Obsah (10)

§ 100b§ 11§ 440§ 452§ 461§ 3§ 32§ 46§ 7§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžk/15/2019 Identifikačné číslo spisu: 1015202169 Dátum vydania rozhodnutia: 22.06.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021

§ 100bods.

2 vymenovať nových členov pri dodržaní zákonom stanoveného pomeru počtu členov správnej rady, t.j. nadpolovičnej väčšiny členov správnej rady vrátane predsedu správnej rady. Vymenovaním štvrtého člena správnej rady Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky sa nezmenil zákonom určený pomer nadpolovičnej väčšiny členov správnej rady žalobcu. Vyššie citovanou novelou zákona č. 213/1997 Z.z. pre neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ktorých zakladateľom alebo spoluzakladateľom je štát, v mene ktorého koná Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, prestalo zároveň platiť nielen ustanovenie § 19 ods. 2 písm.

1. g)ale aj ustanovenie § 19 ods. 2 písm.
2. i)zákona č. 213/1997 Z.z. Obvodný úrad Trnava, listom zo dňa 24.04.2015 nevyhovenie protestu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, postúpil spolu s kompletným spisovým materiálom v zmysle ustanovenia § 26 ods. 3 v spojení s ustanovením § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, Okresnému úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov. 5. Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, rozhodnutím č. OU-TT-OOP1-2015/017964 zo dňa 27.05.2015, protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS2-2012/16492-00001 zo dňa 10.12.2012 zrušil. Na odvolanie sťažovateľa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy ako nadriadený správny orgán zrušilo rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru opravných prostriedkov, č. OU-TT-OOP 1-2015/017964 zo dňa 27.05.2015, rozhodnutím č. SVS-OVS3-2015/019033-5 zo dňa 18.08.2015 z dôvodu procesnej nezákonnosti, z dôvodu, že vo veci rozhodol vecne nepríslušný správny orgán s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm.
3. b)zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 6. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy ako vecne príslušný správny orgán (ďalej len ako „prvostupňový správny orgán") na rozhodnutie o podanom proteste tomuto rozhodnutím č. SVS-OVS3-2015/019033-6 zo dňa 26.08.2015 („prvostupňové rozhodnutie") vyhovelo a rozhodnutie registrového úradu č. ObU-TT-OVVS2-2012/16492-00001 zo dňa 10.12.2012 zrušilo. 7. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. KM-OLVS-102/2015/RK zo dňa 28.10.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") sťažovateľom podaný rozklad zamietlo a rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcii verejnej správy, odboru všeobecnej vnútornej správy č. SVS-OVS3-2015/019033-6 zo dňa 26.08.2015, potvrdilo. Registrový úrad následne rozhodnutím č. OU-TT-OVVS1/2015/006961-7, zo dňa 15.12.2015 zamietol návrh sťažovateľa zo dňa 04.12.2012 na zmenu údajov zapísaných do registra. II. Konanie pred správnym súdom 8. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 9. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že - prokurátor, ako aj orgán verejnej správy nerozlišujú medzi rozhodovaním a zápisom do registra v prípade vzniku neziskovej organizácie a v prípade zmien zapisovaných údajov, napriek tomu, že samotný zákon uvedené dve situácie zásadne odlišuje a upravuje ich rozdielne, vrátane rozhodovacieho procesu a účinkov týchto rozhodnutí; -

ustanovenia § 11 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 213/1997 Z.z., sa do registra neziskových organizácií registra zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností, ktorý je tvorený obsahom údajov zapísaných v jednotlivých registroch neziskových organizácií vedených registrovými úradmi. Jeho funkcia je z pohľadu zapisovania údajov do registra len evidenčná, t.j. zápis údajov do ústredného registra neziskových organizácií nie je z pohľadu práva rozhodujúci a nespájajú sa s ním žiadne právne následky, ale odráža právny stav, ktorý už nastal; - zákon pri vzniku a registrácii neziskovej organizácie ukladá registrovému úradu o tejto skutočnosti vydať rozhodnutie, nakoľko na právoplatnosť uvedeného rozhodnutia priamo viaže konštitutívne účinky (§ 9 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z.z.); - zákon neukladá registrovému úradu skúmať pred vydaním rozhodnutia súlad zakladacej listiny a Štatútu so zákonom; - zápis neziskovej organizácie do registra má deklaratórny charakter t. j. potvrdzuje právny stav, ktorý už nastal v dôsledku vydania rozhodnutia o registrácii neziskovej organizácie, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je teda zrejmé, že zákon rozlišuje medzi rozhodnutím a zápisom do samotného registra a v prípade vzniku neziskovej organizácie priznáva právoplatnému rozhodnutiu konštitutívne účinky; - v prípade evidencie zmien v registri zákon registrovému úradu nariaďuje, aby sa bez zbytočného odkladu do registra zapísali zmeny, ktoré už nastali; - ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 213/1997 Z.z, odkazuje na postup

ustanovení správneho poriadku iba v prípade vzniku neziskovej organizácie a rozhodovania o registrácii, teda nie pri zmenách; - na konanie o zápise zmien sa nemá aplikovať správny poriadok a nemajú byť vydávané rozhodnutia v zmysle uvedeného predpisu; - zmena môže byť do registra zapísaná iba ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, t.j. až po jej vzniku, z čoho je zrejmé, že zákonodarca rozhodnutia o zmenách zapisovaných údajov v registri nedal a ani nechcel dať konštitutívny účinok, neviaže na ne právne účinky; -

pôvodného ustanovenia § 19 ods. 2 písm. g) zákona č. 213/1997 Z.z., ktorý upravoval spôsob kreovania správnej rady voľbou, pričom nových členov správnej rady vždy volili pôvodní členovia správnej rady, bolo možné v ustanovení § 7 v zakladacej listine upraviť, že určitý počet členov správnej rady, prípadne dozornej rady, je volený na návrh vopred určeného okruhu fyzických osôb alebo na návrh určitej právnickej osoby; - ustanovenie § 7 zákona č. 213/1997 Z.z. sa stalo v dôsledku novely citovaného zákona vo vzťahu k zakladacej listine obsolentné a nepoužiteľné (t.j. prestalo platiť), pretože zákon č. 578/2004 Z.z sa vo vzťahu ku kreovaniu správnej rady stal lex specialis voči zákonu 213/1997 Z.z.. - nová právna norma jednak stanovuje pomer (nie počet) členov správnej rady, ktorých menujú jednotliví zakladatelia a zmenil sa spôsob kreácie správnej rady z voľby správnou radou na vymenovanie zakladateľmi, v dôsledku čoho správna rada preto už nikdy nemohla byť kreovaná v súlade s ustanovením čl. VI ods. 2 zakladacej listiny, a to už z dôvodu samotného spôsobu kreovania jej členov (voľba, vymenovanie); - ustanovenie § 7 zákona č. 213/1997 Z.z. je v rozpore s ustanovením § 100b ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z., ktorý má prednosť ako lex specialis, a z tohto dôvodu ho už nie je možné aplikovať pre rozpor so zákonom č. 578/2004 Z.z., od 01.02.2010; - zákon č. 213/1997 Z.z. neukladá neziskovým organizáciám povinnosť registrovať zmeny zakladacej listiny (ani ich neumožňuje vykonať) a meniť možno iba Štatút, ktorým je možné zmeniť počet členov správnej rady a jedinou zákonnou podmienkou pre zmenu počtu členov správnej rady, bolo zachovanie pomeru vyplývajúceho z ust. § 100b ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z., čo bolo v danom prípade dodržané a preto neexistuje rozpor medzi zakladacou listinou a Štatútom v znení jeho Dodatku č. 1. 10. Krajský súd dospel k záveru o tom, že správna žaloba je nedôvodná z dôvodu, že - registrový úrad mal v prípade návrhu na zápis zmien údajov do registra (§ 11 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z.z.), postupovať analogicky ako pri registrácii v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z.z. a vydať rozhodnutie v súlade s ustanovením § 11 ods. 7 citovaného zákona

ktorého, na konanie a rozhodovanie o registrácii sa vzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak; - vzhľadom na skutočnosť, že zmena štatutárneho orgánu je údajom, ktorý sa

§ 11ods.

2 písm.

1. g)zákona č. 213/1997 Z.z. zapisuje do registra, registrový úrad mal v danom prípade aplikovať ustanovenia Správneho poriadku a rozhodnúť o navrhovanej zmene štatutárneho orgánu vo forme rozhodnutia a bol povinný zistiť, či navrhovaná zmena je v súlade so zákonom č. 213/1997 Z.z.; - posúdenie skutočnosti, či má zmena zapisovaných údajov do registra deklaratórne účinky, nemá z hľadiska rozhodovania registrového úradu vo vzťahu k zapísaniu navrhovaných zmien právny význam, pretože zápis ako aj zmena zapisovaných údajov do registra, mali byť vykonané, len vtedy, ak by boli zakladacia listina a Štatút v súlade so zákonom č. 213/1997 Z.z.; - z čl. VI z bodu 5 písm.
2. i)Štatútu zo dňa 26.02.2010 vyplýva, že správna rada rozhoduje o jeho zmenách s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladatelia vyhradili v zakladacej listine a z čl. VI bodu 6 Štatútu vyplýva, že správna rada má päť členov, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vymenúva troch členov správnej rady a dvoch členov správnej rady menuje Nemocnica Alexandra Wintera n.o.; - Štatút zo dňa 26.02.2010 bol zmenený Dodatkom č. 1 zo dňa 27.11.2012 tak, že správna rada má šesť členov, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vymenúva štyroch členov správnej rady a dvoch členov správnej rady menuje Nemocnica Alexandra Wintera n.o.; - z čl. VI bodu 2 zakladateľskej listiny vyplýva, že traja členovia správnej rady boli zvolení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov (čl. IX bod 1. a bod. 2. zakladateľskej listiny), t.j. zakladateľa - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorého nepeňažný vklad bol 90 410 360,- Sk a dvaja členovia správnej rady boli volení na návrh stávajúceho (druhého) zakladateľa, t.j. - Nemocnica s poliklinikou Piešťany, ktorého peňažný vklad bol 100 000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že citované ustanovenie zakladacej listiny je v súlade s ustanovením § 7 písm.
3. a)zákona č. 213/1997 Z.z.,

ktorého, zakladateľská zmluva môže ustanoviť, že určitý počet členov správnej rady je volený na návrh vopred určeného okruhu fyzických osôb alebo na návrh určenej právnickej osoby; - v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 písm.

1. i)zákona č. 213/1997 Z.z., správna rada rozhoduje o zmenách v štatúte s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladateľ vyhradil v zakladateľskej zmluve; - zakladatelia si v zakladacej listine upravili spôsob kreovania správnej rady s prihliadnutím na hodnotu majetku vloženého do neziskovej organizácie tým ktorým zakladateľom s tým, že traja členovia správnej rady sú volení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov a dvaja členovia správnej rady sú volení na návrh stávajúceho zakladateľa. Zakladatelia si v zakladacej listine okrem vyhradenia počtu členov správnej rady stanovili aj to, aký počet z nich je volený tým ktorým zakladateľom; - z tohto dôvodu bola zmena Štatútu Dodatkom č. 1 k Štatútu dňa 27.11.2012 schválená na zasadnutí správnou radou uznesením č. 31/2012 nadpolovičnou väčšinou, kde rozhodla nielen o zvýšení počtu členov správnej rady z päť na šesť, ale aj o zmene počtu členov menovaných Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, v rozpore so zakladacou listinou; - správna rada na základe Dodatku č. 1 k Štatútu nebola kreovaná v súlade so zakladacou listinou a je v rozpore s ustanovením § 7 písm.
2. a)zákona č. 213/1997 Z. z., nakoľko bol porušený spôsob kreovania správnej rady upravený zakladacou listinou v čl. VI v bode 2; - v dôsledku legislatívnych zmien, ktoré nastali na základe zákona č. 8/2010 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z.z., a to v ustanovení § 100b, ktorým došlo k zmene kreovania členov správnej rady z voľby na menovanie, sa v prípade sťažovateľa nejednalo o postup

ustanovenia § 19 ods. 2 písm. g) zákona č. 213/1997 Z.z., v zmysle ktorého správna rada volí a odvoláva členov správnej rady, pretože v zakladacej listine bol stanovený spôsob menovania členov správnej rady v čl. VI v bode 2: „Návrhy na menovanie členov správnej rady sa podávajú tak, aby traja členovia správnej rady boli zvolení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov. Dvaja členovia správnej rady sú volení na návrh stávajúceho zakladateľa.", teda tak, ako to vyžadoval aj vyššie citovaný zákon v znení účinnom od 01.02.2010; III. Kasačná sťažnosť, stanovisko žalovaného 11. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu

§ 440ods.

1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, alternatívne aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol najmä, že - prokurátor, správny orgán ani súd nerozlišujú medzi rozhodovaním a zápisom do registra v prípade vzniku neziskovej organizácie a v prípade zmien zapisovaných údajov, napriek tomu, že samotný zákon uvedené dve situácie zásadne odlišuje a upravuje ich rozdielne, vrátane rozhodovacieho procesu a účinkov týchto rozhodnutí; - nie je možné súhlasiť s názorom, že v prípade zmien sa má postupovať analogicky ako v prípade zápisu; - zápis údajov do ústredného registra neziskových organizácií nie je z pohľadu práva rozhodujúci a nespájajú sa s ním žiadne právne následky, ale odráža právny stav, ktorý už nastal; - zákon pri vzniku a registrácii neziskovej organizácie ukladá registrovému úradu o tejto skutočnosti vydať rozhodnutie, nakoľko na právoplatnosť uvedeného rozhodnutia priamo viaže konštitutívne účinky (§ 9 ods. 1 zákona 213/1997 Z. z.); - vzhľadom na skutočnosť, že právoplatnosťou uvedeného rozhodnutia vznikajú práva a povinnosti, zákon ukladá registrovému úradu skúmať pred vydaním takého rozhodnutia súlad zakladacej listiny a štatútu so zákonom; - vzhľadom na uvedené, zápis neziskovej organizácie do registra má deklaratórny charakter t. j. potvrdzuje právny stav, ktorý už nastal v dôsledku vydania rozhodnutia o registrácii neziskovej organizácie, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Je teda zrejmé, že zákon rozlišuje medzi rozhodnutím a zápisom do samotného registra a v prípade vzniku neziskovej organizácie priznáva právoplatnému rozhodnutiu konštitutívne účinky; - zákon č. 213/1997 Z.z. v § 9 ods. 3 v prípade evidencie zmien v registri registrovému úradu nariaďuje, aby sa bez zbytočného odkladu do registra zapísali zmeny, ktoré už nastali; - zákon v tomto prípade rešpektuje a pamätá na skutočnosť, že rozhodovanie o zmenách zapisovaných údajov patrí do kompetencie iného orgánu, t.j. správnej rady, ktorá už v danom prípade vydala konštitutívne rozhodnutie, ktoré je registrový úrad povinný rešpektovať, ním sa riadiť a zapísať v registri tieto zmeny bez zbytočného odkladu; - deklaratórnu povahu rozhodnutí a zápisov zmien do registra potvrdzuje aj samotná prax v neziskových organizáciách, keď riaditelia neziskových organizácií vykonávajú právne úkony za neziskové organizácie, ešte pred vydaním rozhodnutia o zmene zapisovaných údajov a pred ich zápisom do registra, a to na základe zvolenia správnou radou; - riadiac sa právnym názorom prokurátora, správneho orgánu a súdu by pracovná zmluva D.. F. a všetky právne úkony, ktoré vykonal v období od svojho zvolenia (10.06.2011) do zápisu zmien do registra (30.06.2011) boli neplatnými právnymi úkonmi; - ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 213/1997 Z.z. odkazuje na postup

ustanovení správneho poriadku tiež iba v prípade vzniku neziskovej organizácie a rozhodovania o registrácii, teda nie pri zmenách; - na konanie o zápise zmien sa nemá aplikovať správny poriadok a nemajú byť vydávané rozhodnutia v zmysle uvedeného predpisu, resp. tieto rozhodnutia (na rozdiel od rozhodnutia o registrácii/vzniku) by mali mať iba deklaratórny význam; - zákon vzhľadom na vyššie uvedenú povahu rozhodnutia o zápise zmien nedáva registrovému úradu kompetencie posudzovať a hodnotiť spôsob a zákonnosť kreovania správnej rady, resp. posudzovať platnosť alebo neplatnosť uznesení správnej rady; - je nepochopiteľné, že súd považuje otázku deklaratórnosti, resp. konštitutívnosti zápisu zmien za právne nevýznamnú, keď od jej posúdenia sa odvíja to, ako mal registrový úrad postupovať. - ak zápis zmien má byť len deklaratórny, tak si nemôže registrový úrad v rozpore so zákonom vymieniť právne posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti uznesenia Správnej rady; - krajský súd sa iba obmedzil len na konštatovanie, že otázka týkajúca sa účinkov zápisu a rozhodnutia o zmenách je nevýznamná; - Zakladacia listina v súlade s pôvodnou právnou úpravou obsahovala ustanovenie čl. VI ods. 2, avšak je nepochybné, že ustanovenie § 7 zákona č. 213/1997 Z.z. sa stalo v dôsledku novely č. 8/2010 Z. z. vo vzťahu k zakladacej listine obsolentné a nepoužiteľné ( t.j. prestalo platiť), pretože zákon č. 578/2004 Z.z sa vo vzťahu ku kreovaniu správnej rady stal lex specialis voči zákonu č. 213/1997 Z.z.; - nová právna norma jednak stanovuje pomer (nie počet) členov správnej rady, ktorých menujú jednotliví zakladatelia a jednak sa zmenil spôsob kreácie správnej rady z voľby správnou radou na vymenovanie zakladateľmi. Správna rada, tak už nikdy nemohla byť kreovaná v súlade s ustanovením čl. VI ods. 2 Zakladacej listiny a to už z dôvodu samotného spôsobu kreovania jej členov (voľba vs. vymenovanie); - je nepochybné, že § 7 zákona č. 213/1997 Z. z. je tak v rozpore s § 100b ods. 2 z. č. 578/2004 Z.z. a preto má prednosť predpis špeciálny a to zákon č. 578/2004 Z.z.; - ustanovenie § 7 zákona č. 213/1997 a teda ani čl. VI ods. 2 v Zakladacej listine, ktoré určovalo počet volených členov na návrh zakladateľov pre rozpor so zákonom č. 578/2004 od 01.02.2010 už nie je možné použiť; - zákon č. 213/1997 Z. z. neukladá neziskovým organizáciám povinnosť registrovať zmeny Zakladateľskej listiny (ani ich neumožňuje vykonať). Meniť možno iba štatút a iba prostredníctvom jeho zmeny bolo možné zmeniť počet členov správnej rady a jedinou zákonnou podmienkou pre zmenu počtu členov správnej rady, bolo zachovanie pomeru vyplývajúceho z § 100b ods. 2 z. č. 578/2004 Z.z; čo bolo dodržané, preto neexistuje rozpor medzi Zakladacou listinou a štatútom v znení jeho Dodatku č. 1; - krajský súd v odôvodnení rozsudku na sťažovateľom nastolené otázky vôbec neodpovedá, iba sa obmedzuje na všeobecné citácie zákonov a judikatúry; - správny orgán a ani iný orgán štátnej moci nemôže nad rámec zákona zasahovať do rozhodovania a fungovania neziskovej organizácie a jej orgánov; - protest prokurátora nespĺňal základné zákonné náležitosti tohto podania, nakoľko z neho nevyplýva aké ustanovenie zákona malo byť porušené a aj z uvedeného dôvodu mu nemalo byť vyhovené. 13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. IV. Právne závery kasačného súdu 14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom

§ 452ods.

1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju postupom

§ 461S.s.p.

zamietol.

1. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
2. júna 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

§ 11ods.

1 zák. č. 213/1997 Z.z. registrový úrad vydá rozhodnutie o registrácii a vykoná zápis do registra, ak zakladacia listina a štatút sú v súlade so zákonom.

§ 11ods.

2 zák. č. 213/1997 Z.z. do registra sa zapisuje

1. a)názov a sídlo neziskovej organizácie,
2. b)identifikačné číslo,
3. c)čas, na aký sa nezisková organizácia zakladá, ak nie je založená na neurčitý čas,
4. d)druh všeobecne prospešných služieb,
5. e)meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby, rodné číslo fyzickej osoby alebo identifikačné číslo právnickej osoby, trvalý pobyt fyzickej osoby alebo sídlo právnickej osoby, ak sú zakladateľmi,
6. f)peňažné vklady jednotlivých zakladateľov, nepeňažné vklady jednotlivých zakladateľov a ich peňažná hodnota určená znaleckým posudkom, ak sú vložené.
7. g)meno, priezvisko a trvalý pobyt riaditeľa neziskovej organizácie.

§ 11ods.

3 zák. č. 213/1997 Z.z. do registra sa zapíše bez zbytočného odkladu aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností.

§ 11ods.

7 zák. č. 213/1997 Z.z. na konanie a rozhodovanie o registrácii sa vzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov o správnom konaní, 5) ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 3ods.

1. správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

§ 3ods.

3 prvej vety správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.

§ 3ods.

4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

§ 32ods.

1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

§ 46

správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

ust. § 23 ods. 1, 2 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný predpis. Protest prokurátora obsahuje označenie prokurátora, ktorý protest podáva, označenie orgánu verejnej správy, ktorému je protest adresovaný, výslovné označenie „protest prokurátora", označenie správneho aktu orgánu verejnej správy, proti ktorému sa protest podáva, presné označenie ustanovení zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaný správnym aktom orgánu verejnej správy porušený, návrh na zrušenie alebo zmenu nezákonného správneho aktu, odôvodnenie, dátum a miesto vypracovania protestu, meno a priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.

ust. § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre, protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia. 16. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod

§ 440ods.

1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm.

1. g)S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. 17. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata" tvorí rozhodovaciu prekážku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku. 18. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci, ani nerešpektovanie záväzného právneho názoru v zrušujúcom rozhodnutí. Z uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 19. Kasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci pred krajským súdom bola zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov vydaných na základe vyhovenia protestu prokurátora. V tejto súvislosti vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi (viď rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/14/2010 zo dňa 07.12.2010; sp. zn. 6Sžo/334/2009 zo dňa 31.08.2010; sp. zn. 6Sžo/343/2009 zo dňa 31.08.2010; sp. zn. 10Sžrk/1/2016 zo dňa 29.11.2017) uviedol, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi účastníkmi konania a prokurátorom - podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani vtedy, ak naň dal podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ide o špeciálny prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca zákona. Tým je vymedzená úloha krajského súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého nie je oprávnený riešiť otázku zákonnosti pôvodného rozhodnutia z hľadiska jeho obsahu. 20. Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V konaní o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmov a povinnostiach fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Keďže predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. v odvolaní (rozklade) nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. 21. Zároveň kasačný súd dodáva, že nakoľko preskúmavaným rozhodnutím (ako ani prvostupňovým rozhodnutím) nebolo meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť ani k založeniu, zmene alebo zrušeniu oprávnení a povinností žalobcu v administratívnom konaní a v dôsledku toho sťažovateľ nebol dotknutý na svojich právach, ani na týchto právach ukrátený. Námietky vo vzťahu k meritu veci bude môcť sťažovateľ uplatniť v novom správnom konaní, nakoľko v konaní o proteste prokurátora sa vyhovením protestu ruší protestom prokurátora napadnuté "právoplatné" rozhodnutie a vec sa dostáva do štádia nerozhodnutého konania. 22. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že sťažovateľ bol založený Zakladacou listinou zo dňa 23. decembra 2002, pričom zakladateľmi tejto neziskovej organizácie bolo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Nemocnica s poliklinikou, Winterova č. 66, Piešťany. Zakladacia listina v súlade s § 7 písm.
2. a)zák. č. 213/1997 Z.z. v čl. VI bod 2. zakotvila, že návrhy na menovanie členov správnej rady sa podávajú tak, aby traja členovia správnej rady boli zvolení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov. Dvaja členovia správnej rady sú volení na návrh stávajúceho zakladateľa. V zmysle čl. XII zakladacej listiny zmeny a doplnky štatútu schvaľuje správna rada. Z uvedeného vyplýva, že zakladatelia si vyhradili oprávnenie vymenovať konkrétny počet členov správnej rady. Dodatkom č. 1 zo dňa 27. novembra 2012 bol rozhodnutím správnej rady nemocnice zmenený čl. VI bod 6 štatútu nemocnice tak, že správna rada má 6 členov, pričom Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vymenúva 4 členov správnej rady a 2 členov správnej rady menuje nemocnica. Následne na mimoriadnom zasadnutí správnej rady konanom v rovnaký deň, táto v zložení 6 členov odvolala riaditeľa nemocnice a súčasne zvolila novú riaditeľku nemocnice. Na základe vyššie uvedených skutočností novozvolená riaditeľka podala návrh na zápis zmeny riaditeľa nemocnice. Proti rozhodnutiu o zápise zmeny riaditeľa nemocnice bol prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podaný protest prokurátora, obsahom ktorého boli námietky, týkajúce sa zloženia správnej rady v rozpore so zakladateľskou listinou, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre odvolanie pôvodného riaditeľa nemocnice (sťažovateľa) a porušenia zásady materiálnej pravdy registrovým úradom. 23. Preskúmaním veci kasačný súd dospel k záveru, že vyššie opísaná zmena štatútu sa javí ako rozporná so zakladacou listinou sťažovateľa, pretože táto má v čl. VI bod 2 zakotvené, že návrhy na menovanie členov správnej rady sa podávajú tak, aby traja členovia správnej rady boli zvolení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov (Slovenská republika zastúpená Ministerstvom zdravotníctva SR) a dvaja členovia správnej rady sú volení na návrh stávajúceho zakladateľa (Nemocnica s poliklinikou Piešťany). Citované ustanovenie zakladacej listiny je pritom v súlade s § 7 písm.
3. a)zák. č. 213/1997 Z.z.,

ktorého zakladateľská zmluva môže ustanoviť, že určitý počet členov správnej rady je volený na návrh vopred určeného okruhu fyzických osôb alebo na návrh určenej právnickej osoby. 24. Bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 19 ods. 2 písm. i) zák. č. 213/1997 Z.z.,

ktorého správa rada rozhoduje o zmenách v štatúte s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladateľ vyhradil v zakladateľskej zmluve. Je celkom nepochybné, že zakladatelia si v zakladacej listine upravili spôsob kreovania správnej rady s prihliadnutím na hodnotu majetku vloženého do neziskovej organizácie tým ktorým zakladateľom s tým, že traja členovia správnej rady sú volení na návrh zakladateľa, ktorého hodnota majetku vloženého do neziskovej organizácie presahuje polovicu majetku zakladateľov a dvaja členovia správnej rady sú volení na návrh stávajúceho zakladateľa. Zakladacou listinou bol tak stanovený počet členov správnej rady.

§ 100bods.

2 zák. č. 578/2004 Z.z. ministerstvo zdravotníctva vymenúva nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady vrátane predsedu správnej rady, ak vklad štátu do neziskovej organizácie založenej štátom pri jej založení presiahol polovicu všetkých vkladov. Ostatní zakladatelia vymenujú na základe vzájomnej dohody zostávajúci počet členov správnej rady. Ak k dohode ostatných zakladateľov o menovaní zostávajúcich členov správnej rady nedôjde, vymenuje zostávajúcich členov správnej rady ministerstvo zdravotníctva z kandidátov navrhnutých ostatnými zakladateľmi.

§ 7písm.

a) zák. č. 213/1997 Z.z. zakladacia listina môže ustanoviť, že určitý počet členov správnej rady, prípadne dozornej rady je volený na návrh vopred určeného okruhu fyzických osôb alebo na návrh určitej právnickej osoby, orgánu územnej samosprávy alebo orgánu štátnej správy. 25. V tejto súvislosti nebolo možné prisvedčiť argumentácii o znemožnení aplikácie príslušných ustanovení čl. VI bod 2 zakladacej listiny a § 7 zák. č. 213/1997 Z.z. z dôvodu v ich rozporu s § 100b ods. 2 zák. č. 578/2004 Z.z. Ustanovenie § 100b ods. 2 zák. č. 578/2004 Z.z. upravuje odlišne iba spôsob ustanovenia člena správnej rady do funkcie, a to vymenovaním namiesto voľby

zák. č. 213/1997 Z.z. a zakladacej listiny. Pokiaľ ide o stanovenie pomeru, v akom sa zakladatelia podieľajú na kreovaní správnej rady, čl. VI bod 2 zakladacej listiny v spojení § 7 zák. č. 213/1997 Z.z. predstavuje precizáciu tohto pravidla čo do stanovenia konkrétneho počtu členov správnej rady pričom tento článok zakladacej listiny rešpektuje právo ministerstva zdravotníctva kreovať nadpolovičnú väčšinu jej členov. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd považoval, z hľadiska preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zamietnutí rozkladu sťažovateľa a potvrdení prvostupňového rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora, za irelevantnú argumentáciu, v ktorej sa sťažovateľ zaoberá povahou účinkov zápisu zmien zapisovaných skutočností do registra, resp. rozhodnutia o týchto zmenách. Vyššie načrtnuté skutočnosti neboli predmetom rozhodovania žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu. Posudzovanie účinkov zápisu do registra neziskových organizácií zjavne presahuje predmet konania pred krajským súdom, ktorý bol obmedzený na preskúmanie, či podanému protestu prokurátora malo byť vyhovené.

ustanovenia § 1 ods. 1 správneho poriadku tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

1. Rozsah pôsobnosti správneho poriadku je vymedzený pozitívne ako aj negatívne tak, že je potrebné aplikovať ho na konanie v súvislosti s rozhodovacou činnosťou správneho orgánu v prípade, že: - ide o konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických alebo právnických osôb (tzv. pozitívne vymedzenie rozsahu pôsobnosti), - osobitný zákon výslovne aplikáciu správneho poriadku nevylučuje (tzv. negatívne vymedzenie rozsahu pôsobnosti).
2. Konanie správneho orgánu predstavuje stanovený postup, ktorý správny orgán musí dodržiavať pri rozhodovaní v konkrétnych veciach. Výsledkom rozhodovania ako prejavu výkonu verejnej moci správneho orgánu je vydanie rozhodnutia, ktoré sa vzťahuje na právne postavenie fyzických a právnických osôb.
3. Správny poriadok je procesnoprávnym predpisom, ktorý má všeobecný charakter, pričom je v ňom výslovne zakotvený jeho tzv. subsidiárny charakter vo vzťahu k osobitným zákonom upravujúcim rozhodovanie správnych orgánov. To znamená, že ak osobitný zákon úplne nevylúčil uplatňovanie správneho poriadku, správny orgán pri rozhodovaní

tohto osobitného zákona použije zákon č. 71/1967 Zb. v plnom rozsahu.

1. Správny poriadok je treba aplikovať na každý rozhodovací proces, výsledkom ktorého je vydanie správneho aktu autoritatívnym spôsobom ovplyvňujúceho právne postavenie fyzických a právnických osôb s výnimkou prípadov, že osobitný zákon použitie správneho poriadku výslovne vylučuje. Zákon č. 213/1997 Z.z. aplikáciu správneho poriadku v prípadoch zápisu zmien do registra nevylučuje.
2. Je teda celkom nepochybné, že registrový úrad ako správny orgán pri rozhodovaní o zmene údajov zapísaných do registra neziskových organizácií postupuje

všeobecných predpisov o správnom konaní (správny poriadok). Preto mal v zmysle zásady materiálnej pravdy, úplne a bez akejkoľvek pochybnosti zistiť, či navrhovaná zmena je v súlade so zák. č. 213/1997 Z.z. a zakladacou listinou.

1. Vychádzajúc z vyššie uvedeného ako aj z obsahu protestu prokurátora ani kasačný súd nevzhliadol nijaký dôvod, pre ktorý by nemalo byť protestu prokurátora vyhovené, pričom dôvody protestu nevybočujú z rámca zákona. V.
2. Kasačný súd tak vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú postačujúce východiská pre vyslovenie záveru krajského súdu o nedôvodnosti žaloby. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.
3. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 467ods.

1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario, žalobcovi - sťažovateľovi, ktorý nemal v kasačnom konaní úspech, nevzniká právo na náhradu trov kasačného konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.