ustanovenia § 88 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.") na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17.03.2021. Žalobca bol pôvodne zaistený
1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB9-40-013/2020-AV zo dňa 02.12.2020 a na to nadväzujúceho rozhodnutia o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BB9-3-028/2021-AV za účelom odsunu
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „Dublinské nariadenie"). 2. Preskúmavané rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že konanie vo veci zaistenia bolo začaté z dôvodu, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunskej republike, keďže z informačného systému MIGRA, výstupu EURODAC lustráciou odtlačkov prstov bolo zistené, že je subjektom dublinského konania. Túto skutočnosť oznámil žalovaný Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej „Dublinské stredisko"), ktoré začalo konanie o návrat žalobcu na územie iného členského štátu žiadosťou o prevzatie naspäť. V rámci skúmania trvania účelu zaistenia žalovaný zistil, že dňa 28.12.2020 bola na Dublinské stredisko MV SR doručená odpoveď Rumunska o akceptácii prevzatia žalobcu v zmysle čl. 18 ods. 1 písm.
ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby (§ 206 ods. 3 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zrušiť preskúmavané rozhodnutie a nariadiť bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia z nasledujúcich dôvodov: - dňa 28.12.2020 Rumunská republika písomne akceptovala prevzatie žalobcu v zmysle čl. 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia späť na svoje územie; - dňa 07.01.2021 Dublinské stredisko vydalo rozhodnutie o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky (právoplatné dňa 13.01.2021); - Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor") vo svojom rozhodnutí zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16 okrem iného uviedol, že v prípade výkladu daného ustanovenia (čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia - pozn. kasačného súdu) sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane koniec odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní; -
zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu nemožno podať odvolanie, ale možno podať iba správnu žalobu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 46c zákona o azyle); - v podmienkach Slovenskej republiky nemožno aplikovať znenie článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania"; - žalobca nepodal voči rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3, tretí pododsek „alebo preskúmania
článku 27 ods. 3."; - v prípade žalobcu nebola naplnená druhá udalosť, na ktorú poukazoval Súdny dvor EÚ, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov .... odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania
článku 27 ods. 3; - prichádza do úvahy len prvá udalosť, t.j. odovzdanie sa vykoná najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom; - dňa 28.12.2020 došlo k akceptácii Rumunskou republikou o prevzatie späť žalobcu a zároveň týmto dňom začala plynúť 6-týždňová lehota v zmysle čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia, ktorá uplynula dňa 08.02.2021; - predĺženie zaistenia žalobcu v zmysle preskúmavaného rozhodnutia nie je v súlade s Dublinským nariadením, v dôsledku čoho je nezákonné a v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm.
článku 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia, pričom týmto okamihom je nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia migračného úradu o odovzdaní dotknutej osoby; - Súdny dvor v predmetnom rozsudku zaujal stanovisko, že doba zaistenia bude obmedzená jednou z presne stanovených lehôt uvedených v článku 28 ods. 3 Dublinského nariadenia, počítanou prípadne až odo dňa, keď zanikne odkladný účinok odvolania alebo preskúmania; - nerešpektovanie lehoty na využitie žaloby by bolo vážnym ukrátením dotknutej osoby na jej právach a zároveň musí konajúci orgán čakať na prípadné márne uplynutie tejto lehoty, nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia migračného úradu, ako to bolo aj v prejednávanom prípade, čo predlžuje maximálnu šesťtýždňovú dĺžku zaistenia o trvanie tejto lehoty, teda dvadsať dní; - Súdny dvor za rozhodujúce považuje okolnosť, že odvolaniu alebo preskúmaniu je priznaný odkladný účinok v rozsahu, v akom bráni odovzdaniu, bez toho, aby rozhodujúcu úlohu zohrávala skutočnosť, či dotknutá osoba predtým podala alebo nepodala žiadosť o odklad rozhodnutia o odovzdaní; - cieľom je priznať konajúcemu orgánu dostatočnú lehotu na vykonanie odovzdania zaistenej osoby, pretože odovzdanie možno vykonať až po tom, čo zanikol odkladný účinok a teda právny akt nadobudol vykonateľnosť; - Súdny dvor uviedol, že normotvorca Únie odkázal na zánik odkladného účinku
článku 27 ods. 3 Dublinského nariadenia bez toho, aby rozlišoval medzi členskými štátmi, ktoré sa rozhodli priznať odkladný účinok alebo preskúmaniu ex lege
článku 27 ods. 3 písm.
článku 27 ods. 3 písm. c) uvedeného nariadenia; - krajský súd sa nezaoberal opravným prostriedkom vo forme žaloby proti rozhodnutiu migračného úradu o odovzdaní, a to nielen jej podaním ale aj samotnou existenciou tohto opravného prostriedku v spojitosti s výkladom v rozsudku Súdneho dvora.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť
2 S.s.p. o kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska
osobitného predpisu alebo proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia rozhodne kasačný súd najneskôr do siedmich dní od predloženia veci krajským súdom; to neplatí, ak bol žalobca prepustený zo zaistenia. 12. Kasačný súd, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol dňa 31.03.2021 transferovaný z územia Slovenskej republiky, za ktorým účelom bol prepustený zo zaistenia ešte pred predložením kasačnej sťažnosti tunajšiemu súdu, rozhodol o tejto v zmysle § 458 ods. 2 S.s.p. bez uplatnenia sedemdňovej lehoty vymedzenej v tomto ustanovení.
1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu
osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.
1 písm. c) zák. č. 404/2011 Z.z. na základe rozhodnutia sťažovateľa č. PPZ-HCP-BB9-40-013/2020-AV zo dňa 02.12.2020 a na to nadväzujúceho rozhodnutia o predĺžení zaistenia č. PPZ-HCP-BB9-3-028/2021-AV.
čl. 28 ods. 3 Dublinského nariadenia zaistenie musí byť čo najkratšie a nesmie trvať dlhšie, než je opodstatnene nevyhnutné na riadne vykonanie požadovaných administratívnych postupov až do uskutočnenia odovzdania
tohto nariadenia. Ak je osoba zaistená
tohto článku, lehota na podanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť nesmie presiahnuť jeden mesiac od podania žiadosti. Členský štát, ktorý vedie konanie
tohto nariadenia, požiada v takom prípade o urýchlenú odpoveď. Táto odpoveď musí byť poskytnutá do dvoch týždňov od prijatia dožiadania. Ak nedôjde k poskytnutiu odpovedi v tejto dvojtýždňovej lehote, považuje sa to za akceptovanie dožiadania a má za dôsledok povinnosť prevziať alebo prijať späť osobu, ako aj povinnosť zabezpečiť potrebné opatrenia na jej príchod. Ak je osoba zaistená
tohto článku, jej odovzdanie zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa vykoná ihneď, ako je to možné, najneskôr však do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo odvtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania
článku 27 ods.
Dublinského nariadenia potom ako Rumunská republika akceptovala dožiadanie o prijatie žalobcu späť (28.12.2020), bol povinný stanoviť lehotu zaistenia tak, aby neprekročil lehotu uvedenú vo treťom pododseku uvedeného ustanovenia, t.j. 6 týždňov.
názoru žalovaného plynie lehota šiestich týždňov na odovzdanie zaisteného žalobcu do Rumunska. Poukazoval pritom na znenie čl. 28 Dublinského nariadenia a závery Súdneho dvora, vyslovené v jeho rozsudku C-60/16, v zmysle ktorých je nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní a samotná existencia opravného prostriedku vo forme žaloby proti tomuto rozhodnutiu skutočnosťou určujúcou neskorší okamih začiatku plynutia šesťtýždňovej lehoty na odovzdanie. V tejto súvislosti vytýkal krajskému súdu, že sa uvedenou skutočnosťou v napadnutom rozsudku nezaoberal. 18. Pokiaľ ide o výklad ustanovenia článku 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia, z jeho dikcie nemožno vyvodiť, že by samotné zakotvenie odvolania alebo opravného prostriedku, prípadne nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia o odovzdaní predstavovalo „tretiu udalosť", od ktorej je potrebné počítať šesťtýždňovú lehotu na odovzdanie zaistenej osoby. Uvedené nevyplýva ani z rozsudku Súdneho dvora zo dňa 13.08.2017 vo veci C-60/16, v zmysle ktorého, v prípade výkladu daného ustanovenia (čl. 28 ods. 3 tretí pododsek Dublinského nariadenia) sa uplatňuje jedna z dvoch udalostí upravených týmto ustanovením, a to na jednej strane (implicitné alebo výslovné) akceptovanie dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a na druhej strane zánik odkladného účinku odvolania alebo preskúmania proti rozhodnutiu o odovzdaní. Nakoľko v zmysle § 46c zákona o azyle proti rozhodnutiu dublinského strediska o odovzdaní do iného členského štátu nemožno podať rozklad, nemohla byť ani eventuálne naplnená podmienka zániku odkladného účinku odvolania (rozkladu).
zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný účinok. 19. V danom prípade normotvorca, z hľadiska počítania lehôt, priznal relevanciu jedine akceptácii dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť a zániku odkladného účinku odvolania, resp. preskúmania, nie však momentu kedy rozhodnutie o odovzdaní nadobúda vykonateľnosť. Vykonateľnosť rozhodnutia vzniká márnym uplynutím lehoty na plnenie povinnosti za predpokladu, že rozhodnutie je účinné, to znamená, že nadobudlo právoplatnosť (napr. rozhodnutie o uložení pokuty je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a účastník dobrovoľne nesplnil povinnosť v lehote určenej v rozhodnutí, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozhodnutia), alebo je rozhodnutie neprávoplatné, ale odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok (napr. odvolanie proti rozhodnutiu o zadržaní vodičského preukazu nemá odkladný účinok, to znamená, že vodičský preukaz sa zadrží ihneď dňom oznámenia rozhodnutia prvostupňového orgánu). Rozhodnutie o odovzdaní nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2021, pričom predmetným rozhodnutím žalobcovi nebolo uložené splnenie povinnosti. Preto rozhodnutie o odovzdaní nadobudlo vykonateľnosť momentom jeho právoplatnosti. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca mal možnosť podať proti predmetnému rozhodnutiu správnu žalobu vo veciach azylu
S.s.p. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že správna žaloba nie je mimoriadnym opravným prostriedkom, tak ako to tvrdil sťažovateľ.
2 S.s.p. správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia. 20. Právny poriadok Slovenskej republiky, ako jediný prostriedok ochrany subjektívnych práv voči rozhodnutiu o odovzdaní, upravuje správnu žalobu vo veciach azylu, ktorá však nemá odkladný účinok (§ 213 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 46c zákona o azyle. O odkladnom účinku rozhoduje v prípade podania správnej žaloby správny súd v lehote 15 dní od podania správnej žaloby a to na návrh žalobcu. Žalobca nepodal voči rozhodnutiu o odovzdaní správnu žalobu, v dôsledku čoho nemožno aplikovať na preskúmavanú veci alternatívu uvedenú v článku 28 ods. 3 tretí pododsek „alebo preskúmania
článku 27 ods. 3." V tejto súvislosti je potrebné dodať, že iba samotné zakotvenie správnej žaloby v právnom poriadku, t. j. bez toho aby ju žalobca podal na súd, v zmysle vyššie citovaných ustanovení Dublinského nariadenia a rozsudku Súdneho dvora nemá za následok jej odkladný účinok.
čl. 29 ods. 3 Dublinského nariadenia ak bola osoba odovzdaná chybne, alebo ak bolo rozhodnutie o odovzdaní na základe odvolania alebo preskúmania zrušené po tom, ako sa uskutočnilo odovzdanie, členský štát, ktorý uskutočnil odovzdanie, bezodkladne prijme túto osobu späť.
článku 27 ods. 3 Dublinského nariadenia- správnej žaloby) v dostatočnej miere zaoberal, pričom s jeho závermi sa kasačný súd v plnej miere stotožnil. V. 24. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd neporušil zákon keď preskúmavané rozhodnutie zrušil. Preto kasačný súd
kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú
kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd
2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, trovy tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov kasačného konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.