162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 45083/2018-42 z 19. septembra 2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Žalovaný ako odvolací orgán
4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon č. 328/2008 Z. z.“) preskúmavaným rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2018 zo dňa 30. júna 2018 o zvýšení výsluhového dôchodku
1 zákona č. 328/2002 Z. z. od
4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a toto rozhodnutie potvrdil. Konštatoval, že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov pre rok 2018 bol zmenený prechodným ustanovením § 143ah ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. Vychádzajúc z tohto ustanovenia bola suma zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu od
V odôvodnení rozsudku uviedol, že v rozpore s právnym názorom (žalobcu) v prípade aplikácie ust. § 68 ods. 1 a 3 zák.č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2013 nejde o porušenie zásady retroaktivity právnej normy, o ktorom by bolo možné usudzovať iba v prípade, ak by správny orgán právnu normu aplikoval na zvyšovanie dôchodku žalobcu za obdobie predchádzajúce účinnosti právnej normy. Uvedené už správny súd konštatoval v rozsudku vydanom Krajským súdom v Trnave pod č.k. 20Sa/29/2017 dňa 08.02.2019, ktorým sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra spravodlivosti č. 49030/2017-42 zo dňa 21.09.2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-13231/14-2017 zo dňa 30.06.2017 o zvýšení výsluhového dôchodku žalobcu od 01.07.2017 o 4,65 € na sumu 594,99 € mesačne. Vzhľadom k tomu, že mechanizmus zvýšenia výsluhových dôchodkov pre rok 2018 bol zmenený, tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán správne aplikovali prechodné ustanovenie § 143ah ods. 1 zák. č. 328/2002 Z.z., keď suma zvýšenia výsluhového dôchodku u žalobcu bola od 01.07.2018 určená násobkom sumy 0,60 € a počtom rokov trvania služobného pomeru žalobcu 23 rokov, na základe čoho došlo k zvýšeniu sumy výsluhového dôchodku u žalobcu o 13,80 € počnúc od 01.07.2018. Za tohto stavu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že by správne orgány konali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR,
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ani neporušil žiadne z ústavných práv žalobcu. 5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj sťažovateľ) kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok žiadal zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch kasačnej sťažnosti analyzoval ustanovenia § 84 ods. 4 a § 143 ah ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., § 58 ods. 1 správneho poriadku, § 1 ods. 2 zákona č. 4/2001 Z.z. o zriadení zboru väzenskej a justičnej stráže, vyjadril sa k sociálnemu zabezpečeniu policajtov ZVJS, ktoré zabezpečuje odbor pesronálnych vecí GR ZVJS a oprávneniam ministra
zákona č. 328/2002 Z.z. Tvrdil, že novela zákona nemôže byť retroaktívna a diskriminačná voči výsluhovým dôchodcom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok pred nadobudnutím účinnosti novely. Mechanizmus výpočtu zvýšenia výsluhového dôchodku priznaného 01.09.2004 aplikovaného
1 novelizovaného zákona č. 328/2002 Z.z. nie je správny, nakoľko v menovanom zákone v § 68 ods. 2 nie je stanovený presný dátum priznania výsluhového dôchodku, určený deň, mesiac a rok. To znamená, že sa aplikuje u výsluhových dôchodkov priznaných po 11.04.2013 ako stanovuje § 120. Zvýšenie
sťažovateľa malo byť vykonané v zmysle pôvodného zákona č. 328/2003 Z. z. § 68 ods. 1 písm. a/ a zákona č. 73/1998 Z.z. § 86 ods.
SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť. 8.
1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9.
1 SSP správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. 10.
2 SSP správny súd poučí účastníkov konania o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. 11.
2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 12.
1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 13.
2 SSP v konaní
tejto hlavy (III hlava 3. časti SSP) správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. 14.
1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 15.
1 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
názoru kasačného súdu potrebné poučiť žalobcu o jeho procesných právach. Aj keď žalobca uvedené procesné pochybenie spočívajúce v nedostatku poučenia nenamietal, kasačný súd na tento nedostatok prihliadol s poukazom na to, že v danom prípade nie je viazaný sťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP). Nedostatok poučenia žalobcu o jeho procesných právach však kasačný súd hodnotí ako procesné pochybenie, ktoré znemožnilo žalobcovi vykonávať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie [§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP].
1 SSP v súvislosti so zaslaním vyjadrenia žalovaného vo výzve z 27.03.2019 , (č.l. 39 spisu), teda poučil ho len o tom, že k vyjadreniu žalovaného sa môže vyjadriť v lehote 20 dní . 20. Po doručení vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného (17.05.2019) krajský súd postupom
4 SSP oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 12.07.2019 termín rozhodnutia vo veci dňa 12.08.2019 o 8,45 hod. a miesto vyhlásenia - v pojednávacej miestnosti č. dv. 107. 21.
Čl. 48 ods. 2 zákona č. 462/2002 Z.z. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. 22. Poučovacia povinnosť správneho súdu v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na prístup k súdu. Okrem všeobecnej poučovacej povinnosti bolo preto
názoru kasačného súdu potrebné poučiť žalobcu aj o možnosti požiadať o nariadenie pojednávania o správnej žalobe v lehote, určenej správnym súdom. 23. Keďže správny súd žalobcu o jeho procesných právach nepoučil, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť z dôvodu
1 písm. f/ SSP je dôvodná. Preto postupoval
1 SSP, rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie bez toho, aby sa vyjadril k ostatným sťažnostným bodom, pretože absencia poučenia o procesných právach sťažovateľa spôsobila bez ďalšieho nezákonnosť rozsudku. Za danej situácie prieskum rozsudku v merite veci možný nebol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.