1 písm. d), § 336 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného O.. W. L. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/8/2013 zo 6. júla 2020, takto rozhodol:
3 písm. c) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej len ,,Špecializovaný trestný súd") zo 6. júla 2020, sp. zn. PK-1T/8/2013 (v poradí tretím) bol obžalovaný O.. W. L. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nepriamej korupcie
1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - ako obhajca A.. U. R. W. K. pri stretnutiach s ňou na pojednávaniach konaných dňa
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné na trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov, pôsobil na S., ktorí budú rozhodovať o dovolaní odsúdenej A.. K. tak, aby rozhodli v jej prospech, pričom túto požiadavku o úplatku zopakoval aj 14. decembra 2011 v Košiciach v kaviarni hotela A. pri osobnom stretnutí s O. G., ktorý bol poverený A.. K. na obstaranie finančných prostriedkov na úplatok. Za to Špecializovaný trestný súd uložil obžalovanému O.. W. L.
1 Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov;
1 písm. a) Trestného zákona Špecializovaný trestný súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil. Zároveň Špecializovaný trestný súd obžalovanému O.. W. L.
1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
1 Trestného zákona Špecializovaný trestný súd uložil obžalovanému O.. W. L. peňažný trest vo výmere 3.000,- € (tritisíc eur) a
3 Trestného zákona ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov. Špecializovaný trestný súd
1, ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému O.. W. L. aj trest zákazu činnosti vykonávať advokátske povolanie na dobu 4 (štyroch) rokov. Rozsudok Špecializovaný trestný súd odôvodnil tým, že kontakt medzi A.. U. R. W. K. a ňou zvoleným obhajcom O.. W. L. aj v dňoch vyplývajúcich z obžaloby je nespochybniteľný. Z telefonických hovorov medzi O.. W. L. a O. G. je zrejmé, že sa v decembri 2011 stretávali na tom istom mieste, rovnako ako je najmä zo zvukových záznamov nesporné, že najprv hovorili o sume XX.XXX Eur, následne sa suma ustálila na XX.XXX Eur. Za nesporné zo svedeckých výpovedí A.. U. R. W. K. a O. G., ktorí vypovedali pod prísahou nezávisle od seba, považoval Špecializovaný trestný súdu aj množstvo rozhovorov medzi O.. W. L., Mgr. U. R. W. K., O. G. a čiastočne aj B. P., v rámci ktorých riešili otázku podania dovolania. Obhajobe sa nepodarilo spochybniť výpoveď uvedených svedkov, rovnako ako ani vyjadrenia O.. W. L. a svedkyne K. M., ktoré nevyvrátili pravdivosť ich výpovedí. Špecializovaný trestný súd poukázal i na tvrdenia obžalovaného O.. W. L. v jeho prvej záverečnej reči, ktoré ho viedli k záveru, že samotný obžalovaný v určitom čase nezisteným spôsobom zistil, že je objektom prípadného sledovania, alebo odpočúvania a teda sám priznal svoje kontakty na príslušníkov tajných služieb. Zároveň sa obžalovaný JUDr. W. L. vyjadril v tom zmysle, že advokát, ktorý nesľúbi vybavenie veci na súdoch Slovenskej republiky sa k plnomocenstvu nedostane. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že síce sa nejedná o priznanie obžalovaného O.. W. L., ale takéto tvrdenie ho utvrdilo v tom, že obžalovaný sa s korupčnou praxou stretol a voči nej sa neohradil. Ďalej uviedol, že i keď majú A.. U. R. W. K. a O. G. kriminálnu minulosť, táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje nedôveryhodnosť ich výpovedí. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že zo zvukových záznamov a prepisov SMS správ vyplýva, že obžalovaný O.. W. L. bol pri obhajovaní O. G. najskôr priateľský a srdečný. Keď však obžalovaný zistil, že O. G. môže byť policajným agentom, a môže byť sledovaný a odpočúvaný, odmietol s O. G. komunikovať a doručil A.. U. R. W. K. vyúčtovanie právnych služieb. Špecializovaný trestný súd sa s obsahom uvedeného vyúčtovania oboznámil, uviedol však, že je veľmi ťažké ho vyhodnotiť. Vyúčtovanie právnych služieb sa v piatich bodoch týkalo zastupovania plnoletej dcéry Mgr. U. R. W. K.. Súd považoval za nelogické predloženie vyúčtovania právnych služieb osobe, ktorá je vo výkone relatívne dlhodobého trestu odňatia slobody a nie jej plnoletej dcére. Špecializovaný trestný súd sa nezaoberal s výsledkami z tzv. vyšetrenia na detektore lži, pretože sa nejedná o procesne relevantný dôkaz, zvukové záznamy a prepisy SMS správ označil za zákonne vykonané, v súvislosti s čím dospel k záveru, že výpovede svedkov A.. U. R. W. K. a O. G. sú pravdivé a O. G.
jeho názoru nezapríčinil vznik protiprávnej situácie. Špecializovaný trestný súd dal obžalobe za pravdu, že najmä telefonické hovory medzi O.. W. L. a neznámou ženou (ktorá
názoru súdu nebola vo veci zainteresovaná a neprovokovala ho) z
názoru súdu existoval dlhodobo, ešte pred jeho ustanovením. Z výpovede svedkyne W. Z., ktorá pre obžalovaného O.. W. L. pracovala a mali priateľský vzťah sa potvrdilo, že práve s ňou mal inkriminovaný telefonický rozhovor. Organizácia T. S. mala voči W. Z. dlh, ktorý mohol aspoň čiastočne uhradiť obžalovaný, neobjasňuje to však obsah ich telefonického rozhovoru z 23. apríla 2012, ani čo konkrétne malo vyjsť. Špecializovaný trestný súd vyhodnotil druhú výpoveď svedka O. G. uskutočnenú na hlavnom pojednávaní za rozsiahlu, presvedčivú a zrozumiteľnú. I napriek črtám jeho osobnosti vyplývajúcim zo znaleckého posudku a veľkému časovému odstupu, svedkovi O. G. uveril. Špecializovaný trestný súd na základe vyššie uvedených skutočností a vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je ustálený vo výrokovej časti rozsudku a spáchal ho obžalovaný O.. W. L.. Skutok však na základe vykonaného dokazovania upravil v tom zmysle, že O.. W. L. požadoval sumu XX.XXX Eur pre S.. (ďalej len „Najvyšší súd SR" alebo „odvolací súd") O.. U. I., s ktorým sa poznali, mali priateľský vzťah a stretávali sa. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by sudca O.. U. I. vedel o tom, že obžalovaný O.. W. L. pre neho takú čiastku požaduje. Špecializovaný trestný súd sa tak nestotožnil s právnou kvalifikáciou z obžaloby,
ktorej mal obžalovaný spáchať účastníctvo vo forme pomoci k prečinu nepriamej korupcie
1 písm. d) Trestného zákona k § 336 ods. 1 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný O.. W. L.iadal a nechal si sľúbiť úplatok pre inú osobu, ktorú poznal, nebola však preukázaná vedomosť tejto osoby o jeho konaní. Z uvedeného dôvodu Špecializovaný trestný súd právne kvalifikoval konanie obžalovaného O.. W. L. v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 Trestného zákona, konajúceho v priamom úmysle
názoru obžalovaného založené na neúplných skutkových tvrdeniach a na nezákonne získaných dôkazoch. Špecializovaný trestný súd sa neriadil právnym názorom a pokynmi Najvyššieho súdu SR a opätovne sa nevysporiadal s argumentáciou obhajoby. Ohľadom dôveryhodnosti výpovede svedkyne A.. U. R. W. K. obžalovaný uviedol, že Špecializovaný trestný súd založil jeho vinu na dvoch pochybných svedeckých výpovediach a skutočnosťami, ktoré svedčia v prospech obžalovaného sa vôbec, alebo nie dostatočne zaoberal a to i napriek tomu, že Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 15. novembra 2017 konštatoval, že je potrebné vysporiadať sa s otázkou sklonu k fabulácii u svedkyne A.. U. R. W. K. a to formou znaleckého skúmania, čo navrhovala i obhajoba. Špecializovaný trestný súd tomuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že
jeho názoru znalecký posudok Z.. W. S. obsahuje odborné závery, ktoré sú pre rozhodnutie dostatočné. V súvislosti s uvedeným obžalovaný uviedol, že doposiaľ nebolo preukázané, že by žiadal peniaze na úplatok od A.. U. R. W. K. v úmysle sám seba obohatiť, prípadne obohatiť inú osobu. O. G. je taktiež len nepriamy svedok, s informáciami od A.. U. R. W. K., z čoho vyplýva, že dôkazná situácia je postavená výlučne na tvrdení tejto svedkyne. O nepoužiteľnosti jej výpovede svedčia i závery znaleckého posudku znalkyne Z.. W. S., PhD č. XX/XXXX zo 17. apríla 2019 (i keď v zmysle inštrukcii Najvyššieho súdu SR mal byť duševný stav A.. U. R. W. K. posúdený znaleckým ústavom) o sklonoch ku klamstvám, čo svedčí o jej nedôveryhodnosti. Počas posledného roka sa svedkyňa A.. U. R. W. K. snažila obžalovaného kontaktovať, o čom boli doložené dôkazy a táto skutočnosť vyvoláva otázky ohľadom jej motivácie poškodiť obžalovanému O.. W. L.. Špecializovaný trestný súd v tomto smere nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ani sa s uvedenou skutočnosťou v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. Obžalovaný tvrdí, že v súdnom spise sú dôkazy potvrdzujúce, že osoby o ktorých A.. U. R. W. K. tvrdila že existujú a sú ochotné jej poskytnúť peniaze, nikdy neboli zamestnancami žiadnej banky a je otázne či vôbec existujú. Svedkovia potvrdili, že svedkyňa A.. U. R. W. K. klamala aj o komunikácii s pánom D. a s pani M., ktorí jej vraj boli ochotní poskytnúť peniaze. Títo svedkovia na hlavnom pojednávaní potvrdili aj to, že o úplatku nemali od A.. U. R. W. K. ani od obžalovaného žiadne informácie. Špecializovaný trestný súd i napriek názoru Najvyššieho súdu SR opätovne založil vinu obžalovaného na výpovedi jedného, preukázateľne nedôveryhodného svedka, ktorý je
znaleckého dokazovania psychicky labilnou osobou a nerešpektoval tak zásadu in dubio pro reo. Vzhľadom na dôkazný stav nemožno
obžalovaného ani len konštatovať, že sa skutok stal. Špecializovaný trestný súd neprihliadal na obhajobou predložené odborné vyjadrenie Z.. A. M., ktorý sa vyjadril k záverom znalkyne vo vzťahu k A.. U. R. W. K. a zamietol návrh obhajoby na kontrolný znalecký posudok ústavom. Dôveryhodnosť tejto svedkyne založil súd na tom, že bola vypočutá pod prísahou s odstupom dvoch rokov a jednalo sa o celodenný výsluch. Obžalovaný takýto prístup súdu k dôveryhodnosti výpovede svedka považuje za formalistický a mechanický. K dôveryhodnosti svedeckej výpovede svedka O. G. obžalovaný vo svojom odvolaní odkázal na znalecký posudok č. XX/XXXX zo 17. apríla 2020, vypracovaný Z.. W. S., v ktorom znalkyňa konštatovala, že svedok O. G. disponuje sklonmi k fabulácii a ku skresľovaniu výpovede. Výpoveď uvedeného svedka je tak vo svetle znaleckej výpovede
názoru obžalovaného nutné považovať za nedôveryhodnú a tak nepoužiteľnú ako usvedčujúci dôkaz o vine. Špecializovaný trestný súd však založil rozsudok o vine aj na výpovedi svedka O. G. a vo vzťahu k svedkom O. G. a A.. U. R. W. K. len uviedol, že ich kriminálna minulosť nerobí ich výpovede nedôvernými. Argumentáciu súdu ohľadom výpovede obžalovaného, že advokát, ktorý nesľúbi vybavenie veci na súdoch SR sa k plnomocenstvu nedostane považuje obžalovaný za flagrantné porušenie práva na spravodlivý proces v súvislosti s riadnym odôvodneným rozhodnutia. Špecializovaný trestný súd dokonca považoval osobu O. G. za dôveryhodnú i napriek jeho správaniu na poslednom hlavnom pojednávaní, kde vulgárne nadával senátu a obhajcovi obžalovaného. Navrhol, aby si Najvyšší súd SR vypočul zvukový záznam z daného pojednávania, aby mal predstavu o dôveryhodnosti svedka O. G.. Ohľadom legality dôkazov získaných prostredníctvom agenta O. G., ustanoveného príkazom Špecializovaného trestného súdu, obžalovaný O.. W. L. uviedol, že celé trestné konanie, ako aj obžaloba sú založené na nezákonne získaných a nepravdivých informáciách a skutočnostiach, ktoré sú skreslené, vytiahnuté z kontextu a prispôsobené obžalobe. Už zo samotného uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesenia o vznesení obvinenia, ako i zo samotnej obžaloby je zrejmé, že trestné stíhanie voči obžalovanému je postavené na informáciách a skutočnostiach získaných v miestnostiach OČTK, Ústave na výkon väzby v Prešove počas návštev medzi obžalovaným ako obhajcom a jeho klientkou A.. U. R. W. K., ktoré sa uskutočnili pred začatím trestného stíhania a jednalo sa o rozhovory medzi obhajcom a klientkou. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nemohli byť tieto informácie získané a spracované s poukazom na § 34 ods. 1 veta šiesta Trestného poriadku, § 18 ods. 3 veta druhá zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzbya § 38 ods. 2 veta druhá zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obžalovaný má za to, že je predpoklad, že podkladom pre vydanie príkazu Špecializovaným trestným súdom boli výlučne informácie podané svedkom O. G.. Uvedený predpoklad odôvodnil obžalovaný tým, že OČTK žiadali o vydanie príkazu na použitie informačno-technických prostriedkov iba päť dní od začatia trestného stíhania, pričom jediným podkladom pre jeho vydanie bola
obžalovaného výpoveď svedka O. G. z
obžalovaného i z tej skutočnosti, že proti O. G. nie je vedené žiadne trestné konanie, nebolo voči nemu vznesené obvinenie, obvinenie pre činnosť (aktívne zháňal peniaze na údajný úplatok v prospech A.. U. R. W. K.), na ktorej sa podieľal od svojho prepustenia na slobodu (od začiatku októbra 2011 do oznámenia týchto skutočností polícii
názoru obžalovaného vymenili beztrestnosť O. G. za jeho súčinnosť pri ustanovovaní a pôsobení agenta. Špecializovaný trestný súd nemal nikdy uznať legalitu dôkazu súvisiacu s pôsobením O. G. ako agenta. Obžalovaný poukázal na tzv. agenta provokatéra v súvislosti s nálezom Ústavného súdu ČR z
názoru obžalovaného konanie svedka O. G. ako agenta prekročilo zákonom dovolené hranice a všetky dôkazy obstarné jeho pôsobením ako agentom sú nezákonné a v trestnom konaní nepoužiteľné. K vysporiadaniu sa s legalitou získaných dôkazov obžalovaný poukázal na druhý zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu SR z
ktorého je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré majú pre vec podstatný význam. Obžalovaný O.. W. L. sa osobitne v rámci svojho odvolania vyjadril k záveru Špecializovaného trestného súdu o neakceptovaní ospravedlnenia obžalovaného a jeho obhajcu, neumožnil obžalovanému predniesť záverečnú reč a posledné slovo a vyhodnotil jeho ospravedlnenie ako obštrukciu. Obžalovaný ku svojmu odvolaniu priložil lekárske správy, z ktorých vyplýva že bol koncom júna F.Z. a dňa 30. júna 2020 bol lekárom prepustený, pričom
lekárskej správy, ktorú obžalovaný predložil Špecializovanému trestnému súdu vyplýva, že nebol schopný podrobiť sa ceste do Pezinka a mal byť v pokoji na lôžku, pretože by to mohlo ohroziť jeho život. Obžalovaný O.. W. L. považuje postup Špecializovaného trestného súdu, ktorým mu odoprel právo predniesť záverečnú reč a posledné slovo, za zásadné porušenie práva na obhajobu. Poukázal aj na to, že nikdy s obhajcom JUDr. Martinom Vasiľom nepopierali, že by o termíne hlavného pojednávania nevedeli, i keď predvolanie bolo obhajcovi zaslané na starú adresu, napriek tomu že bol Špecializovaný trestný súd v písomnostiach upozorňovaný na zmenu jeho adresy. Prílohami k odvolaniu boli SMS správa z 12. augusta 2018, lekárska správa a prepúšťacia správa. Na základe vyššie uvedených dôvodov obžalovaný O.. W. L. žiadal Najvyšší súd SR, aby zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu z 6. júla 2020, sp. zn. PK-1T/8/2013
ustanovenia § 321 ods. 1 písm. a), alebo b), alebo c), alebo d) Trestného poriadku, alebo v súhrne viacerých týchto dôvodov a vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu, respektíve aby v zmysle ustanovenia § 322 Trestného poriadku rozhodol sám tak, že obžalovaného O.. W. L. spod obžaloby oslobodí. Špecializovanému trestnému súdu bolo dňa
obžalovaného jasným dôkazom, že tento článok bol na objednávku, mal zdiskreditovať odvolací súd a povýšiť senát O.. D. nad všetky súdne orgány. Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu využil uvedený článok, aby obžalovaného tretí krát odsúdil za E., čo nespáchal. Senát Špecializovaného trestného súdu ignoroval ospravedlnenie z účasti na hlavnom pojednávaní konanom 6. júla 2020 a návrh prokurátora so súhlasom obhajcu na preverenie zdravotného stavu obžalovaného pribratím súdneho znalca bez preštudovania lekárskej správy zmietol. Uvedený postup považuje obžalovaný za protizákonný, protiústavný a nerešpektujúci právo na spravodlivý súdny proces. Z repliky predsedu senátu O.. D.: „My tu nie sme preto, aby sme oslobodzovali, ale preto, aby sme trestali.", je
obžalovaného zrejmé, že ho odsúdil už na začiatku súdneho konanie. Obžalovaný O.. W. L.alej namietal, že Špecializovaný trestný súd nazerá na otázku protiprávnosti dvojakým spôsobom, pretože svedok O. G. rušil hlavné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
jeho názoru počas rozsiahleho dokazovania vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ktoré vyhodnotil a prijal správne právne závery. Rozsudok Špecializovaného trestného súdu je vecne správny a zákonný a prípravné konanie bolo vykonané v súlade so zákonom. K podozreniam o obštrukciách zo strany obžalovaného prokurátor uviedol, že tieto vznikli na základe opakovane predkladaných dokladov o pracovnej neschopnosti zo strany obžalovaného a jeho nemožnosti zúčastniť sa jednotlivých termínov hlavného pojednávania. Zo stránky Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že obžalovaný O.. W. L. vykonáva advokátsku prax na piatich rôznych miestach a zároveň prokurátor predložil správu vyšetrovateľky policajného zboru z 25. augusta 2020,
ktorej sa obžalovaný v období od
Špecializovanému trestnému súdu bolo doručené vyjadrenie obžalovaného k podaniu prokurátora z
1 písm.
1 Trestného poriadku, odvolanie spĺňa obsahové náležitosti vyplývajúce z § 311 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a zároveň do času rozhodovania na odvolacom súde nedošlo k výslovnému vzdaniu sa odvolania alebo k opätovnému podaniu odvolania, ktoré by bolo predtým výslovne vzaté späť v zmysle § 312 Trestného poriadku. Postupujúc v intenciách § 316 ods. 3 Trestného poriadku, t. j. ešte pred meritórnym skúmaním zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku ako aj správnosti postupu konania, ktoré im predchádzalo v rozsahu
Trestného poriadku, Najvyšší súd SR ex officio skúmal, či v posudzovanom prípade nedošlo k niektorému zo závažných procesných pochybení vymedzených taxatívnym výpočtom v § 316 ods. 3 písm.
3 písm. c) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol,ak zistí, že hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
1 písm. d) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Z obsahu preloženého spisu má Najvyšší súd SR za preukázané, že Špecializovaný trestný súd učil termín hlavného pojednávania na
2 Trestného poriadku, ktorým rozhodol o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného O.. W. L. a vyhlásil rozsudok. Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa nepostupovalo v súlade s relevantnými ustanoveniami Trestného poriadku.
2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať len ak má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom
3 Trestného poriadku hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody aleboak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
2 Trestného poriadku v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. V kontexte citovaných ustanovení sa žiada najprv vo všeobecnej rovine podotknúť, že prítomnosť obžalovaného na hlavnom pojednávaní je zákonným pravidlom, pretože ako strane trestného konania jej prináležia významné procesné práva, ktoré môže v plnej miere uplatniť najmä na hlavnom pojednávaní. Medzi tie najdôležitejšie sa radí aj právo predkladať a navrhovať dôkazy, právo záverečnej reči a posledného slova. Využitie týchto práv môže byť skutočne naplnené iba za prítomnosti obžalovaného na hlavnom pojednávaní. Za určitých okolností má súd možnosť vykonať hlavné pojednávanie aj v neprítomnosti obžalovaného, avšak na takýto postup musia byť splnené všetky zákonom predpísané materiálne ako aj formálne podmienky, ktoré minimalizujú negatívny dopad na spravodlivý súdny proces vyvolaný absenciou osoby, voči ktorej sa trestné konanie vedie. Rešpektovanie a dodržiavanie zákona (§ 252 Trestného poriadku) je preto v tomto ohľade bezpodmienečne nutné. V prejednávanej veci obžalovaný O.. W. L. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Martina Vasiľa ospravedlnil svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo nariadené na deň
názoru odvolacieho súdu dostatočným spôsobom zdokladoval. Pozornosti odvolacieho súdu neunikla ani tá skutočnosť, že samotný prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 6. júla 2020 navrhol Špecializovanému trestnému súdu preveriť zdravotný stav obžalovaného O.. W. L., s čím súhlasil i obhajca obžalovaného JUDr. Dušan Ivan. Zároveň prokurátor navrhol, aby Špecializovaný trestný súd zvážil preverenie, či advokátske kancelárie obžalovaného reálne vykonávajú činnosť. Špecializovaný trestný súd neakceptujúc ospravedlnenie obžalovaného, nerešpektujúc jeho právo na prednesenie záverečnej reči a posledného slova, bez preverenia jeho zdravotného stavu, ako i preverenia, či reálne obžalovaný vykonáva činnosť v advokátskych kanceláriách konal v jeho neprítomnosti a vyhlásil rozsudok. Najvyšší súd SR sa nestotožnil s názorom Špecializovaného trestného súdu, že sa jedná zo strany obžalovaného O.. W. L. o obštrukciu, operáciu srdca len 7 dní pred konaným hlavným pojednávaním možno asi ťažko považovať za obštrukciu, najmä keď obžalovaný by musel cestovať na hlavné pojednávanie z Košíc do Pezinka a teda že jeho konanie smeruje k zabráneniu vyhlásenia rozsudku a ani s tým konštatovaním, že nepovažuje záujem obžalovaného na prednesení záverečnej reči za reálny. Odvolací súd má za to, že predmetné hlavné pojednávanie nemalo byť vykonané, a teda ak na ňom Špecializovaný trestný súd vyhlásil aktuálne napadnutý rozsudok, obral tým obžalovaného o jeho významné obhajovacie práva. Zistené procesné pochybenie je možné napraviť len v konaní pred súdom prvého stupňa, a preto Najvyšší súd SR, ako súd odvolací
3 písm. c) Trestného poriadku, zrušil odvolaním napadnutý rozsudok Špecializovaného trestného súdu zo 6. júla 2020, sp. zn. PK-1T/8/2013 a vec Špecializovanému trestnému súdu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V prípade, ak by odvolací súd ignoroval takéto procesné pochybenie, mohlo by to viesť k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 Trestného poriadku. S ohľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozsudku, Najvyšší súd SR neuplatnil svoje prieskumné oprávnenie v rozsahu vymedzenom ustanovením § 317 Trestného poriadku, a preto v tomto štádiu konania nemohol zaujať ani žiadne stanovisko k obžalovaným uplatneným odvolacím námietkam, pretože zrušením prvostupňového rozsudku sa opäť otvoril priestor na prípadné doplnenie dokazovania a vysporiadanie sa s obhajobou obžalovaného, V tomto štádiu konania by stanovisko odvolacieho súdu bolo predčasné a aj nezákonné. V novom konaní bude Špecializovaný trestný súd povinný odstrániť zistené porušenie zákona v neprospech obžalovaného tým spôsobom, že opätovne určí termín hlavného pojednávania, na ktorý riadne a včas predvolá procesné strany a poskytne tak priestor obžalovanému O.. W. L. na prednesenie záverečnej reči a posledného slova. V prípade potreby a opakovaných ospravedlnení obžalovaného založených na jeho zdravotnom stave musí Špecializovaný trestný súd preveriť, či zdravotný stav obžalovaného reflektuje ním predkladané lekárske správy a potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti pribratím znalca z odboru zdravotníctva a farmácie
1 Trestného poriadku. Až po takto riadne vykonanom hlavnom pojednávaní bude môcť Špecializovanýtrestný súd vo veci opätovne rozhodnúť, rešpektujúc pritom v súlade s § 327 ods. 1 Trestného poriadku závery vyslovené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.