1 Trestného zákona, prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. b), písm. c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu.
1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd v Pezinku (ďalej aj „prvostupňový súd") rozsudkom zo 17. júna 2020, č. k. PK-1T/10/2020-647, uznal obžalovaných U.. A. K. v bode 1 a Z. S., S.. S. X.. F.. v bode 2 za vinných z prečinu podplácania
1 Trestného zákona (ďalej „Tr. zák.") na skutkovom základe, že
1 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov, ktorého výkon bol
1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený s určením skúšobnej doby jeden rok,
1 Tr. zák. peňažný trest štyristo eur a pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu
3 Tr. zák. náhradný trest odňatia slobody vo výmere jedného mesiaca a
1 písm. a) Tr. zák. trest prepadnutia veci - 1 ks igelitovej tašky, 1 ks fľaše vína zn. A., 1 ks stolového kalendára, 1 ks pracovného diára, 1 ks USB kľúča, 1 ks zapaľovača a 1 ks pera, - obžalovanému Z. S., S.. S. X.. F..
1 Tr. zák. a § 15 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 91/2016 Z. z.") peňažný trest dvetisíc eur a
1 zákona č. 91/2016 Z. z. trest zverejnenia rozsudku v časti týkajúcej sa odsúdenej právnickej osoby v Obchodnom vestníku v dvoch po sebe idúcich číslach v kapitole „oznámenia" a vyvesením na viditeľnom a verejnosti prístupnom mieste v sídle právnickej osoby v J., A. XX, po dobu jedného mesiaca, a to v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku prvostupňového súdu v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Trestného poriadku („Tr. por.") podali odvolania jednak prokurátor proti výrokom o treste v neprospech oboch obžalovaných písomným podaním doručeným na prvostupňový súd
a) Tr. por., pričom namietli nasledujúce základné skutočnosti: - ohľadom skutkového stavu poukázali, že vykonaným dokazovaním nebola vylúčená alternatíva priebehu skutkového deja, ktorú popísal vo svojej výpovedi obžalovaný U.. A. K., pričom nevierohodnosť jeho výpovede prvostupňový súd vyvodil len z vlastného hodnotenia vierohodnosti výpovede U.. Z. A. a za takých okolností k takému záveru
judikatúry dôjsť nemožno, keďže nevierohodnosť niektorého z dôkazov nemožno odôvodniť len okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti inej skupiny dôkazov (R 6/1970); ďalej bolo poukázané, že oznámenie údajného konania obžalovaného policajnému orgánu bolo vykonané oneskorene, keď už neboli k dispozícii záznamy z kamerových systémov, svedok U.. Z. A.
vlastného vyjadrenia oznámil okolnosti skutku svojej nadriadenej X. B.
ktorého sa vyžaduje, aby poskytnutá výhoda nebola celkom bezvýznamná; - k totožnosti skutku uviedli, že v obžalobe bol uvedený jeden skutok, ktorý nezahŕňa konanie a zavinenie obchodnej spoločnosti Z. S. S.. S. X.. F.., pričom z obžaloby musia vyplývať všetky potrebné znaky určitého trestného činu, avšak toto v obžalobe chýba (najmä vyjadrenie zavinenia s poukázaním na rozhodnutie R 7/1988-II.) a za danej situácie nie je možné hovoriť o totožnosti skutku v bode 2 rozsudku so skutkom vymedzeným v obžalobe; trestná zodpovednosť je založená výlučne na zavinení a zákonným vznesením obvinenia a zákonným označením skutku v obžalobe je realizovaná zásada riadneho zákonného procesu uvedená v čl. 8 Listiny základných práv a slobôd, pričom v danom prípade bola táto zásada porušená a bolo poukázané na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky z
1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní sa spoločnosť Z. S., S.. S. X.. F.. a jej odsúdený konateľ nebudú môcť zúčastňovať verejného obstarávania, čím bude diskvalifikovaná úspešná firma, ktorá pôsobí na trhu od roku 1993 a ktorá dávala počas sezóny živobytie 50 pracovníkom, pričom obžalovaný sa korupcie nedopustil a nemôže uznať svoju vinu za seba ani za uvedenú obchodnú spoločnosť. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej „Najvyšší súd" alebo „odvolací súd") na rozhodnutie o podaných odvolaniach 28. augusta 2020 a napadol na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
dotknutého rozvrhu práce Najvyššieho súdu rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift. Dňa
1 písm. e) Tr. por. s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol
3 Tr. por. v intenciách podaného odvolania. Obhajca JUDr. Juraj Gavalec v konečnom návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne odôvodneného odvolania a v ňom uvedeného konečného návrhu a žiada, aby mu bolo vyhovené, pričom odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný U.. A. K. v konečnom návrhu uviedol, že poukazuje na rozpory vo výpovediach svedka A. a svedkov B. a D. týkajúcich sa okolnosti, kedy došlo k oznámeniu údajne poskytnutého úplatku, pričom z týchto rozporov je evidentné, že svedok A. toto oznámenie urobil v čase, keď už nemohli byť použité kamerové záznamy z bezpečnostných kamier, ktoré by ho usvedčili z klamstva. Tie sa uchovávajú 10 dní a keby takýto dôkaz bol zabezpečený, bola by jednoznačne preukázaná obžalovaného nevina. Pokiaľ ide o tvrdenia prokurátora v záverečnej reči, že sa týmto chcel obžalovaný zavďačiť za zákazku týkajúcej sa kuchyne v rozhlase, tak táto zákazka bola pod patronátom pani X. a pán A. s tým nemal nič spoločné. S ním prišiel obžalovaný do styku iba raz v prípade zákazky týkajúcej sa trhlín, pričom z uvedenej zákazky mal zisk v takej výške, že úplatok v sume 400 eur by predstavoval 80 percent z tohto zisku, čo je absolútne nezmysel. Obžalovaný navrhol, aby bol oslobodený, lebo nie je vinný a keby bol, dohodol by sa.
1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1.
1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
1 Tr. por. ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
11 Tr. por. súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
1 Tr. por. ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený postavený tejto osobe tvárou v tvár. Najvyšší súd ako odvolací súd proti rozsudku vydaným Špecializovaným trestným súdom (§ 315 Tr. por.) na základe podaných odvolaní prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie odvolania
1 Tr. por. alebo pre zrušenie napadnutého rozsudku
3 Tr. por., pričom skutočnosti pre také rozhodnutie nezistil. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudok prvostupňového súdu bol napadnutý aj odvolaním podaným proti všetkým jeho výrokom, čím odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku v celom rozsahu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Ku konaniu na prvostupňovom súde odvolací súd uvádza, že obžaloba bola na prvostupňový súd podaná
1 Tr. por. o vrátení veci prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, keďže doplnenie konania odvolacím súdom by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami, resp. by mohlo viesť k iným skutkovým záverom. Uvedené zistenia odvolacieho súdu vyplývajú z nasledujúcich skutočností. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že podstatou posúdenia prejednávanej veci je správne vyhodnotiť navzájom rozporné vyjadrenia obžalovaného U.. A. K. a svedka U.. Z. A. ohľadom obsahu ich stretnutia v priestoroch X. 8. decembra 2017 o cca 11.05 hod., a to z toho pohľadu, či obžalovaný U.. K. ako súčasť odovzdanej plastovej tašky s obsahom darčekových predmetov pre U.. A. tomuto dal aj obálku s finančnou hotovosťou 400 eur, keďže len spolu s touto finančnou hotovosťou by bolo možné také konanie (vzhľadom na nepatrnú hodnotu darčekových predmetov) posúdiť ako poskytnutie úplatku. V danom prípade ide o dve navzájom rozporné tvrdenia o základnej skutkovej otázke, keď svedok U.. Z. A. uvádza, že súčasťou predmetnej plastovej tašky bola aj obálka s uvedenou finančnou hotovosťou, zatiaľ čo obžalovaný U.. A. K. to odmieta. Odvolací súd poukazuje, že ohľadom uvedeného stretnutia nie sú k dispozícii žiadne ďalšie dôkazné prostriedky (svedecká výpoveď, obrazový, zvukový či obrazovo - zvukový záznam a pod.), ktorými by sa mohol ozrejmiť obsah či priebeh stretnutia. Výpovede ostatných svedkov sa týkajú popisu buď na to nadväzujúceho konania svedka U.. Z. A. ohľadom nahlásenia danej udalosti zamestnávateľovi a ďalšieho súvisiaceho postupu (svedkovia A.. A. D. a X. B.), resp. opisu udalostí, ktoré predchádzali danému stretnutiu (svedkovia U.. X. G., U.. B. Z., A. I. a aj X. B.). V prípade, ak výpoveď obžalovaného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, je nutné postupovať
vyššie citovaného § 125 ods. 1 Tr. por. a vykonať konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkom k danej skutkovej otázke. Takto musí súd postupovať s poukazom na § 2 ods. 11 Tr. por., ktorý umožňuje vykonať aj dôkazný prostriedok stranami nenavrhnutý (konfrontácia je pritom len určitá osobitná forma výsluchu konfrontovaných osôb, ktoré už boli vypočuté), aj keď to výslovne žiadna z procesných strán nenavrhla, keďže vykonanie takého úkonu je nevyhnutné z pohľadu náležitého zistenia skutkového stavu (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Konajúci senát odvolacieho súdu v predošlej rozhodovacej činnosti (napríklad uznesenie Najvyššie súdu z 25. júna 2020, sp. zn. 5 To 6/2020) rozviedol určité nevyhnutné štandardy dokazovania, ktoré je potrebné dodržať pri prejednávaní veci týkajúcej sa podozrenia z korupčného trestného činu. K týmto patrí posudzovanie nahlásenia dotknutej udalosti daným podstatným svedkom (voči ktorému malo dôjsť ku korupčnému konaniu) nadriadenému, zamestnávateľovi alebo priamo podaného trestného oznámenia touto osobou, posúdenie konania daného podstatného svedka z pohľadu prípadnej motivácie pomsty či iného obdobného zlomyseľného, resp. zlovoľného konania vo vzťahu k osobe obžalovaného, riadne zákonné vykonanie výsluchov dotknutých osôb a v prípade existencie rozporov v závažných okolnostiach, ktoré nie je možné vyjasniť iným spôsobom, nutnosť vykonať medzi dotknutými osobami (obžalovaným a podstatným svedkom) konfrontáciu. Potreba dodržania uvedených štandardov dokazovania vyplýva z tej základnej dôkaznej situácie, ktorá je vo väčšine prípadov prítomná pri konaní o trestnom čine korupcie (príznačné pre korupčné konanie je to, že sa uskutočňuje „neverejným" spôsobom medzi dvoma osobami bez prítomnosti tretej osoby), že ide o posudzovanie navzájom dvoch rozporných výpovedí, ohľadom ktorých nie sú v zásade k dispozícii také ďalšie relevantné dôkazné prostriedky, z vykonania ktorých by bolo možné získať dôkazy za účelom posúdenia vierohodnosti výpovedí, ktoré sú vzájomne rozporné ohľadom niektorej zo základných (podstatných) skutkových okolností. Pokiaľ teda v prejednávanej veci za existujúceho dôkazného stavu nebola na hlavnom pojednávaní vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným U.. A. K. a svedkom U.. Z. A. ohľadom priebehu ich stretnutia, ktoré je obsahom skutkovej vety obžaloby (pritom ich konfrontácia nebola vykonaná ani v prípravnom konaní), hoci ju procesné strany nenavrhovali, bol postup prvostupňového súdu nesprávny, keďže sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a sú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy, čo napĺňa dôvody zrušenia napadnutého rozsudku
1 písm. b), písm. c) Tr. por. Odvolací súd pritom nemohol sám vykonať dotknutú konfrontáciu v odvolacom konaní, keďže
1 Tr. por. by také doplnenie konania odvolacím súdom mohlo viesť k iným skutkovým záverom, čo by malo v podstate ten dôsledok, že procesným stranám by bolo odopreté právo podať odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré by bolo výsledkom vyhodnotenia dokazovania samotným odvolacím súdom vrátane dôkazu získaného z novo vykonaného dôkazného prostriedku podstatného významu z pohľadu rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom k dôvodom uvádzaným v podaných odvolaniach je predčasné sa vyjadrovať vzhľadom na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu a ním uvádzané dôvody (pokiaľ odvolací súd nepovažoval za nutné sa k nim vyjadriť v rámci svojej argumentácie) a s týmito sa bude musieť vysporiadať a zaujať k nim stanovisko najprv prvostupňový súd v rámci nového prejednania veci. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie bude musieť prvostupňový súd vykonať minimálne ten dôkazný prostriedok, ktorého vykonanie výslovne vyplýva z vyššie uvedených skutočností (t. j. konfrontáciu obžalovaného U.. A. K.Á. a svedka U.. Z. A.), prípadne aj iné, ak to bude považovať za potrebné vzhľadom na stranami uplatnené návrhy, resp. ktorých potreba vykonania vyplynie z doplneného dokazovania. Po vykonaní doplneného dokazovania bude nutné, aby prvostupňový súd
12 Tr. por. dôsledne a objektívne vyhodnotil dôkazné prostriedky vykonané zákonným spôsobom a dôkazy z nich získané, t. j.
svojho vnútorného presvedčenia, ktoré však musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrnne a následne vo veci spravodlivo rozhodol s tým, že písomné vyhotovenie meritórneho rozhodnutia vrátane odôvodnenia bude musieť obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti tak, aby
ustálenej súdnej praxe bola splnená požiadavka takého meritórneho rozhodnutia, ktoré dáva dostatočným a presvedčivým spôsobom odpovede na všetky relevantné otázky týkajúce sa predmetu súdnej ochrany. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.