Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžk/31/2020 Identifikačné číslo spisu: 1020200152 Dátum vydania rozhodnutia: 16.06.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Čanádyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania opatrenia žalovaného č. 2019/18149:1-A1020 zo dňa 30.11.2020 (ďalej aj „opatrenie“), zamietol návrh na priznanie odkladného účinku žaloby a s poukazom na ustanovenie § 170 písm. a/ SSP žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

1. V odôvodnení napadnutého uznesenia správny súd poukázal na ustanovenia § 2 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 98 ods. 1 písm. e/, § 177 ods. 1 a 2, § 178 ods. 1 SSP, § 3 písm. p/, § 5 ods. 1, 2 a 4, § 6 ods. 1 a 6 písm. a/, § 7 ods. 3, § 32, § 64 ods. 4 až 6, § 104 ods. 1 a § 108 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a konštatoval, že z dikcie ustanovenia § 178 ods. 1 SSP vyplýva, že aktívna legitimácia žalobcu (oprávnenie podať správnu žalobu) je podmienená kumulatívnym splnením dvoch zákonom ustanovených podmienok. Žalobca musí svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať splnením podmienky, po 1.: postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie a po 2.: ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
2. Krajský súd ďalej dôvodil, že žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t. j. keď sa jednostranný úkon správneho orgánu, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka jeho právnej sféry. Ustanovenie § 177 ods. 2 SSP síce nevylučuje, aby sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného nemohli domáhať aj iné subjekty ako účastníci administratívneho konania, ich okruh však zužuje len na prokurátora a na subjekt výslovne na to oprávnený osobitným zákonom. Právomocou správnych súdov je prejednávať spory vyplývajúce z tzv. vertikálnych administratívnych právnych vzťahov. Pri realizácii verejnej (administratívnej) správy správny orgán sleduje určitý verejný cieľ, alebo verejný záujem, resp. štátnomocensky realizuje právny predpis. Musí ísť o úpravu verejnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným správnym orgánom, pričom práva a povinnosti, ktorých sa rozhodovanie žalovaného dotýka, musia byť verejnoprávnej povahy. V tomto kontexte orgány verejnej správy rozhodujú o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, kedy mocenský prvok je vyvažovaný práve možnosťou dovolávať sa ochrany v správnom súdnictve.
3. Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je

školského zákona len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch (§ 104 ods. 1 cit. zákona; z toho vyplýva, že ak, napríklad gymnázium, ktoré má jednu triedu v každom ročníku určenú pre deti alebo žiakov s nadaním a paralelne triedu v tom istom ročníku pre „bežných“ žiakov, nemôže byť považované za školu pre žiakov s nadaním, ale ide iba o kolektívnu integráciu, t. j. zriadenie tried pre žiakov s nadaním). Zákon rovnako ďalej uvádza, že vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách

tohto zákona. Školský zákon takto vytvoril podmienky prístupu k výchove a vzdelávaniu tejto skupine detí a žiakov, teda skupine detí a žiakov s nadaním, rovnaké, ako pre ostatné deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a vytvoril priestor, ktorý umožňuje ich vzdelávanie formou individuálnej integrácie alebo kolektívnej integrácie, ako aj formou vytvorenia samostatných škôl. 5. V súvislosti s vyššie uvedeným považoval správny súd za dôležité poukázať na ustanovenie § 104 ods. 1 školského zákona, kedy „Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy: a) materské školy, b) základné školy, c) stredné školy.“ Na uvedené nadväzuje § 108 ods. 3 cit. zákona s tým, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy

§ 104ods.

1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách

tohto zákona. Ani ustanovenia § 103 až 106 školského zákona nevylučujú aplikáciu § 64 školského zákona. Ak aj žalobca namietal osobitnú úpravu, ktorú ustanovilo ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu, prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania, t. j. vyhláškou č. 307/2008 Z. z.; stále nie je možné vyvodiť vylúčenie aplikácie ustanovenia § 64 školského zákona a prelomenie princípu rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa. Aj v zmysle bodu. 1 Vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (Gymnázium)“ žiaci so všeobecným intelektovým nadaním plnia rovnaké ciele výchovy a vzdelávania ako žiaci bežných gymnázií na nižšom strednom stupni a na vyššom strednom stupni. Uvedené má svoje opodstatnenie, kedy výchova a vzdelávanie

cit. zákona sú založené na princípoch rovnocennosti vzdelania všetkých školách bez rozdielu, či ide o školy štátne, cirkevné alebo súkromné. Aj keď si štát ponecháva základnú ingerenciu (vplyv, okruh vplyvu, zasahovanie) v oblasti výchovy a vzdelávania - princípom rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou a v školách zriadených fyzickou osobou alebo inou právnickou osobou, garantuje rovnosť medzi stupňami vzdelania získanými v štátnych alebo cirkevných alebo súkromných školách, a teda argumentačne neobstoja žiadne zo žalobných námietok, prečo by mal mať žalobca mať nejakú nadzákonnú výnimku, pokiaľ zákon explicitne nevylučuje aplikáciu § 64 školského zákona na jeho prípad. 6. Z Dodatku k zriaďovacej listine, ktorý vydal Krajský úrad v Bratislave č. PED-535/1999 zo dňa 29.08.1999 a týka sa vzdelávacieho programu žalobcu

správneho súdu vyplýva, že „štúdium na gymnáziu je osemročné so študijným zameraním pre mimoriadne nadané deti.“ Ustanovenie § 32 školského zákona pritom definuje gymnázium ako strednú školu. Teda ide o gymnázium zamerané na vzdelávanie žiakov s nadaním. Žalobca v žalobe pritom namietal, že pod stredné školy školský zákon nezaraďuje školy uvedené v ust. § 27 ods. 2 písm. g/ t. j. školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (správne § 27 ods. 2 písm. h/) školského zákona; túto právnu námietku žalobcu správny súd nemohol akceptovať, pretože školský zákon v ust. § 27 ods. 2 iba rozlišuje sústavu škôl a sústavu školských zariadení. Sústava škôl zahŕňa školy, ktoré majú právo prostredníctvom vzdelávacích programov poskytovať výchovu a vzdelávanie. Skôr ako škola začne vykonávať svoju činnosť, musí byť zaradená do siete škôl a školských zariadení. Zaradením do siete škôl a školských zariadení sa rozumie oprávnenie na zabezpečenie vzdelávania udelené zriaďovateľovi školy a oprávnenie zriaďovateľa na zriadenie školy, ktorá môže poskytovať výchovou a vzdelávanie

školského zákona. Rozhodnutie o zaradení do siete škôl a školských zariadení je vydané pred zriadením školy a nie je zároveň aj dokumentom o zriadení. Školy zaradené v sústave škôl poskytujú nadväzujúce stupne vzdelania, čo je vlastne podstatou definície „školskej sústavy“. Sústava škôl sa delí na 10 druhov škôl a niektoré druhy škôl sa ďalej ešte delia na typy škôl. Svoje typy majú školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami. Vymedzenie druhov škôl v rámci sústavy môže mylne nabádať, akú školu zákon po „strednú školu“ nezaraďuje, nejde však o správnu interpretáciu. Ak teda školský zákon jednoznačne ustanovuje, že pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa

školského zákona zriaďujú stredné školy, nie je možné akceptovať opačný výklad žalobcu, že „pod stredné školy zákon nezaraďuje školy pre nadané deti a žiakov“. Neexistuje teda zákonná výnimka, na základe ktorej by sa pre žalobcu ako školu pre nadané deti nevzťahovali príslušné ustanovenia § 64 školského zákona.

1. Krajský súd ďalej dôvodil, že rozpis s konkrétnym počtom žiakov ustanovuje rozpisom príslušný okresný úrad v spolupráci so zriaďovateľom gymnázií s osemročným vzdelávacím programom. V zmysle § 64 ods. 6 školského zákona, ak zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom s ustanoveným rozpisom nesúhlasí, má možnosť voči takémuto rozpisu podať námietky. Ako vyplýva z ustanovení, ktoré upravujú organizáciu prijímacieho konania (§ 64 školského zákona) - žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, ktorého výsledkom bol rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/
2. Účastníkom tohto konania bol Bratislavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ žalobcu. Žalobca preto z dôvodu, že nebol účastníkom administratívneho konania v tejto veci, nesplnil jednu zo základných podmienok ustanovenú v § 178 ods. 1 SSP podmieňujúcu aktívnu legitimáciu (oprávnenie podať správnu žalobu). Z tohto dôvodu žalobu o preskúmanie opatrenia žalovaného musel správny súd

§ 98ods.

1 písm. e/ SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietnuť. 8. Dôvodom, že došlo ku schváleniu rozpisu počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021, tento nemôže byť

názoru správneho súdu vnímaný ako dotyk s právnou sférou žalobcu. Žalobca namietal zásah do práva školy vychovávať a vzdelávať deti s objektívne preukázateľným nadaním, ktoré vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 a § 15 ods. 3 písm. a/ zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve (ďalej aj „zákon č. 596/2003 Z. z.“, „školský zákon“). Pre správny súd však nebolo zo žalobných dôvodov zrejmé, ako sa schválením rozpisu počtu žiakov zmenilo právne postavenie žalobcu a jeho práva tým, že by prijal menej žiakov. Aj keď z uvedeného by bolo možné vyvodiť iné nadväzujúce dôvody, v žalobe vymedzené neboli. Právo žalobcu vychovávať a vzdelávať deti s objektívne preukázaným nadaním (

certifikovanej diagnostiky intelektového nadania), resp. aj právo žalobcu prijímať po splnení podmienok na výchovu a vzdelávanie deti s objektívne preukázaným nadaním s automatickým vylúčením ďalšieho zákonného obmedzenia neobstojí

názoru správneho súdu v teste proporcionality s účelom právnej úpravy školského zákona, ktorého je regulácia vzdelávania s konkrétnymi potrebami spoločnosti, kedy zákonodarca ustanovil podmienky prístupu ku štúdiu s osemročným vzdelávacím programom; čím takto sleduje svoj legitímny cieľ. Aj z dôvodovej správy k zákonu č. 210/2018 Z. z., ktorým bol novelizovaný školský zákon vyplýva, že „dôvodom posilnenia ingerencie ministerstva pri určovaní počtov žiakov prvých ročníkov gymnázií s osemročným štúdiom je potreba určovať uvedené počty jednotne na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich kvalitu školy a špecifík školského vzdelávacieho programu gymnázia tak, aby regulácia počtu prijímaných žiakov bola spravodlivá a riadne a včas zabezpečená. Navrhuje sa preto ustanoviť zákonom limit počtu prijímaných žiakov prvých ročníkov na celoslovenskej úrovni a následne možnosť, aby ministerstvo na základe údajov svojich informačných systémov určilo záväzný počet žiakov, ktorých bude možné prijať do prvého ročníka v rámci kraja s prihliadnutím na záujem o osemročné štúdium v rámci každého kraja. Okresnému úradu v sídle kraja sa z dôvodu lepšej znalosti regionálnych pomerov zachová kompetencia zisťovať v rámci návrhu rozpisu tohto záväzného počtu žiakov plnenie kritérií jednotlivých gymnázií, na základe ktorých ministerstvo zverejní záväzný počet žiakov, ktorých možno prijať do jednotlivých gymnázií s osemročným štúdiom. Ustanovené kritériá, ktoré sa v rôznej miere uplatňovali v rozhodovaní okresných úradov v sídle kraja aj doteraz, sa zjednotia a objektivizujú. Viaceré navrhované kritériá sa v súčasnosti osvedčujú aj pri určovaní počtu žiakov stredných odborných škôl

zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z dôvodu vytvorenia dostatočného časového priestoru na zistenie skutkového stavu sa oproti súčasnej úprave menia lehoty na určovanie počtu žiakov, pričom z návrhu právnej úpravy vyplýva fakt, že na určovanie počtu žiakov sa nebude vzťahovať správny poriadok.“

zákonodarcu teda existovala akútna spoločenská potreba riešiť otázku počtu žiakov gymnázií s osemročným vzdelávacím programom na základe objektívnych merateľných kritérií a zamedziť neodôvodneným rozdielom v počtoch žiakoch v rámci regiónov. 9. Pod subjektívnym právom je

krajského súdu nevyhnutné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inak povedané, subjekt práva (fyzická alebo právnická osoba) sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv iného subjektu, resp. pod jeho subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jeho právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jeho právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jeho právneho postavenia. Samotné tvrdenia žalobcu o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí (aj keď v danom prípade

správneho súdu žalovaný postupoval zákonným spôsobom). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba sa v rámci správneho súdnictva snaží žalobu vo verejnom záujme, resp. poukazujúc na porušenie práv iných ako svojich vlastných.

1. V súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby správny súd uviedol, že priznanie odkladného účinku predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §185 SSP. Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. V kontexte vyššie uvedených skutočností a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, krajský súd prijal záver, že zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neboli splnené, preto návrh zamietol (§ 188 SSP).
2. Krajský súd záverom napadnutého uznesenia konštatoval, že ak žalobca v žalobe poukazoval na zásah do práv detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami - tu ide o osobitnú kategóriu - majúcu zrejme ústavnoprávny aspekt, lenže ide o práva tretích osôb a žalobcovi v tejto časti absentuje žalobná legitimácia v správnom súdnictve. Len ako obiter dictum správny súdu dodal, že Ústavný súd Slovenskej republiky už vo veci PL. ÚS 11/2013 konštatoval, že „podstatou (jadrom) základného práva na vzdelanie je právo na prístup ku vzdelaniu, preto v zásade všetky zákonom ustanovené zásahy smerujúce k obmedzeniu prístupu ku vzdelaniu vyvolávajú ústavné pochybnosti a vyžadujú starostlivé posúdenie. Právo na vzdelanie, ktorého kľúčovou súčasťou je právo na prístup ku vzdelaniu, nemá charakter absolútneho práva, t. j. zákonodarca ho môže obmedziť, ale len za podmienky, že ide o také obmedzenia, ktoré dbajú na jeho podstatu a zmysel a sú použité len na ustanovený (legitímny) cieľ (čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky).“ II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
3. Proti uzneseniu správneho súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) s odôvodnením, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/) a podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/).
4. K nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania sťažovateľ uviedol, že vymedzenie žalobcu v rámci všeobecnej správnej žaloby je uvedené v § 178 SSP,

ktorého je žalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zákon vo vzťahu k aktívnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené preto, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

1. Sťažovateľ ďalej uviedol, že v praxi môže nastať aj procesná situácia, kedy bude všeobecná správna žaloba podaná proti rozhodnutiu alebo opatreniu vydanému v administratívnom konaní, v ktorom účastníctvo nebolo normatívne vymedzené, a to osobou nesporne priamo ukrátenou na svojich subjektívnych právach týmto rozhodnutím alebo opatrením (viď str. č. 876, Baricová, Fečík, Števček, Ficová a kol. Správny súdny poriadok, Komentár, rok vydania 2018, ISBN:978-80-7400-678-4). Právny poriadok upravuje viacero typov administratívnych konaní, v ktorých účastníctvo nie je normatívne vymedzené, pričom ide najmä o administratívne konania, ktorých výsledkom je vydanie opatrenia orgánu verejnej správy (viď str. č. 877, Baricová, Fečík, Števček, Ficová a kol. Správny súdny poriadok, Komentár, rok vydania 2018, ISBN:978-80-7400-678-4). Žalobca ďalej rovnako ako v žalobe uviedol, že postup v zmysle § 64 ods. 4 až 8 zákona 245/2008 Z. z. pozitívne a ani negatívne nevymedzuje expressis verbis okruh účastníkov konania.
2. V danom prípade má žalobca v rámci administratívneho konania osobitné postavenie účastníka administratívneho konania, kedy de facto účastníkom administratívneho konania je (rozhoduje sa o právach a právom chránených záujmoch žalobcu, ktorý je právnickou osobou a má právnu subjektivitu a oprávnenie v právnych vzťahoch konať vo vlastnom mene v zmysle § 27 ods. 5 školského zákona), avšak práva a povinnosti vyplývajúce z tohto konkrétneho postavenia v administratívnom konaní vykonáva zo zákona zriaďovateľ, teda Bratislavský samosprávny kraj.
3. Vzhľadom na skutočnosť, že vydaniu nezákonného opatrenia predchádzalo konanie troch subjektov, vrátane zriaďovateľa školy, ktoré možno tiež z dôvodov uvedených v správnej žalobe považovať za odporujúce zákonu (predovšetkým v rozpore s ustanovením § 64 ods. 5, ods. 6 školského zákona), a ktoré navyše bolo pri všetkých zo zákona konajúcich troch subjektoch (Bratislavský samosprávny kraj, Okresný úrad Bratislava, Ministerstvo školstva Slovenskej republiky) vzájomne súladné (všetky tri subjekty konali nedôvodne a nezákonne voči žalobcovi v nepríslušnom administratívnom konaní v zmysle všeobecnej právnej úpravy školského zákona), nemôže aktívna vecná legitimácia svedčiť zriaďovateľovi, ale len samotnej škole (žalobcovi), a to aj v nadväznosti na skutočnosť, že došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu.
4. Sťažovateľ zdôraznil, že vo vzťahu k žalobcovi nemal byť účastníkom administratívneho konania ani Bratislavský samosprávny kraj ako zriaďovateľ žalobcu, pretože školský zákon sa v aplikovaných ustanoveniach nevzťahuje na žalobcu. Aj napriek tomu sa zriaďovateľ žalobcu neoprávnene prihlásil vo vzťahu k žalobcovi ako účastník administratívneho konania. Okresný úrad Bratislava a aj Ministerstvo školstva Slovenskej republiky naďalej so zriaďovateľom žalobcu neoprávnene konali, čím všetci traja konali v rozpore so školským zákonom a v rozpore so záujmami žalobcu. Bratislavský samosprávny kraj teda nemôže byť v danom prípade aktívne vecne legitimovaný a keďže žalovaným opatrením došlo k zásahu do práv žalobcu, ktorý má právnu subjektivitu, nepochybne má žalobca v danej veci aj aktívnu vecnú legitimáciu.
5. Naviac, sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že na nezákonný a neoprávnený postup zriaďovateľa upozornil a vyzval ho, aby bránil práva a právom chránené záujmy žalobcu, a to prostredníctvom správnej žaloby. Zriaďovateľ žalobcovi listom zo dňa 28.01.2020 oznámil, že napádaný postup

§ 64

školského zákona považuje za zákonný a rovnako za zákonnú považuje skutočnosť, že o jeho návrhoch ako zriaďovateľa školy rozhoduje Okresný úrad v sídle kraja, ako iný, rovnocenný zriaďovateľ, ktorý súčasne rozhoduje nielen o návrhoch Bratislavského samosprávneho kraja ako zriaďovateľa, ale rovnocenne o vlastných návrhoch.

1. Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domnieva, že nie je správny záver o tom, že žalobca je neoprávnenou osobou na podanie žaloby preto, že nebol účastníkom administratívneho konania. Ak by sme totiž prijali túto argumentáciu súdu za správnu, potom v takejto procesnej situácii, kedy zriaďovateľ koná súladne s orgánom verejnej správy, ktorý porušuje právo žalobcu, by došlo k odmietnutiu spravodlivosti z formálnych dôvodov, pretože by nemal kto v takýchto situáciách uplatňovať a aj poskytnúť ochranu právam a právom chránených záujmom žalobcu. Jedná sa teda o situáciu, pri ktorej nepochybne nie je možné odmietnuť aktívnu legitimáciu žalobcu len z takýchto formálnych dôvodov, teda len preto, že v rámci administratívneho konania inej, zákonom mu určenej osoby.
2. K nedostatku aktívnej legitimácie z dôvodu, že napadnutým opatrením nebolo porušené subjektívne právo žalobcu uviedol, že je školou pre deti s intelektovým nadaním, ktoré sa riadi špeciálnou právnou úpravou vymedzenou v § 103 až § 106 školského zákona, zaradením do siete škôl ako elokované pracovisko k špeciálnej základnej škole (teda nie ako 8 ročné gymnázium). Vzhľadom na osobitosti vyplývajúce z takéhoto zaradenia aj zákon predpokladá osobitosti pri prijímaní žiakov na takúto školu, pričom vyslovene v § 106 ods. 6 školského zákona sa predpokladá prijatie všeobecne záväzného predpisu, ktorý upraví (okrem iného) prijímanie žiakov na takúto školu.
3. Ignorovaním existencie špeciálnej právnej úpravy (ktorá dosiaľ nebola zrušená) a aplikovaním všeobecnej úpravy je jednoznačne zasiahnuté do princípu právnej istoty žalobcu, garantovaný čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a do ktorého bolo svojvoľnou aplikáciou všeobecnej právnej úpravy a nerešpektovaním špeciálnej právnej úpravy zasiahnuté. Naviac, je nepochybné, že došlo aj k zásahu do práva žalobcu vychovávať a vzdelávať deti s objektívne preukázaným intelektovým nadaním a práva a práva žalobcu prijímať na výchovu a vzdelávanie deti s nadaním. 22.

žalobcu je tiež nesporné, že takýmto postupom žalovaného došlo aj k zásahu do práv detí (v tomto konkrétnom prípade ide o 8 žiakov s objektívne preukázateľným nadaním), konkrétne do ich práva na vzdelanie, avšak v tomto prípade je na nich, aby svoje subjektívne práva bránili na príslušnom súde žalobou. Poukázal však na to, že v prípade uvedených 8 žiakov je to práve žalobca, ktorý sa vystavuje riziku, že bude žalovaný, a to z dôvodu, že je nezákonným postupom nielen žalovaného, ale aj Okresného úradu Bratislava a Bratislavského samosprávneho kraja (ako zriaďovateľa) nútený vylúčiť zo štúdia na škole žiakov aj napriek tomu, že spĺňajú podmienky (objektívne preukázateľné nadanie nevylúčené rediagnostikou) na ďalšie štúdium na škole.

1. Ku konštatovaniu správneho súdu o neexistencii ustanovení vylučujúcich aplikáciu § 64 školského zákona, ktorého použitie nevylučuje ani existencia osobitnej právnej úpravy, vyhlášky č. 307/2008 Z. z. žalobca uviedol, že pokiaľ by to bolo tak ako uviedol súd, je ustanovenie odkazujúce na osobitnú právu úpravu nadbytočné a existencia samotnej vyhlášky upravujúcej prijímacie konanie nadaných detí absolútne zbytočná a obsolentná.
2. Sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že osobitnú úpravu majú aj deti z opačného spektra, teda deti so zdravotným znevýhodnením. V § 95 ods. 1 písm. c/ sa výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje aj na stredných školách. Aplikujúc výklad osvojený súdom je teda možné, aby pre takéto deti bolo zriadené aj osemročné gymnázium, a takéto gymnázium bude nevyhnutne podliehať postupu

§ 64školského zákona.

Inak povedané, takémuto gymnáziu bude stanovený počet detí, ktoré môžu prijať, a to bez ohľadu na skutočný počet detí, ktoré takúto osobitnú formu vzdelania budú potrebovať. Žalobca upriamil pozornosť na fakt, že z Dodatku k zriaďovacej listine vydanej Krajským úradom v Bratislave č. PED-353/1999 zo dňa 29.08.1999, na ktorý poukázal krajský súd v odôvodnení uznesenia, z ktorého vyplýva nielen to, že v prípade žalobcu ide o osemročné štúdium, ale so zameraním pre mimoriadne nadané deti, a preto treba nevyhnutne aplikovať osobitnú právnu úpravu, ktorá sa a výchovu a vzdelávanie takýchto detí vzťahuje.

1. Samostatná úprava výchovy a vzdelávania detí a žiakov s nadaním je opodstatnená a žiadúca. Rovnako ako v prípade detí a žiakov so zdravotným znevýhodnením, aj v prípade nadaných detí je potrebné reflektovať osobitosti ich nadania, ich osobnosť, ale aj prípadné problémové prejavy, ktoré môžu intelektové nadanie sprevádzať, keďže takéto deti a žiaci sa vymykajú z bežnej populácie, čo v podstate potvrdil aj zákonodarca už len tým, že v školskom zákone zaviedol osobitnú úpravu ich výchovy a vzdelávania, hoci v značne obmedzenom rozsahu.
2. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti má žalobca za to, že súd takýmto postupom, teda, že odmietol žalobu bez toho, aby na to boli splnené podmienky, znemožnil uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, s konštatovaním, že neumožnením konať pred súdom došlo až k úplnému odopretiu práva žalobcu na spravodlivý proces. Naviac, odmietnutie žaloby bez splnenia zákonných podmienok na vydanie takéhoto rozhodnutia spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, a teda je daný aj ďalší kasačný dôvod, pretože podanie bolo nezákonne odmietnuté.
3. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ tiež požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, čo odôvodnil najmä vo vzťahu k ďalším rozhodnutiam, ktoré budú v septembri 2020 na napadnuté rozhodnutie žalovaného nadväzovať.

sťažovateľa je priznanie odkladného účinku odôvodnené najmä bezprostredne hroziacim vážnym a nenapraviteľným následkom spočívajúcim v nútenom vylúčení ďalších žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zo štúdia na škole žalobcu, kde sú títo žiaci vzdelávaní v špeciálnom programe osobitne vypracovanom práve pre ich potreby vyplývajúce z ich všeobecného intelektového nadania. Výchova a vzdelávanie takýchto žiakov je

žalobcu spojená aj s nápravou problémových prejavov súvisiacich s ich intelektovým nadaním. Žiaci, ktorí by z dôvodu aplikácie počtového cenzu uvedeného v napadnutom opatrení museli opustiť školu nemajú ministerstvom zabezpečené pokračovanie v adekvátnej výchove a vzdelávaní, ktoré by primerane reflektovali ich osobitné potreby, ktoré boli preukázané objektívne psychologickou a pedagogickou diagnostikou. Hoci ministerstvo na jednej strane vyčlenilo tieto deti z bežnej populácie, a to určením prísnych kritérií na priznanie statusu nadaného dieťaťa, ale aj umožnením vzniku školy so vzdelávacím programom osobitne sa venujúcim nadaným deťom a umožnením týmto deťom po splnení prísnych kritérií na takejto škole študovať a vzdelávať sa, na druhej strane im žalovaný túto osobitosť odoberá z absurdného dôvodu, a to, že sú jednoducho nadpočet. Takýto následok (odchod nadaných detí zo školy bez adekvátnej a ich potrebám zodpovedajúcej náhrady) je nielen nenapraviteľný, ale aj v príkrom rozpore s verejným záujmom a osobným záujmom každého z týchto jednotlivých nadaných detí. 28. Na základe všetkých skutočností sťažovateľ požiadal kasačný súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 29. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 24.08.2020 uviedol, že napadnuté uznesenie správneho súdu považuje za zákonné, správne a dostatočne odôvodnené. Argumentácia žalobcu počas celého konania bola

žalovaného postavená na tvrdeniach rozporných s princípmi a podstatou právnej úpravy školského zákona a výlučne a subjektívnych pocitoch žalobcu. Účastníkom administratívneho konania, výsledkom ktorého bol schválený rozpis počtu žiakov pre gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021, bol vzhľadom na ustanovenia § 64 školského zákona zriaďovateľ žalobcu - Bratislavský samosprávny kraj a iba jemu v zmysle § 178 ods. 1 SSP svedčí

žalovaného aktívna vecná legitimácia, pričom aktívna vecná legitimácia žalobcu v zmysle uvedenej procesnej situácie je neprípustná. Žalovaný záverom vyjadrenia konštatoval, že odmietnutie žaloby krajským súdom považuje za zákonné a riadne odôvodnené. V súvislosti s podaným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že

neho neexistujú zákonné dôvody na jeho priznanie a navrhol, aby súd uznesením odmietol kasačnú sťažnosť a návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, nakoľko bola podaná neoprávnenou osobou, príp. aby odkladný účinok kasačnej sťažnosti nepriznal

§ 461SSP a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou na jej podanie (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
2. Žalobca ako škola poskytujúca vzdelanie žiakom poskytla zriaďovateľovi (Bratislavský samosprávny kraj) podklady o počtoch žiakov v jednotlivých ročníkoch. Následne zriaďovateľ v zmysle § 64 ods. 5 doručil návrh počtu 60 žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným vzdelávacím programom pre školský rok 2020/2021 Okresnému úradu Bratislava, odboru školstva, ako miestnemu orgánu štátnej správy v školstve a to v totožnom počte ako bol počet navrhnutý žalobcom. Následne okresný úrad žalovanému predložil návrh s upraveným počtom žiakov prvého ročníka osemročného gymnázia pre školský rok 2020/
3. Na základe námietok zriaďovateľa žalovaný napadnutým opatrením vo vzťahu k žalobcovi zmenil návrh rozpisu počtu žiakov tak, že určil 54 žiakov ako najvyšší počet žiakov
4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu.
5. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 245/2008 Z. z.“ alebo „školský zákon“), tretia časť má názov - Sústava škôl a je upravená v § 27 až § 53, v ktorej § 41 zákonodarca upravuje a gymnázium.
6. V štvrtej časti zákona označenej „Formy organizácie výchovy a vzdelávania, hodnotenie a klasifikácia výchovy a vzdelávania“, je v § 54 až § 58 uvedená z jej označenia vyplývajúca úprava.
7. Piata časť označená ako „Prijímanie na výchovu a vzdelávanie“, upravená v ust. § 59 až § 71, upravuje v § 64 organizáciu prijímacieho konania, prijímacej skúšky, rozhodovanie o prijatí.
8. Zákonodarca v § 64 školského zákona upravil:

prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.

ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok

kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a/.

odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).

1. a)predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,
2. b)udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,
3. c)počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku,
4. d)výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
5. e)výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
6. f)účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch,
7. g)zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností alebo schopností žiakov. 36. Šiesta časť „Ukončovanie výchovy a vzdelávania na stredných školách“ je upravená v § 72 až § 93. 37. Siedma časť zákona s názvom „Školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“ je upravená v § 94 až § 108, kde v § 94 a § 102 je úprava prvého oddielu - Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením, v druhom oddiele v § 103 a § 104 je upravená výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním a v treťom oddiele tejto siedmej časti zákona, v ust. § 107 a § 108 je úprava výchovy a vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. 38. Ôsma časť zákona upravuje školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy, v § 109 a § 111 ako policajné školy a školy požiarnej ochrany a deviata časť upravuje sústavu školských zariadení v ust. § 112 a § 143. 39. V ust. § 144 a § 160 je desiata časť, ktorá upravuje spoločné ustanovenia. 40.

§ 103školského zákona v znení účinnom ku dňu 30.11.2019, výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

tohto zákona so zameraním na rozvoj

1. a)intelektového nadania detí a žiakov 1. všeobecného intelektového nadania, 2. špecifického intelektového nadania,
2. b)umeleckého nadania detí alebo žiakov,
3. c)športového nadania detí alebo žiakov.

odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.

§ 104školského zákona školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním

odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti

§ 103ods. 1.

§ 103ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.

§ 105školského zákona prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

§ 103ods. 1 písm. a/ prvého bodu.

odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe zdravotnej spôsobilosti.

§ 106školského zákona organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

druhu ich nadania.

§ 103ods.

1, sa môžu zriadiť školy alebo triedy. Osobitne v § 105 označenom ako „Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním“ sú upravené podmienky prijímania do škôl alebo tried pre deti s nadaním, alebo žiakov s nadaním, ktoré sú špecifické vo vzťahu k prijímacím podmienkam do sústavy škôl, upravených v piatej časti zákona, označenej ako „Prijímanie na výchovu a vzdelávanie“ v § 59 až § 71 školského zákona.

1. V § 106, o. i., zákonodarca upravil v ods. 6, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu, prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania. Týmto vykonávacím predpisom je vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní žiakov s intelektovým nadaním (ďalej aj „vyhláška č. 307/2008 Z. z.“), ktorou sa vykonáva ust. § 106 ods. 6 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon).
2. Vo vyhláške č. 307/2008 Z. z. sú upravené v § 2 „Diagnostika a prijímanie žiakov s intelektovým nadaním do škôl a tried pre žiakov s intelektovým nadaním“, vrátane prijímacieho konania a ďalších podmienok pre prijatie žiaka na tento spôsob vzdelávania.
3. V § 3 vyhlášky č. 307/2008 Z. z. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky upravilo výchovu a vzdelávanie žiakov s intelektovým nadaním, vo vzťahu k špeciálnym vzdelávacím programom ako aj ďalšie podmienky preradenia žiaka do vyššieho ročníka, absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka alebo absolvovanie jedného predmetu, alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku (§ 5, § 6, § 7 vyhlášky), v § 8 „Súčasné štúdium predmetom alebo odborov vzdelávania stredných škôl v oblasti nadania“, diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s intelektovým nadaním v triede alebo mimo triedy, ďalej podmienky preradenia alebo vylúčenia žiaka zo vzdelávacieho programu pre intelektovo nadaných žiakov. Súčasne v § 11 „Spoločné a záverečné ustanovenia“ ministerstvo upravilo v ods. 2, že na triedy pre žiakov s intelektovým nadaním sa primerane vzťahujú ustanovenia platné pre školy pre žiakov s intelektovým nadaním.
4. Právna úprava v školskom zákone škôl a tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je osobitne upravená v osobitnej - siedmej časti zákona, kde sú upravené podmienky výchovy a vzdelávanie takýchto detí, úprava škôl a tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, ďalej sú upravené podmienky prijímania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním, organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním.
5. V súlade so zákonnou úpravou a vzdelávacím programom výchovy a vzdelávania v takýchto školách a triedach žalobca ako škola pre mimoriadne nadané deti má osobitný spôsob postupu žiaka, aj skúmania podmienok pre postupu do ďalšieho ročníka, resp. zotrvanie v predmetnej škole, ako postup zo základnej na strednú školu.
6. Podmienky prijímacieho konania a ďalšieho postupu žiaka prijímaného do základnej školy pre nadané deti a do ďalších tried, vrátane strednej školy, sú odlišné vzhľadom na právnu úpravu ako aj program APROGEN, vzdelávací program, v ktorom sú jednotliví žiaci prijímaní do prvého ročníka primárneho vzdelávania, tzv. základnej školy a postup žiaka do vyššieho ročníka základnej školy, resp. do ďalšieho ročníka, aj strednej školy, je ovplyvnený naplnením podmienok vzdelávacieho programu, a to na základe podmienok vzdelávacích programov APROGEN a v ňom upraveného testovania a spĺňania podmienok.
7. Zákonodarca samostatnou časťou (siedmou časťou školského zákona) upravil školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, v druhom oddiele, deti s nadaním alebo žiakov s nadaním a upravil v tomto druhom oddiele siedmej časti školského zákona podmienky výchovy, vzdelávania, úpravu škôl a tried, prijímania detí do takýchto škôl a ďalšej organizácie výchovy a vzdelávania, ktoré následne upravil aj vykonávacou vyhláškou Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008 Z. z. Špeciálne upravil charakter základnej a strednej školy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním, ktoré má svoje špecifiká vo vzťahu ku školám, upraveným v sústave škôl, v § 27 až § 53, v tretej časti zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potrebné aplikovať prioritne špeciálne ustanovenia pred všeobecnými ustanoveniami a je jednoznačné, že v siedmej časti v druhom oddiele školského zákona sú upravené školy pre nadané deti a žiakov, ako osobitný druh škôl základných, aj stredných škôl. Táto úprava neodkazuje na úpravu zákona v tretej časti, ktorá upravuje sústavu škôl a v § 64 upravuje organizáciu prijímacieho konania. Daná organizácia prijímacieho konania je odlišná od úpravy prijímacieho konania (§ 64) a je upravená v § 105 školského zákona vo väzbe na vyhlášku č. 307/2008 Z. z. Z tohto dôvodu je potom potrebné, z hľadiska organizácie prijímacieho konania aplikovať špeciálnu úpravu, vzťahujúcu sa na školy pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v danom prípade oddiel dva „Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním“.
8. Kasačný súd poukazuje na znenie § 64 ods. 8 školského zákona, ktorý upravuje počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom, ktorý určuje, okrem predbežného záujmu zákonných zástupcov, udržateľnosť počtu žiakov v piatom až ôsmom ročníku tried gymnázia, počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k
9. septembru predchádzajúceho školského roku, výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky, výsledky z celoslovenských kôl súťaží, olympiád a výsledky medzinárodných kôl olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky, účasť žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch a medzinárodných programov, aj pod písm. g/ zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností alebo schopností žiakov. Špecifikum prijímacieho konania u žalobcu je upravené v ôsmej časti, v druhom oddiele školského zákona a vo vykonávacom predpise - vyhláške Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 307/2008 Z. z., vychádza z konkrétneho vzdelávacieho programu a podmienok tohto vzdelávacieho programu u žalobcu v programe APROGEN, ktoré je špecifické nielen typom prijímania, ale aj typom postupu žiakov do vyššieho ročníka či už základnej, alebo strednej školy, ako aj osobitných podmienok testovania žiakov a osobitné podmienky ich vylúčenia z vzdelávacieho procesu u žalobcu.
10. Z vyššie uvedeného

kasačného súdu vyplýva, že zákonodarca osobitne v zákone upravil podmienky aj prijímacieho konania, ako aj ďalšie podmienky, ako aj formy škôl pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, aj pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním a v dôsledku toho táto špeciálna úprava má prednosť pred úpravou vzťahujúcou sa na iné druhy škôl, ktoré nie je možné zaradiť ako školy upravené v siedmej časti, v druhom oddiele školského zákona. 55.

názoru kasačného súdu nie je možné žalobcu považovať za školu, na ktorú by sa vzťahoval § 64 ods. 4 školského zákona a nie je možné ju považovať za školu upravenú v právnej úprave tretej časti zákona a na to nadväzujúcu štvrtú a najmä piatu časť zákona upravujúcu prijímanie na výchovu a vzdelávanie, keď prijímanie na výchovu vzdelávanie, vo vzťahu k žalobcovi, ako špecifickej škole, je upravené v siedmej časti zákona. Naviac, z ustanovení zákona nevyplýva, že na školy upravené v siedmej časti v druhom oddiele zákona, vrátane vykonávacej vyhlášky, sa vzťahujú primerane alebo v akom rozsahu ustanovenia iných častí tejto právnej normy (§ 64 piatej časti školského zákona). Pokiaľ by bolo potrebné aplikovať tretiu, štvrtú a najmä piatu časť školského zákona, upravujúcu prijímanie na výchovu a vzdelávanie školského zákona, tak zákonodarca mal v zákone, v siedmej časti alebo v inej časti zákona upraviť, že aj na školy, ktoré sú upravené v siedmej časti zákona sa primerane aplikujú ustanovenia (alebo v akom rozsahu) piatej časti školského zákona. Prijímacie konanie je komplexne upravené v piatej časti, vo vzťahu k sústave škôl upravenej v tretej časti školského zákona a prijímacie konanie vo vzťahu k školám, upraveným v siedmej časti v druhom oddiele zákona, je prijímacie konanie podrobne upravené v tomto oddiele a vykonávacím predpisom a ďalšími vzdelávacími programami (odlišne od všeobecnej úpravy, ktorá sa týka výchovy a vzdelávania v sústave škôl upravenej v tretej časti školského zákona).

1. Kasačný súd konštatuje, že aplikácia § 64 ods. 4 školského zákona je v rozpore so samotným účelom a zmyslom zakladania a obsahu výchovy a vzdelávania v školách s nadanými deťmi a žiakmi, keď nemá logiku obmedziť práve rozsah (počet) vzdelávania nadaných žiakov a detí presným počtom prijímaných detí, práve z hľadiska skutočnosti, že tieto nadané detí a žiaci tvoria marginálnu skupinu vo vzťahu k ostatným deťom a žiakom základných a stredných škôl, a preto aj z tohto dôvodu je obsahový rozpor v ust. § 64 ods. 6 školského zákona, pokiaľ by toto ustanovenie bolo aplikovateľné aj na školy tohto druhu, akým je žalobca, čím by sa „strácal“ zmysel zakladania a fungovania takýchto škôl, keď ich kapacity, keďže mimoriadne nadané deti a žiaci tvoria marginálnu skupinu, by boli znevýhodnené vzdelávať sa, oklieštené číslom alebo počtom žiakov prijímaných do príslušného ročníka, naviac je potrebné akceptovať, že takýto postup by nedával ani elementárnu logiku a bol by v rozpore so samotným zmyslom zakladania takýchto škôl a ich fungovania a so samotným vzdelávacím programom pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre primárne vzdelávanie a pre nižšie stredné vzdelávanie, ktorý vydalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a schválilo dňa 05.05.2016 a vypracoval Štátny pedagogický ústav.
2. Špecifikum vzdelávacieho procesu u žalobcu vychádza nielen zo vzdelávacieho programu pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre primárne vzdelávanie a pre nižšie stredné vzdelávanie, ktorý vzdelávací program vypracoval Štátny pedagogický ústav a Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ho schválilo 05.05.
3. Tento vzdelávací proces je podrobne upravený a špecifikovaný nielen vo vzdelávacom programe pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním pre úplné stredné všeobecné vzdelávanie (gymnázium), vrátane rámcových učebnicových plánov, ale aj v smernici o výchove a vzdelávaní intelektovo nadaných žiakov v programe APROGEN a jeho zamerania, vrátane metodických pokynov na zaraďovanie detí do špeciálnych výchovno-vzdelávacích programov pre intelektovo nadaných žiakov, schválenej Ministerstvom školstva Slovenskej republiky dňa 25.08.2005 s účinnosťou od 01.09.2005 pod CD 205-1937626377-1:091, ktoré upravuje vymedzenie pojmov ako je intelektovo nadaný žiak, dieťa, jeho charakteristické prejavy a pod., pričom smernica o výchove upravuje osobitné spôsoby prijímania žiakov do prvého ročníka, čl. 2 „Prijímanie žiakov do vyššieho ročníka“ čl. 3, čl. 7 „Pôsobenie žiaka na škole“, ktoré je odlišné od podmienok prijímania ako aj postupu žiaka do vyššieho ročníka, vrátane prijímania z tzv. základnej školy na školu strednú. Práve tieto atribúty nie je možné podriadiť štatisticky a číselnému vyobrazeniu počtu miest pre tento druh vzdelávania, čo popiera samotný charakter a význam takto špecifickej školy. Pokiaľ žiak, ktorý je žiakom základnej školy, splní všetky kritériá pre postup na vyšší stupeň vzdelávania - gymnázium, nie je možné vylúčiť ho z ďalšieho štúdia na špeciálnej škole len z kapacitných dôvodov, určených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky, ktoré nezohľadnilo špecifiká úpravy tohto typu škôl, ktorý pracuje s marginálnou skupinou detí, na rozdiel od ostatných stredných škôl, gymnázií.
4. V zmysle čl. 5 smernice nazvanom „Postupy žiakov na vyšší stupeň ŠpMNDaG“, schválenej žalovaným, škola v rámci Programu APROGEN poskytuje komplexné alternatívne vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka od
5. triedy až po ukončenie vzdelávania formou maturity. Po vstupných testoch dieťaťa do prvého ročníka Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázia absolvujú žiaci v pravidelných štvorročných cykloch psychologické testy na potvrdenie úrovne intelektových schopností. Popri tom žiaci absolvujú interné vedomostné testy, ktoré sú podmienkou postupu žiaka do vyššieho ročníka, resp. na vyšší stupeň vzdelávania v Programe APROGEN. V
6. ročníku nižšieho sekundárneho vzdelávania pozostáva testovanie z vyšetrenia intelektovej úrovne na základe štandardizovaných psychologických testov a testovanie poznatkov, vedomostí a zručností z troch vedomostných oblastí: jazykovej, humanitnej a prírodovednej. O výsledkoch interných postupových testov sú žiaci a rodičia informovaní prostredníctvom kódov. Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium nevydáva písomné rozhodnutie o postupe žiaka do vyššieho ročníka (viď čl. 1). O tom či žiak postupuje, alebo nepostupuje do vyššieho ročníka je rodič informovaný prostredníctvom triedneho učiteľa. Vzhľadom na skutočnosť nevydávania rozhodnutia odvolávací proces vo forme oficiálneho odvolania nie je možný. Rodič môže túto skutočnosť a ďalší postup konzultovať s veden