Obsah (5)

§ 388§ 421§ 419§ 420§ 336

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/30/2020 Identifikačné číslo spisu: 6219200197 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2021 Meno a priezvisko: Mgr. Renáta Gavalcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

návrhu žalobcov 1/ a 2/ bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP). V závere odôvodnenia uznesenia súd prvej inštancie vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval, nakoľko pokiaľ bude podaná zo strany žalobcov žaloba vo veci samej, bude o tomto nároku rozhodnuté v konaní vo veci samej a pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, o nároku na náhradu trov súd rozhodne v uznesení, ktorým zruší uznesenie o neodkladnom opatrení podľa § 336 ods. 3 CSP. 2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej uznesením zo 4. júna 2019 sp. zn. 14Co/98/2019 vo výroku I. uznesenie súdu prvej inštancie

§ 388

CSP zmenil a návrh žalobcov 1/ a 2/ zo dňa 30.1.2019 na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vo výroku II. v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v celom rozsahu podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP dôvodiac nenaplnenosťou základných zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a nestotožnením sa s prijatým záverom súdu prvej inštancie, že boli v danej veci splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli v konaní dôkazné bremeno o nevyhnutnosti a naliehavej potrebe nariadiť neodkladné opatrenie za tvrdených skutkových okolností, pokiaľ súdu ako dôkaz bránenia žalovanou pri vstupe na pozemok predložili len fotokópiu výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXX s rukou vpísaným textom „Zákaz vstupu na súkromný pozemok“. Z obsahu tohto listinného dôkazu nemohlo byť súdu zrejmé, kto tento text dopísal, a či skutočne išlo o konanie žalovanej. Ďalej sa odvolací súd stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej ohľadne neurčitosti výrokov I. a II. uznesenia súdu prvej inštancie v tom smere, že pokiaľ súd zriaďuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu, konkrétne právo prechodu a prejazdu cez pozemok, je nevyhnutné, aby toto právo bolo jednoznačne, určito a konkrétne vymedzené a to minimálne jeho zakreslením na pripojenej katastrálnej mape, prípadne aj vyčlenením a vyznačením presného priebehu a rozsahu tohto práva geometrickým plánom na konkrétnej parcele. Ako ďalšiu neurčitosť a vágne vymedzenie petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, brániaceho vyhoveniu tomuto návrhu, odvolací súd konštatuje neurčitosť aj v osobách, v prospech ktorých sa malo

návrhu žalobcov 1/ a 2/ zriadiť dočasne vecné bremeno. Tieto nejasnosti a neurčitosť v navrhovanom znení neodkladného opatrenia už samé osebe bránili jeho nariadeniu, nakoľko výsledkom je nevykonateľné rozhodnutie s nekonkretizovaným okruhom uložených povinností a práv z neho vyplývajúcich. O nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalobcovia 1/ a 2/, ako procesne neúspešná strana, sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej náhradu trov celého konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením.

1. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa 2/ (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 CSP, keďže odvolací súd vec nesprávne právne posúdil a vo veci sa rieši právna otázka, ktorú najvyšší súd vo svojej rozhodovacej praxi ešte neriešil. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu o neunesení dôkazného bremena, keď poukázala na to, že ani samotná žalovaná vo svojom odvolaní nepoprela, že taký list žalobcom zaslala a tiež nepoprela vôľu brániť žalobcom v prístupe k ich nehnuteľnosti. Nie je správny ani názor odvolacieho súdu, že navrhované neodkladné opatrenie bolo vymedzené neurčito, nakoľko sú v ňom jednoznačne vymedzené nehnuteľnosti, ktorých sa neodkladné opatrenie týka a jasne bol vymedzený aj spôsob a tým aj rámec výkonu neodkladného opatrenia. Dovolateľka považuje za nesprávny tiež výrok uznesenia odvolacieho súdu o trovách konania, ktorým boli žalobcovia zaviazaní k náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Poukázala na to, že po nariadení neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie, podali žalobcovia voči žalovanej žalobu o zriadenie vecného bremena ako ich v neodkladnom opatrení zaviazal súd prvej inštancie, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/13/
2. Z dôvodu uzavretej mimosúdnej dohody zobrali žalobcovia žalobu späť a súd konanie uznesením z
3. júla 2019 č. k. 12C/13/2019-64 zastavil. S poukazom na § 336 CSP uviedla, že o trovách konania malo byť rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej, pretože nastala situácia, že v konaní boli vydané dve rozhodnutia, ktoré si vzájomne odporujú. Podľa uznesenia odvolacieho súdu zo
4. júna 2019 majú žalobcovia povinnosť nahradiť žalovanej 2/ trovy prvoinštančného aj odvolacieho konania a podľa uznesenia prvoinštančného súdu z
5. júla 2019 č. k. 12C/13/2019-64 bolo rozhodnuté, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. V závere svojho dovolania žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
6. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že dovolanie je nedôvodné, navrhla dovolanie zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, že dovolanie v tejto veci je

§ 421ods.

1 CSP neprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní voči uzneseniu podľa § 357 písm. d/, resp. e/ CSP. Z obsahu dovolania nevyplýva žiaden konkrétny dôvod, v čom má spočívať nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu a je toho názoru, že odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o zistenie, že žalobcovia neosvedčili naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a taktiež poukázala na neurčité vymedzenie petitu ohľadne spôsobu navrhovaného práva prechodu. Odvolací súd správne rozhodol o trovách konania podľa pomeru úspechu, keď konanie o neodkladnom opatrení je konaním samostatným a neplatí odkaz a viazanosť s konaním v merite veci a aplikácia ustanovenia § 336 ods. 3 CSP tak neprichádza do úvahy.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) a dospel k záveru, že dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a treba ho podľa § 447 písm. c/ CSP odmietnuť.
2. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné: 7.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 8.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 9. V súvislosti s dovolacou námietkou podľa § 421 CSP dovolací súd poznamenáva, že

§ 421ods.

1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

1. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.
2. Podľa § 357 písm. d/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
3. V prejednávanej veci dovolateľka napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktoré odôvodnila nesprávnym právnym posúdením, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

§ 421ods.

2 CSP ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol, okrem iného, aj o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 357 písm. d/ CSP).

1. Dovolací súd posudzujúc dovolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP, čl. 11 CSP) dospel k záveru, že aj keď dovolateľka konkrétne neoznačila ako dovolací dôvod existenciu procesnej vady zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 CSP (ktoré v dovolaní nie je ani spomenuté), argumentácia a formulácia v ňom uvedených dovolacích dôvodov dávajú možnosť konštatovať, že dovolateľka namieta okrem právnych záverov aj správnosť procesného postupu odvolacieho súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, čo môže byť po splnení ďalších zákonných predpokladov dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f/ CSP.
2. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 CSP, dovolací súd prednostne skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti v dovolaní tvrdenej procesnej vady

§ 420písm.

a/ až f/ CSP pristúpi dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Z uvedeného je zrejmé, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania

§ 420písm.

a/ až f/ CSP irelevantné, či k namietanej procesnej vade došlo alebo nie. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že po nariadení neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie, podali žalobcovia

§ 336ods.

1 CSP voči žalovanej žalobu o zriadenie vecného bremena, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/13/

1. V tomto konaní sa sporové strany mimosúdne dohodli, v dôsledku čoho zobrali žalobcovia žalobu späť a súd konanie uznesením z
2. júla 2019 č. k. 12C/13/2019-64 zastavil.
3. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.
4. V predmetnej veci však nejde ani o jeden z vyššie vymenovaných prípadov. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania napadnuté dovolaním žalobkyne 2/ nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pretože žalobcovia podali tak, ako bolo vyššie uvedené, po nariadení neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie žalobu o zriadenie vecného bremena ako ich v neodkladnom opatrení zaviazal súd prvej inštancie, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 12C/13/2019 (zápis tejto žaloby do súdneho registra ,,C“ ako veci samostatnej a nie do konania vedeného pod sp. sn. 11C/3/2019 nie je pre túto skutočnosť relevantný), preto prípustnosť dovolania žalobkyne 2/ z § 420 písm. f/ CSP nemožno vyvodzovať.
5. Podľa § 447 písm. c/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
6. Vzhľadom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobkyne 2/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému podľa § 420 a § 421 CSP nie je prípustné, a preto dovolanie odmietol (§ 447 písm. c/ CSP) bez toho, aby sa zaoberal vecnou dôvodnosťou podaného dovolania.
7. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
8. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
9. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.