1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej ,,zákon č. 73/1998 Z. z.") nepriznal žalobcovi príplatok za nerovnomernosť času služby za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015 s tým, že s prihliadnutím na § 256 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nárok na priznanie nepriznaných platových náležitostí začína dňom 21.12.2012 vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu. Vychádzal z prehľadu existujúcich plánov služieb a výkazov na vyúčtovanie premenlivých príplatkov za požadované obdobie a zistil, že základný čas služby v týždni v jednotlivých mesiacoch bol rozvrhnutý rovnomerne. Uviedol, že žalobcovi bol
počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby a neprináležal mu príplatok
1 zákona č. 73/1998 Z. z., ani ustanovenie dĺžky základného času služby v týždni v trvaní 38 hodín. Keďže nebol preukázaný relevantný dôvod na priznanie príplatku za nerovnomernosť času služby v uvedenom období, nevznikol žalobcovi ani nárok vyplývajúci z rozdielu v počte odslúžených hodín medzi rovnomerným a nerovnomerným rozvrhnutím základného času služby
1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-VO-6/2016-PK zo dňa 06.04.2016 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie"),
4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie riaditeľa okresného riaditeľstva č. ORPZ-BAV-VO-22-003/2016 zo dňa 14.01.2016 potvrdil. II. Konanie pred správnym súdom
čl. 3 začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovujúcou pôsobnosťou. Pritom o osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov, ako je uvedené v ods. 1, je potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru. Z ust. § 65 ods. 3 vyplýva, že o rovnomerné rozvrhnutie času služby v týždni ide len v prípade, ak policajt každý týždeň odslúži presne 40 hodín. Ak žalobca odslúžil v týždni iný počet hodín ako 40, nejedná sa o rovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni. Je nepodstatné, že v priebehu mesiaca odslúžil presne stanovený počet hodín ako keby bol zaradený v rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, ale tým že čas služby v týždni bol rozdielny, jedná sa o nerovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni.
2 zákona č. 73/11998 Z.z. v znení neskorších predpisov a čl. 9 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 príplatok za nerovnomernosť času služby dňom 01.08.2015 s odôvodnením, že menovaní majú základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby stanovenou na 38 hodín. 7. S poukazom na zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, vyjadrenou v ustanovení § 2a zákona č. 73/1998 Z.z. má za to, že vyššie uvedená vec žalobcu je obdobnou vecou k ORPZ-BAIII-VO-582/2015, aj k ORPZ- BAIII-VO-157-001/2015, a preto považuje napadnuté rozhodnutie (a rovnako aj rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA V) za diskriminačné a nezákonné. Rozhodnutím riaditeľa OR PZ BA III, č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015 zo dňa 11.09.2015 bolo rozhodnuté
1 zákona č. 73/1998 Z.z. a bol ním priznaný za obdobie september 2011 do apríla 2014 a za jún 2014 príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- €, nakoľko v tam uvedenom období mal menovaný základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžadoval jej výkon v nepretržitých zmenách. Uvedený príplatok za nerovnomernosť času služby bude znížený o už vyplatenú sumu za počet skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja
3 zákona s poukazom na vtedajšiu právnu úpravu čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (,,S.s.p.") zamietol po tom, čo dospel k záveru, že žalobcove námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia.
jeho názoru postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgány verejnej správy vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy skutkový stav posúdil. 10. Pre právne posúdenie veci správnym súdom bolo rozhodujúce, že služobné zaradenie žalobcu ako policajta bolo vykonané v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj cit. internými predpismi. Z týchto predpisov zároveň vyplýva, že čas služby policajtov môže byť upravený aj tzv. osobitným režimom, t. j. upraveným časom služby policajtov zaradených do takých útvaroch PZ, u ktorých povaha služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosť by nebol pre nich dostačujúci ani tzv. rovnomerný režim. Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.
3 zák. č. 73/1998 Z.z. je v takomto prípade policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok
odseku 1 alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného pokoja, sa príplatok prizná
počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100,- € mesačne. Na takto vymedzený rámec nadväzuje ust. čl. 9 ods. 5 Nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, v zmysle ktorého príplatok za nerovnomernosť času služby patrí aj policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok
ods. 1 alebo ods. 3 a v priebehu kalendárneho mesiaca vykonával štátnu službu v noci alebo v dňoch služobného pokoja vo výške 2,50 € za každú ukončenú, skutočne odslúženú hodinu v noci alebo v dňoch služobného pokoja, najviac do výšky 100,- € mesačne. 11. Takýto režim predstavuje službu vykonávanú nad základný čas, aj keď formálne môže vykazovať identické znaky nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby
4 zák. č. 73/1998 Z.z.. Vo výjazdovej službe, ktorá je operatívnou, plní policajt úlohy samostatne a charakter jednotlivých úloh si môže vyžadovať odlišné spôsoby ich realizácie. Rozhodujúcim faktorom je pritom rozdelenie a plnenie zákonom vymedzených úloh konkrétnym útvarom Policajného zboru a konkrétnym policajtom, ktoré s vlastnou zodpovednosť vykonáva a zabezpečuje nadriadený policajta. 12. V preskúmavanej veci bol žalobcovi za jednotlivé mesiace v odôvodnených prípadoch priznaný i príplatok za nerovnomernosť času služby
skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja
ust. § 97 ods. 3 citovaného zákona, čo vyplýva i z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, ktorý mu mohol byť poskytnutý až do výšky 100,- € mesačne. V takomto prípade je nepodstatné, či mu bol príplatok poskytnutý
alebo z dôvodu
č. 73/1998 Z.z., a teda de facto dostal príspevok v rovnakej výške. S poukazom na uvedené správny súd nemohol konštatovať, že by týmto postupom bolo nejako dotknuté právo alebo právom chránený záujem žalobcu i zmysle ust. § 2a zák. č. 73/1998 Z.z., t.j. nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania.
1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal argumentáciu krajského súdu, že okrem rovnomerného a nerovnomerného času existuje aj osobitný režim, ktorý vyplýva z čl. 1 ods. 3 MV SR č. 22/2008,
ktorého takto upravený režim môže vykazovať znaky nerovnomerného rozvrhnutia služobného času. Poukázal na čl. 2 písm. a/ nariadenia MV SR, ktorý ustanovuje výnimku z uplatnenia čl. 1 nariadenia MV SR, ak sú policajti zaradení na pracoviskách s nepretržitým výkonom služby. Znenie čl. 1 ods. 3 nariadenia MV SR hovorí o osobitných prípadoch, čo predpokladá výnimočnosť najmä pri potrebe zabezpečenia výkonu štátnej služby mimo základného služobného času. Vzhľadom na uvedené považoval za logické, že takúto osobitosť nie je možné zaviesť na útvaroch, kde sa vykonáva nepretržitá služba. 16. Ďalej sťažovateľ opätovne poukázal na rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA III č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015, ktorým bol v rovnakej situácii policajtovi priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby. Mal za to, že prípady sú identické, a preto napadnuté rozhodnutie považoval za diskriminačné a nezákonné. Nestotožnil sa ani s tvrdením krajského súdu, že sťažovateľ si mohol uplatniť príplatok
3 zákona č. 73/1998 Z. z., pretože dikcia § 97 ods. 3 a § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nie sú totožné.
čl. 9 ods. 5 a 6 nariadenia MV SR a § 98 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. 19. Žalovaný ďalej argumentoval tým, že nemohlo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, pretože jednotlivé okresné riaditeľstvá plnia úlohy samostatne, v odlišných podmienkach výkonu služby a osobitnej bezpečnostnej situácie, preto je bezpredmetné porovnávanie rozhodnutí. Mal za to, že sťažovateľ mal preukázať podanie žaloby
zákona č. 365/2004 Z. z. Mal za to, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojich tvrdení. IV. Právne závery kasačného súdu 20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju postupom
zamietol.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. rovnako ako v obdobnej veci, ktorá bola predmetom konania a rozhodovania (s totožnými sťažnostnými bodmi) iného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžk/37/2019 zo dňa 26.2.2020 (sťažovateľa P.. P. P.Č. proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave ), s ktorého závermi sa kasačný súd stotožňuje a v súlade s § 464 ods. 1 S.s.p. preberá relevantnú časť jeho odôvodnenia v doslovnom znení: „18.
2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby v týždni sa vykoná písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister interným predpisom. 19.
1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne. 20. Kasačný súd uvádza, že predpokladom príplatku za nerovnomernosť času služby policajta je skutočnosť, že policajt v zmysle § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. mal základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca. Nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby nie je právnou skutočnosťou, ktorá by vyplývala priamo zo zákona, ale o nej rozhoduje v zmysle § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadený. Toto rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby musí byť písomné a policajt musí byť s ním oboznámený. Sťažovateľ smeroval svoje námietky práve proti rozvrhnutiu základného času služby pričom však rozhodnutie, ktoré určovalo rozvrhnutie základného času služby nenapadol žalobou v správnom súdnictve, ale iba požiadal o doplatenie príplatku
1 zákona č. 73/1998 Z. z.
názoru sťažovateľa v rovnakej situácii policajtovi priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžk/38/2018 zo dňa 30.9.2020 bod. 29 sťažovateľa F. Q. proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave ) a v tejto súvislosti odkazuje na záver krajského súdu,
ktorého Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V plní úlohy samostatne, v odlišných podmienkach výkonu služby a osobitnej bezpečnostnej situácie prostredníctvom príslušného nadriadeného, ktorý riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov (§ 4 ods. 2 zákona). Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie konkrétneho policajta na konkrétnu funkciu a následné špecifické určenie času služby je vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh útvarmi Policajného zboru, ktoré riadi a za ktorých činnosť zodpovedá na každom jednotlivom stupni príslušný nadriadený. Pri posudzovaní konkrétneho prípadu rovnomerného a nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby v týždni, nie je možné poukazovať na zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, vyjadrenú v ustanovení § 2a zákona. Rozdielne zaradenie policajtov v rovnomernom alebo nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni v rovnakom alebo podobnom služobnom zaradení ešte neznamená porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch. Žalobca naviac nepreukázal, že by podal žalobu v zmysle zák. č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). 25. Skutočnosť, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku nevyjadril k žalobcom zmienenému neskoršiemu rozhodnutiu riaditeľa OR PZ BA V zo dňa 28.07.2015, ktorým bol žalobcovi od 01.08.2015 priznaný príplatok nemožno považovať za pochybenie krajského súdu, keďže toto rozhodnutie a podmienky, za ktorých bolo vydané nebolo predmetom preskúmania v predmetnom konaní. 26. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol. 27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd
1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a contrario, žalobcovi - sťažovateľovi, ktorý nemal v kasačnom konaní úspech, nevzniká právo na náhradu trov kasačného konania, pričom nezistil dôvod na priznanie trov kasačného konania žalovanému, ktorý mal v konaní úspech
1 S.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.