1 Trestného poriadku sa žiadosť odsúdeného N. E. o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Nitrezo 17. marca 2021, sp. zn. 2Ntc/1/2021-134 z a m i e t a.
1 Trestného poriadku sa odvolanie odsúdeného N. E. ako oneskorene podané z a m i e t a. Odôvodnenie Krajský súd v Nitre rozsudkom, sp. zn. 2Ntc/1/2021-134 zo 17. marca 2021, rozhodol (v bode I/)
1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona číslo 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonč. 549/2011 Z. z.") tak, že sa uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky rozsudok Krajinského súdu St. Pölten z
GB (rakúsky Trestný zákonník) na skutkovom základe konkretizovanom (aj) vo výrokovej časti tohto uznávacieho rozsudku Krajského súdu v Nitre, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Súčasne (v bode II/) rozhodol
2 Trestného poriadku v spojení s § 48 odsek 2 písmeno
1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, protiktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudkuje jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ napadnutý rozsudok bol odsúdenému doručený
1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
2 Trestného poriadku ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu. K podmienke uvedenej v § 316 ods. 2 Trestného poriadku najvyšší súd uvádza, že poučenie v napadnutom rozsudku bolo v súlade s § 309 ods. 1 Trestného poriadku (ktorý už bol citovaný vyššie). O lehote a mieste na podanie odvolania tak odsúdený v rozsudku bol správne poučený. K žiadosti odsúdeného o navrátenie lehoty na podanie odvolania najvyšší súd poukazuje na § 64 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorého ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty. Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že Trestný poriadok umožňuje obvinenému (aj jeho obhajcovi a poškodenému, resp. i zúčastnenej osobe) zvrátiť negatívny dôsledok (aj) oneskorene podaného odvolania, ktorým je jeho zamietnutie
1, avšak len za predpokladu, že taká osoba lehotu na podanie odvolania zmeškala z dôležitých dôvod a pre objektívnu, t. j. ňou subjektívne nezavinenú prekážku, ktorá celkom znemožňuje včasné podanie odvolania alebo svojou povahou, pre jej závažnosť ju pre zmeškanie lehoty na podanie odvolania možno hodnotiť ako významne ospravedlniteľnú (ako je napr. vážna choroba, smrť rodinného príslušníka a pod.). Aj v tomto prípade je však táto osoba povinná podať žiadosť o navrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku v lehote 3 dní od odpadnutia prekážky, z čoho pre ňu nevyhnutne vyplýva povinnosť preukázať samotnú existenciu takej prekážky i to, kedy táto prekážka odpadla. Odsúdený pritom v posudzovanom prípade v žiadosti o navrátenie lehoty na podanie odvolania neuviedol akýkoľvek „dôležitý dôvod", pre ktorý lehotu na podanie odvolania zmeškal. Zjavným dôvodom jeho žiadosti je, že podal nejakú písomnosť označenú ako odvolanie na nesprávny súd (najvyšší súd), avšak konal tak napriek tomu, že v rozsudku bol riadne poučený, že odvolanie je v danom prípade nevyhnutné doručiť Krajskému súdu v Nitre (čo aj sám potvrdil). Takýto dôvod (v podstate „neuvedomenie si", „pomýlenie sa") nie je akceptovateľný pre navrátenie lehoty na podanie opravného prostriedku v zmysle § 64 ods. 1 Trestného poriadku. Z toho pohľadu už len marginálny význam má, že odsúdený ani odpadnutie prekážky znemožňujúcej mu včasné podanie odvolania ani nepreukázal. Najvyšší súd preto dospel primárne k záveru, že odvolanie odsúdeného bolo podané oneskorene, pričom zákonné podmienky na navrátenie mu lehoty na podanie odvolania splnené neboli, preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti toho uznesenia. Oneskorenosť odvolania vylučuje najvyšší súd z možnosti vecného preskúmania odvolania odsúdeného, preto len marginálne a záverom uvádza, že samotná jeho vôľa vykonať trest odňatia slobody v Rakúskej republike (namiesto Slovenskej republiky) opretá o názor, že v Rakúskej republike má odsúdený zabezpečené priaznivejšie podmienky výkonu trestu, nie je dôvodom pre neuznanie cudzieho rozhodnutia, pokiaľ na jeho uznanie sú inak splnené zákonné podmienky. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.