,K časti odvolania, v ktorej S. W. vyslovuje jeho nesúhlas s výkonom trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky poukazujem na ustanovenie § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 549/2011 Z. z.,
ktorého takýto súhlas odsúdenej osoby nie je potrebný, preto nie je daný ani dôvod odmietnutia vyplývajúci z ustanovenia § 16 ods. 1 písm.
Trestného poriadku. Explicitne to vyplýva z § 29 zákona č. 549/2011 Z. z., ktorý znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok". Zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii v ustanovení § 17 ods. 2 stanovuje nasledovné: ,,Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia spojená s odňatím slobody, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím
odseku 1 nahradí trestnú sankciu takou trestnou sankciou, ktorú by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia nezhoršila postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedala pôvodne uloženej trestnej sankcii. Trestnú sankciu spojenú s odňatím slobody nemožno nahradiť peňažným trestom". Ustanovenie § 17 ods. 3 stanovuje nasledovné: ,,Ak sa rozhodnutím o trestnej sankcii uložila trestná sankcia v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím
odseku 1 trvanie trestnej sankcie primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy
právneho poriadku Slovenskej republiky". Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákon č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii, síce berie do úvahy prípady, pri ktorých dochádza k uloženiu sankcie, ktorá nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo jej trvanie (dĺžka) nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, avšak nezohľadňuje prípady, kedy dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky - inými slovami - zákon č. 549/2011 Z. z.. rieši len situáciu, keď trest uložený v štáte pôvodu nie je zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky, ale nerieši situáciu, ak uložený trest v štáte pôvodu je zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V takom prípade, keďže nemožno postupovať
zák. č. 549/2011 Z. z. (tento zákon to nerieši), je nevyhnutné s ohľadom na § 29 zák. č. 549/2011 Z. z. rozhodnúť
2 Trestného poriadku, ktorý znie: ,,Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať bez jeho premeny
odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka". Toto ustanovenie je osobitnou, zjednodušenou formou exequaturu. Súd rozhoduje, že sa bude pokračovať vo výkone trestu "uloženého cudzím rozhodnutím" (teda v takej dĺžke a v takom druhu, ako ho uložil cudzí súd) a bez jeho premeny
odseku 1, teda bez premeny na trest, ktorý by uložil slovenský súd, keby sám konal v trestnej veci. To však neznamená, že pri postupe
2 nedochádza k "premene trestu". Súd preberá cudziu sankciu do svojho vlastného uznávacieho rozsudku, a teda "premieňa trest" uložený v cudzom rozhodnutí na "svoj" trest tým, že ho prevezme do slovenského rozhodnutia. Pri danom postupe sa od súdu nevyžaduje, aby vykonal hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia. Ak usúdi, že dĺžka a druh trestu odňatia slobody sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda zodpovedajú trestným sadzbám za konkrétny trestný čin a spôsobu výkonu trestu (napr. kategória ústavu pre výkon trestu) tak, ako ich predvída slovenský právny poriadok, jednoducho sankciu udelenú cudzím justičným orgánom "prevezme" do výroku svojho uznávacieho rozsudku a rozhodne, že sa vo výkone tohto trestu bude pokračovať bez jeho premeny na trest, ktorý by uložil
slovenského právneho poriadku, keby sám konal vo veci. Na základe uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že ak bol dotknutej osobe uložený uznávaným cudzím rozhodnutím trest zlučiteľný s právnym poriadkom Slovenskej republiky (zákon č. 549/2011 Z. z. takúto situáciu nerieši), súd Slovenskej republiky je povinný (§ 29 zákona č. 549/2011 Z. z.) rozhodnúť o uznaní cudzozemského rozhodnutia aj tak, že sa vo výkone trestu bude pokračovať bez jeho premeny v zmysle § 517 ods. 2 Trestného poriadku. Pokiaľ súd nerozhodne
2 Trestného poriadku, nastáva situácia, že uznaným rozhodnutím by odsúdený mal vykonať celý trest v pôvodnej dĺžke na území Slovenskej republiky tak, ako mu bol uložený v štáte pôvodu, hoci by už časť takto uloženého trestu mal vykonanú v štáte pôvodu (ide ale o principiálnu povinnosť uložiť trest správne a v súlade so všetkými ustanoveniami týkajúcimi sa výroku o treste). Ustanovenie § 29 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorým sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii (ďalej len zákon č. 549/2011 Z. z.), znie: „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok". Z povahy veci vyplýva, že ide najmä o tie ustanovenia Trestného poriadku, ktoré obsahovo vo všeobecnosti upravujú konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia, a teda konanie
prvého dielu tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku - uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia - § 515 - 521 Trestného poriadku a samozrejme i ustanovenia o rozsudku (§ 163 a nasl. Trestného poriadku a pod.). Označené konanie je konaním lex specialis ku konaniu
šiestej hlavy tretej časti Trestného poriadku - odvolanie a konanie o ňom, ktoré ako podporné subsidiárne dopĺňa konanie špeciálne.
4 tretia veta Trestného poriadku. „Ak (poznámka - najvyšší súd) odvolanie nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či cudzie rozhodnutie uznáva, alebo neuznáva". Najvyšší súd je teda povinný (bez možnosti zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu) rozhodnúť o podanom odvolaní s konečnou platnosťou, a preto musí vždy preskúmať napadnutý rozsudok ako celok a napraviť každý chybný výrok v rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia. Preto najvyšší súd rešpektujúc ustanovenie § 518 ods. 4 Trestného poriadku a postupujúc v súlade s ním, zrušil celý rozsudok Krajského súdu v Prešove a vo veci sám rozhodol. Najvyšší súd poznamenáva, že súd pri postupe
2 Trestného poriadku nevykonáva hĺbkovú analýzu cudzieho rozhodnutia a ani podmienok na uloženie primeraného druhu trestu a jeho výmery
ustanovení slovenského Trestného zákona. O postupe
1 Trestného poriadku, a teda o nahradení trestu iným trestom ako bol odsúdenému uložený cudzozemským rozsudkom, súd môže uvažovať a následne rozhodnúť len vtedy, ak nie sú, resp. neboli splnené podmienky na postup
2 Trestného poriadku. Neoddeliteľnou súčasťou tohto výroku je rozhodnutie o zaradení odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do toho ktorého ústavu na výkon trestu. Pri tomto rozhodnutí rešpektujúc ustanovenie § 17 ods. 4 zák. č. 549/2011 Z. z. nezohráva rozhodujúcu úlohu otázka podmienečného prepustenia, či preradenia na výkon trestu do miernejšieho ústavu na výkon trestu, pretože Slovenská republiky nevyužila možnosť
4 rámcového rozhodnutia rady ustanoviť, že pri každom rozhodnutí o predčasnom, alebo podmienečnom prepustení sa môže brať ohľad aj na tie ustanovenia vnútroštátneho práva uvedené štátom pôvodu,
ktorých má daná osoba nárok na predčasné a podmienečné prepustenie v istom stanovenom čase. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní o výkone trestu, nejde o otázku podmienečného prepustenia, ktorá sa eventuálne bude v ďalšom priebehu konania riešiť
Trestného zákona Slovenskej republiky. Podstatným je, aby v zmysle § 17 ods. 4 zák. č. 549/2011 Z. z. nedošlo k uloženiu prísnejšej trestnej sadzby z hľadiska jej druhu alebo výmery. Všetky úvahy a závery krajského súdu týkajúce sa nezistenia dôvodov na odmietnutie uznania cudzozemského rozhodnutia (okrem bodu IV.) a splnenia všetkých zákonom predpokladaných podmienok na pozitívne rozhodnutie
1 zák. č. 549/2011 Z. z., prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku, považuje najvyšší súd za relevantné, opodstatnené, dostatočné a vyčerpávajúce. Preto nepovažuje za nevyhnutné tieto opakovane rozoberať a ďalej na ne v úplnostiach odkazuje. Najvyšší súd uzatvára, že v predmetnej veci, sú druh trestu - odňatia slobody i jeho výmera - zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, a preto najvyšší súd nemal žiadny dôvod ani zákonný podklad na to, aby tento trest zmenil. Preto svojím rozsudkom v podstate len napravil formálne pochybenie krajského súdu na podklade podaného odvolania tak, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia odsúdeného S. W., rod. K.. Najvyšší súd poznamenáva, že odlišne od krajského súdu vyjadril aj konkrétnu výmeru uloženého trestu odňatia slobody, ktorá je vo svojej podstate pravým materiálnym predmetom dotknutého uznávacieho konania. Krajskému súdu síce nemožno vytknúť apriórne nesprávny procesný postup spočívajúci v tom, že tento označenú výmeru ,,uznávaného" trestu odňatia slobody vyjadril po jej prepočte v mesiacoch (a to i matematicky správne). Najvyššiemu súdu sa však vhodnejším javí (a to primerane s odkazom na skôr vyjadrené právne úvahy ohľadom ,,pretavenia" uznávanej výmery trestu ,,bez jeho premeny") túto uviesť vo výmere uvedenej v osvedčení, a síce v dňoch namiesto jeho ,,preformulovania" v inak správnej výmere počítanej na mesiace. + + + Krajský súd správne konštatoval, že jeden zo skutkov rozsudku Odvolacieho súdu Gent, č. C/593/2017, z 25. apríla 2017 pod bodom H a v Osvedčení v poslednej z dvanástich vymenovaných skutkových podstát trestných činov, kvalifikovaných ako prisvojenie si mena na verejnosti, ktoré mu nepatrí, z hľadiska posudzovania obojstrannej trestnosti nie je trestným činom
Trestného zákona Slovenskej republiky. S poukazom na uvedené krajský súd zaslal ,,žiadosť o stanovisko k čiastočnému uznaniu", adresované justičnému orgánu štátu pôvodu (Federale Overheidsdienst Justitie, Belgium, č. l. 139 a nasl. spisu), ktorý v nadväznosti na dotknutú žiadosť zaslal krajskému súdu súhlas s čiastočným uznaním (č. l. 143 a nasl. spisu).
1 písm. m) zákona súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak nedôjde k dohode s justičným orgánom štátu pôvodu o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia a justičný orgán štátu pôvodu nevezme osvedčenie späť.
1 veta druhá zákona súd môže rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia len po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu. Pochybenie krajského súdu spočíva v tom, že osobitným výrokom pod bodom IV. odmietol uznanie a výkon cudzieho rozhodnutie v rozsahu skutku pod bodom 12 (prisvojenie si mena na verejnosti, a to mena X. F.) napriek tomu, že štát pôvodu súhlasil s čiastočným uznaním rozsudku - bez skutku pod bodom
1 veta druhá s poukazom na § 16 ods. 1 písm. m) zákona (nedošlo k predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia), súd rozhodujúci o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia môže rozhodnúť výlučne tak, že uznanie a výkon takéhoto rozhodnutia odmietne ako jeden celok (§ 16 ods. 1 a nasl.). Naopak, ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia
, súd postupuje
1 veta prvá zákona č. 549/2011 - rozhodne o uznaní a výkone takého rozhodnutia en bloc, samozrejme s prípadnými modifikáciami vyplývajúcimi z ustanovenia § 17 ods. 2, resp. ods. 3 zákona č. 549/2011 Z. z. V prípade, ak súd mieni rozhodnúť o čiastočnom uznaní a výkone rozhodnutia nakoľko má za to, že existuje niektorý z dôvodov odmietnutia rozhodnutia
zákona, môže tak urobiť len zákonom predpokladaným spôsobom upraveným v § 17 ods. 1 veta druhá zákona - po predchádzajúcej dohode s justičným orgánom štátu pôvodu. V takom prípade postupuje súd primerane s poukazom na § 16 ods. 1 písm.
Čl. 231 Trestného zákonníka z 8. júna 1867, ktorý nie je v Slovenskej republike trestným činom. V predmetnom prípade však najvyšší súd nepristúpil k úprave (in concreto k zmierneniu ,,uznávanej" výmery uloženého trestu postupujúc v zmysle § 17 ods. 2 veta druhá zákona), nakoľko z obsahu spisu dospel k záveru že odsúdený je osobou, ktorá sa preukázateľne dlhodobo dopúšťa trestnej činnosti. Treba uviesť, že v kontexte posudzovanej veci by išlo len o kozmetickú úpravu v dôsledku toho, že orgán štátu pôvodu súhlasil s neuznaním len jedného z celkovo 12 (dvanástich) skutkov. Preto najvyšší súd dospel vo vzťahu k možnému ,,zmierneniu" výmery uznávaného uloženého trestu k negatívnemu záveru a dotknutú výmeru uznávaného trestu ďalej neupravil. Ku konkrétnym odvolacím námietkam odsúdeného najvyšší súd uvádza, že rozhodnutie súdu o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia má svoj presný procesný postup a vyžaduje splnenie určitých materiálnych podmienok, predovšetkým
zákona č. 549/2011 Z. z. Ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) až m), ods. 2 zákona č. 549/2011 Z. z. vymedzuje dôvody odmietnutia uznania a výkonu cudzieho rozhodnutia a v prípade, ak súd nezistil takéto dôvody na jeho odmietnutie a výkon, rozhodne o uznaní rozhodnutia a súčasne aj o tom, že sa rozhodnutie vykoná (§ 17 ods. 1 zákona). Z citovaných ustanovení zákona č. 549/2011 Z. z. vyplýva, že krajský súd v prípade štátneho občana Slovenskej republiky odsúdeného na trest odňatia slobody v niektorom z členských štátov Európskej únie, za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovení § 15 a § 16 nemôže konať inak, než cudzie rozhodnutie uznať. V rámci uznávacieho konania odsudzujúce rozhodnutie iného členského štátu Európskej únie teda nie je možné preskúmavať zo žiadnych iných hľadísk. Preto námietky odsúdeného, ktoré sú formulované vyššie podrobne citovaným spôsobom najvyšší súd nemohol vyhodnotiť inak ako nedôvodné. Zjednodušene povedané, ak súd nezistí niektorý z dôvodov odmietnutia špecifikovaný v § 16 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. rozhodne o tom, že cudzie rozhodnutie sa uzná a vykoná; nepostupuje teda ako ďalšia odvolacia inštancia a konanie v štáte pôvodu neskúma nad rámec priloženého osvedčenia a rozhodnutia, ktoré má byť predmetom uznávacieho konania. K tomu najvyšší súd primerane odkazuje na právne úvahy a závery krajského súdu v odvolaním napadnutom rozsudku. S zreteľom na vyššie uvedené rozhodol najvyšší súd tak, že zrušil celý rozsudok krajského súdu a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.