Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/249/2019 Identifikačné číslo spisu: 2313202789 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Vladik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2313202789.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne V..I..R.. V.. B.. Q. O., bývajúcej v E., U. XXXX/XX, proti žalovanej Vysokej škole Danubius s.r.o., so sídlom v Sládkovičove, Fučíkova 269, zastúpenej JUDr. Slávkou Gajdošovou, advokátkou v Bratislave, Májkova 1, o zaplatenie 4.000 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 20 C 35/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 12. decembra 2018, sp. zn. 25 Co 142/2018, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie 1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 12. decembra 2018 sp. zn. 25 Co 142/2018 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie v zmysle ustanovenia § 420 písm.
- f)CSP, v ktorom uviedla, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a teda boli naplnené predpoklady dôvodu zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietala hodnotenie dôkazov a dokazovanie odvolacieho súdu. Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že žalovaná skresľuje a prekrucuje fakty. Nesúhlasila s dovolaním a žiadala rozsudok odvolacieho súdu potvrdiť. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné a je potrebné ho odmietnuť. Na stručné odôvodnenie rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 5. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014). 6. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V danom prípade dovolateľka v dovolaní namietala, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm.
- f)CSP. 8. Podľa § 420 písm.
- f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. V danom spore bol dovolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam, s ktorými sa aj odvolací súd stotožnil. Z tohto dôvodu preto nebolo zistené, ak by sa odvolací súd od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie odchýlil. 10. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv bude potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. V tomto zmysle musí pre prípustnosť dovolania konanie ako celok vykazovať znaky nespravodlivosti. 11. S poukazom na vyššie uvedené dovolateľka nepreukázala nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bola vylúčená z uskutočňovania jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm.
- f)CSP. Keďže prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade do úvahy neprichádza, najvyšší súd preto dovolanie žalovanej podľa § 420 písm.
- f)CSP pre jeho procesnú neprípustnosť odmietol podľa § 447 písm.
- c)CSP. 12. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 13. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.