Obsah (10)

§ 98§ 13§ 440§ 461§ 3§ 4§ 16§ 12§ 467§ 168

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Asan/6/2020 Identifikačné číslo spisu: 5019200708 Dátum vydania rozhodnutia: 11.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Marián Trenčan Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 98ods.

1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol správnu žalobu, ktorou žalobca brojil proti rozhodnutiu č. k. 43PPok/2/2018-391 zo dňa 30.08.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000,- Eur

§ 13zákona č.

315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o RPVS“). 2. Krajský súd dospel k záveru, že v konaní existuje neodstrániteľná vada, spočívajúca v predmete súdneho prieskumu, keďže preskúmavané rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v rámci preneseného výkonu štátnej správy. 3.

názoru krajského súdu je v prejednávanej veci daná právomoc súdu v rámci civilného konania, o čom svedčí aj to, že

vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, sú veci

zákona o RPVS zapisované do registrov súdnej agendy okresného a krajského súdu, ako aj skutočnosť, že proti rozhodnutiu je prípustný riadny opravný prostriedok. 4. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, krajský súd sa nestotožnil s posúdením, ktoré žalobca ponúkal v rámci žalobných bodov, že žalovaný mal v konaní postavenie správneho orgánu na úseku registra partnerov verejného sektora. V tomto smere

mienky krajského súdu z povahy inštitútu registrujúceho orgánu a subsidiarity právnych noriem zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) vyplýva, že žalovaný rozhodoval ako orgán súdnej moci. 5. Ani s aplikáciou analógie rozhodovania vo veciach

zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) sa krajský súd nestotožnil, keďže

jeho názoru žalovaný rozhodoval v rámci zverenej kompetencie ako súdny orgán v konaní

noriem civilného procesného predpisu.

1. Záverom sa krajský súd vysporiadal aj s možnosťou postúpenia veci okresnému súdu. V tomto ohľade však dospel k názoru, že podanie žalobcu nie je možné kvalifikovať ako riadny opravný prostriedok, ale ide o všeobecnú správnu žalobu. Krajský súd vlastnou úradnou činnosťou taktiež zistil, že proti rozhodnutiu žalovaného bolo podané odvolanie v zmysle poučenia uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí. II. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného A)
2. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu

§ 440ods.

1 písm. f/, g/ S.s.p. a navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov akcentoval nasledujúce sťažnostné body: K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces ( § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) - krajský súd sa nedostatočne vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami, - k námietkam ohľadne aplikácie analógie rozhodovania vo veciach o slobodnom prístupe k informáciám a k prípustnosti predmetu prieskumu v rámci správneho súdnictva sa krajský súd vyjadril len okrajovo v bode 10 odôvodnenia uznesenia. K nesprávnemu posúdeniu po právnej stránke ( § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) - žalovaného je možné považovať za orgán verejnej správy, keďže jeho činnosť vykazuje materiálne znaky rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy, - napriek skutočnosti, že zákon o RPVS neodkazuje na použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, činnosť žalovaného na úseku registra partnerov verejného sektora je svojou povahou činnosť, ktorou žalovaný rozhoduje v oblasti verejnej správy, - je možné analogicky aplikovať závery súdov na iných úsekoch verejnej správy, napr. v oblasti práva na prístup k informáciám, - sťažovateľ ani členovia jeho štatutárneho orgánu nemôžu

§ 13ods.

7 zákona o RPVS podať opravný prostriedok, - odopretie práva na podanie opravného prostriedku je

názoru sťažovateľa obmedzením jeho práva na súdnu ochranu. B)

1. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k obsahu kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského súdu, ktoré považoval za vecne správne a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.
2. Vo vzťahu k sťažnostným bodom uviedol, že existujú procesné situácie, kedy aj Okresný súd Žilina vystupuje ako orgán verejnej moci, napríklad pokiaľ ide o postup

zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale v prípade ukladania pokút

zákona o RPVS má jednoznačne postavenie súdneho orgánu, čo bezpochyby vyplýva aj z odkazu na CMP. III. Právne závery kasačného súdu 11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju

§ 461S.s.p.

zamietol.

1. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd vec posúdil správne po právnej stránke, keď odmietol správnu žalobu sťažovateľa z dôvodu existencie neodstrániteľnej vady konania, spočívajúcej v neprípustnom predmete prieskumu v rámci správneho súdnictva. Predmetom konania o sťažnostných námietkach je aj tá skutočnosť, či sa krajský súd dostatočne vysporiadal so žalobnými námietkami sťažovateľa.
2. Pokiaľ sa týka sťažnostnej námietky sťažovateľa o porušení práva na spravodlivý súdny proces, senát kasačného súdu zastáva názor, že krajský súd dostatočne reflektoval na žalobné námietky vo vzťahu k ustáleniu dôvodov, pre ktoré je napadnuté rozhodnutie žalovaného vylúčené z predmetu prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva.

názoru kasačného súdu neobstojí argumentácia žalobcu, že krajský súd k otázke analogickej aplikácie postupu súdu v oblasti poskytovania informácií a predmetu prieskumu v rámci správneho súdnictva zaujal stanovisko len okrajovo v bode 10 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Závery krajského súdu ohľadne povahy registračného konania s poukazom na spoločné ustanovenia zákona o RPVS o subsidiarite CMP v konaní o uložení pokuty (body 6 až 9 odôvodnenia uznesenia)

názoru kasačného súdu dávajú dostatočným spôsobom odpoveď na námietku sťažovateľa, z akého dôvodu neprijal ním forsírovanú argumentáciu, že žalovaný v konaní rozhodoval v rámci preneseného výkonu štátnej správy, a preto mohol byť analogicky uplatnený postup správneho orgánu pri poskytovaní informácií

o slobodnom prístupe k informáciám. 14. Senát kasačného súdu navyše dodáva, že v bode 10 odôvodnenia uznesenia krajský súd prezentoval svoje právne úvahy ohľadne posúdenia možnosti kvalifikácie podania sťažovateľa ako riadneho opravného prostriedku a skutočnostiam o prípustnosti predmetu súdneho prieskumu. Analógii postupu

zákona o slobodnom prístupe k informáciám venoval body 6 až 9 odôvodnenia uznesenia.

§ 3ods.

1 zákona o RPVS sa zriaďuje register. Register je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje

§ 4

a ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.

§ 16ods.

5 zákona o RPVS sa na konanie o námietkach, na konanie

§ 12

a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.

§ 13ods.

7 zákona o RPVS proti rozhodnutiu o pokute

odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty

odseku 1 písm. b).

1. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu veci krajským súdom ( § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) sťažovateľ kasačné námietky založil v podstate na totožnej argumentácii vyplývajúcej z II. časti žalobných námietok označenej ako „príslušnosť súdu a súdna preskúmateľnosť Uznesenia o pokute“.
2. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením ( § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) kasačný súd akcentuje, že sťažovateľ sa môže s úspechom dovolávať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písm. a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (m.m. napríklad rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/12/2016, sp. zn. 1Sžfk/10/2018, sp. zn. 1Sžfk/9/2020).
3. V tomto ohľade senát kasačného súdu poukazuje aj na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 z 23.02.2021, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že: „..aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia...“
4. V kontexte predoslaných skutočností kasačný súd považoval sťažovateľom uplatnené námietky za nedôvodné, pretože s totožnou a opakovanou argumentáciou sa vysporiadal už krajský súd v rámci napadnutého uznesenia a sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov neponúkol žiadne právne úvahy, pre ktoré považuje závery správneho súdu v uvedenom smere za nesprávne po právnej stránke, a ktorých posúdením by sa mal kasačný súd zaoberať.
5. Kasačný súd sa preto stotožnil s konštatovaním krajského súdu, že žalobca brojí proti rozhodnutiu, ktoré je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu, pretože nebolo vydané orgánom verejnej správy ( bod 8 odôvodnenia uznesenia). Aj senát kasačného súdu zastáva názor, že vzhľadom na povahu registračného konania, sú rozhodnutia žalovaného vydané

zákona o RPVS výsledkom civilného procesu a registrujúci orgán ( § 3 zákona o RPVS) v konaní o uložení pokuty nemá postavenie správneho orgánu.

1. Na tomto mieste senát kasačného súdu poukazuje aj na uznesenie sp. zn. 3Asan/3/2020 z
2. apríla 2020 v obdobnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že: „ Rozhodnutia vydané v konaniach zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o prenesený výkon štátnej správy.“
3. Vo vzťahu k ostatnej sťažnostnej námietke, v ktorej sťažovateľ tvrdil, že on, ani členovia jeho štatutárneho orgánu nemôžu podať opravný prostriedok, čím dochádza k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, kasačný súd poukazuje na § 13 ods. 7 zákona o RPVS, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o uložení pokuty môže podať odvolanie len subjekt, ktorý ručí za zaplatenie pokuty. Kasačný súd však vo vzťahu k predmetnej námietke uvádza, že posúdenie otázky ústavnosti zákona o RPVS z hľadiska subjektov oprávnených na podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu o pokute presahuje zákonný rámec preskúmavania rozhodnutí Najvyšším súdom v kasačnom konaní.
4. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za opodstatnené a preto rozhodol

§ 461S.s.p.

o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup

§ 168S.s.p.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.