Obsah (15)

§ 214§ 382§ 49§ 50§ 287§ 288§ 316§ 371§ 386§ 369§ 388§ 309§ 392§ 1§ 2

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Tdo/10/2021 Identifikačné číslo spisu: 8716010643 Dátum vydania rozhodnutia: 21.04.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 214ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom

1. apríla 2021 v Bratislave, o dovolaní obvineného R. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa
2. júla 2020, sp. zn. 6To/25/2020, takto rozhodol:

§ 382písm.

c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. S. sa odmieta. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 19. novembra 2019, sp. zn. 4T/73/2016, bol obvinený R. S. uznaný za vinného z prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného

§ 214ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že ako konateľ obchodnej spoločnosti R. M., s.r.o., so sídlom T., W. L.. X. XX/XX, IČO: XXXXXXXX a osoba zodpovedná za výplatu miezd zamestnancom obchodnej spoločnosti R. M., s.r.o., vedome nevyplatil zamestnancom obchodnej spoločnosti mzdu v deň jeho splatnosti, a to E. M. za mesiac máj 2014 vo výške 107,53 eur splatnú dňa

1. júna 2014, za mesiac jún 2014 vo výške 107,53 eur splatnú dňa
2. júla 2014 a za mesiac júl 2014 vo výške 356,54 eur splatnú dňa
3. augusta 2014, Z. H. mesiac máj 2014 vo výške 356,54 eur splatnú dňa
4. júna 2014, za mesiac jún 2014 vo výške 356,54 eur splatnú dňa
5. júla 2014 a za mesiac júl 2014 spolu s náhradou mzdy vo výške 1.030,97 eur splatnú dňa
6. augusta 2014, S. R. za mesiac jún 2014 vo výške 356,54 eur splatnú dňa
7. júla 2014 a za mesiac júl 2014 vo výške 356,54 eur splatnú dňa
8. augusta 2014, T. F. za mesiac jún 2014 vo výške 342,43 eur splatnú dňa
9. júla 2014, Y. A. za mesiac júl 2014 vo výške 356,54 eur splatnú dňa
10. augusta 2014 a R. Y. za mesiac jún 2014 vo výške 356,54 eur splatnú dňa
11. júla 2014 a za mesiac júl 2014 vo výške 356,64 eur splatnú dňa
12. augusta 2014, a to aj napriek tomu, že v čase splatnosti mzdy mali zamestnanci právny nárok na jej vyplatenie a obchodná spoločnosť R. M., s.r.o. v čase splatnosti mzdy mala dostatok finančných prostriedkov na jej vyplatenie, pričom tieto finančné prostriedky obchodná spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti a vyplatením mzdy by nebola ohrozená podnikateľská činnosť obchodnej spoločnosti R. M., s.r.o., čím E. M. z V., Z. H. z Y. Q., S. R. z V., T. F. z U. N., Y. A. z U. Q. a R. Y. z T. spôsobil škodu v celkovej výške 4.440,78 eur. Za to mu prvostupňový súd uložil

§ 214ods.

2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

§ 49ods.

1 písm. a) Trestného zákona prvostupňový súd obvinenému výkon trestu podmienečne odložil.

§ 50ods.

1 Trestného zákona prvostupňový súd obvinenému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

§ 287ods.

1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť zaplatiť poškodeným: - E. M., nar. XX. W. XXXX, bytom V. - L. Ť., U. XXXX/X škodu 571,60 eur, - Z. H., nar. XX. E. XXXX, bytom Y. Q., I. XXX/XX škodu 1.744,05 eur, - S. R., nar. XX. L. XXXX, bytom Y. K., ul. V.. K. X/X, okres V. - I. škodu 713,08 eur, - Y. A., nar. XX. E. XXXX, bytom U. Q. č. XXX, okres V. - I. škodu 356,54 eur, - R. Y., nar. XX. L. XXXX, bytom T., M. XXXX/XX škodu 713,18 eur.

§ 288ods.

2 Trestného poriadku prvostupňový súd poškodených: - E. M., nar. XX. W. XXXX, bytom V. - L. Ť., U. XXXX/X, - Z. H., nar. XX. E. XXXX, bytom Y. Q., I. XXX/XX, - S. R., nar. XX. L. XXXX, bytom Y. K., ul. V.. K. X/X, okres V. - I., - Y. A., nar. XX. E. XXXX, bytom U. Q. č. XXX, okres V. - I., - R. Y., nar. XX. L. XXXX, bytom T., M. XXXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd v Prešove rozhodujúc o odvolaní obvineného R. S. proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu uznesením z 20. júla 2020, sp. zn. 6To/25/2020, odvolanie obvineného R.Á. S.

§ 316ods.

1 Trestného poriadku zamietol. II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal obvinený R. S. dovolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Jána Garaja písomným podaním z

1. decembra 2020, doručeným prvostupňovému súdu
2. decembra 2020, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. l) Trestného poriadku. Podané dovolanie odôvodnil obvinený tým, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil právny stav, keď vadne posúdil začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania, ako aj jej koniec. Krajský súd v napadnutom uznesení

obvineného nesprávne konštatoval, že nakoľko obžalovaný sa nezúčastnil na hlavnom pojednávaní

1. novembra 2019, na ktorom bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok, lehota na podanie odvolania začala plynúť až
2. februára 2020, keďže oznámenie tohto rozsudku tak obhajcovi ako aj obžalovanému bolo týmto dňom vykonané najneskôr. Týmto nesprávnym posúdením začiatku a konca plynutia lehoty na podanie dovolania (obvinený mal zrejme na mysli odvolania, pozn.) obvineného došlo

obvineného k výraznému zásahu do jeho práva na obhajobu, pretože v dôsledku toho sa samotným obsahom odvolania nemohol odvolací súd zaoberať. Zároveň týmto konaním došlo aj k naplneniu dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. l) Trestného poriadku, pretože odvolací súd zamietol odvolanie obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody. Na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad

1. novembra 2019 obhajca obvineného súdu predložil súhlas a žiadosť obvineného s konaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Na tomto hlavnom pojednávaní prvostupňový súd zároveň vyhlásil odsudzujúci rozsudok a následne poučil prokurátora ako aj obhajcu o možnosti podania opravného prostriedku, ako aj lehoty vyplývajúcej zo zákona na podanie opravného prostriedku. Po náležitom poučení obhajca obvineného podal odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku prvostupňového súdu s tým, že jeho odôvodnenie doplní v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozsudku. Na základe uvedeného má obvinený za to, že lehota na podanie odvolania nezačala plynúť až
2. februára 2020, teda v prvý deň nasledujúci po najneskoršom dni doručenia rozsudku, a to dni doručenia rozsudku obvinenému, ale lehota na podanie odvolania obvineným bola zachovaná, keďže obhajca obvineného zahlásil odvolanie už na hlavnom pojednávaní vedenom na Okresnom súde Poprad
3. novembra
4. Obvinený považuje za nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu to, že nakoľko obvinený sa nezúčastnil hlavného pojednávania konaného
5. novembra 2019, a to napriek tomu, že na jeho konanie v jeho neprítomnosti udelil svoj súhlas, na zahlásenie odvolania jeho obhajcom po poučení o opravnom prostriedku na hlavnom pojednávaní
6. novembra 2019 nemožno prihliadať. Nielen z obsahu plnej moci, ktorú obvinený
7. októbra 2016 udelil obhajcovi na zastupovanie v danom konaní, ale aj z trestnoprávnych predpisov vyplýva právo obhajcu nielen obvineného v konaní náležite zastupovať, ale okrem iného v jeho mene podávať aj riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Obvinený ďalej uviedol, že je pravdou, že odôvodnenie odvolania bolo na Okresný súd Poprad doručené až
8. apríla 2020, avšak poukázal na to, že nakoľko rozsudok prvostupňového súdu bol obvinenému doručený až
9. februára 2020, tento deň mal vplyv len na začiatok plynutia lehoty na doplnenie odôvodnenia odvolania, ktoré bolo zahlásené a podané obhajcom obvineného na hlavnom pojednávaní dňa
10. novembra
11. Koniec lehoty na doplnenie odôvodnenia odvolania pripadol na
12. marca 2020, avšak v dôsledku vypuknutia pandémie koronavírusu do platnosti vstúpil zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Z uvedeného zákona vyplynulo spočívanie lehôt, v dôsledku čoho bolo aj odôvodnenie samotného odvolania, podané na Okresný súd Poprad dňa
13. apríla 2020, podané riadne, včas a v zákonnej lehote. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd sa preto

obvineného nesprávne vysporiadal s otázkou plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku v prípade, že sa hlavného pojednávania, na ktorom sa so súhlasom obvineného zúčastni len obhajca obvineného v neprítomnosti obvineného, taktiež s otázkou plynutia lehoty na podanie odôvodnenia včas zahláseného a podaného odvolania, ako aj s právnymi účinkami zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na plynutie lehôt. Takýmto závažným pochybením súdu preto

obvineného došlo k zásadným zásahom do jeho práva na obhajobu a zamietnutia odvolania, aj keď na to neboli splnené zákonné dôvody, v dôsledku čoho sa obsahom jeho odvolania odvolací súd nezaoberal a zároveň pre obvineného v dôsledku uvedeného začali plynúť právne dôsledky spočívajúce v začatí plynutia jednotlivých súdom uložených trestov v danom konaní. Na základe uvedeného je obvinený toho názoru, že jeho dovolanie je prípustné

§ 386ods.

1 Trestného poriadku, podané oprávneným subjektom

§ 369ods.

2 písm. b) Trestného poriadku, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, a podané včas, keďže napadnuté uznesenie bolo obhajcovi obvineného doručené

1. augusta
2. S poukazom na uvedené obvinený navrhol, aby v prípade stotožnenia sa s dôvodmi dovolania dovolací súd na jeho podklade rozhodol tak, aby postupom

§ 386ods.

2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok (zrejme mal na mysli uznesenie, pozn.) Krajského súdu v Prešove z 20. júla 2020, sp. zn. 6To/25/2020, v celom rozsahu zrušil a

§ 388ods.

1 Trestného poriadku Krajskému súdu v Prešove prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa podaním z

1. decembra 2020 vyjadril námestník okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Poprad (ďalej len „prokurátor“), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje so skutkovou a právnou analýzou Krajského súdu v Prešove, uvedenou v odôvodnení napadnutého uznesenia. Odvolanie bolo obvineným podané oneskorene. Zo zápisnice o pokračovaní v hlavnom pojednávaní zo dňa
2. novembra 2019 v predmetnej trestnej veci vyplýva, že toto sa konalo za účasti prokurátora, obhajcu obvineného a v neprítomnosti obvineného R. S., ktorý požiadal o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku zo strany samosudcu sa intervenujúci prokurátor k podaniu opravného prostriedku nevyjadril. Prokurátor pritom v tejto súvislosti poukázal na znenie § 307 a § 308 Trestného poriadku, v ktorých je taxatívne vymedzený okruh osôb oprávnených napadnúť rozsudok odvolaním. Tvrdenie obvineného tak, ako to uviedol v odvolaní, že proti predmetnému rozsudku cestou svojho obhajcu zahlásil odvolanie na pojednávaní
3. novembra 2019, ktoré teraz odôvodňuje, je právne neúčinné. Z ustanovení § 307 a § 308 Trestného poriadku nevyplýva právo obhajcu obvineného podať odvolanie, keďže v súdnom konaní nemá samostatné procesné postavenie.

§ 309ods.

1 Trestného poriadku sa odvolanie podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok bol obvinenému oznámený jeho doručením, a to dňa

1. februára 2020, čo zároveň určuje začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania. Obvinený proti danému rozsudku v zákonom stanovenej lehote nepodal odvolanie, zároveň odvolanie v zákonom stanovenej lehote nepodala ani iná oprávnená osoba, a preto tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
2. marca
3. Odvolanie obvineného proti rozsudku prvostupňového súdu bolo Okresnému súdu Poprad doručené až
4. apríla
5. Z uvedeného

prokurátora jednoznačne vyplýva skutočnosť, že odvolanie obvineného R. S. bolo podané oneskorene a preto má za to, že dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku nebol naplnený. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 382písm.

c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R.W. S. odmietol. V prípade nariadenia verejného zasadnutia vo veci prokurátor navrhol, aby dovolací súd postupom

§ 392ods.

1 Trestného poriadku dovolanie zamietol. Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 15. februára 2021. III. Konanie pred dovolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm.

1. b)Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2. a)až
3. n)Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Zároveň je potrebné poukázať na to, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia

§ 371Trestného poriadku (uznesenie najvyššieho súdu zo 16.

augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012).

§ 371ods.

1 písm. l) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie

§ 316ods.

1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený odôvodnil nesprávnym postupom odvolacieho súdu pri aplikovaní § 316 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinený R. S. vidí tento nesprávny postup v tom, že odvolanie proti rozsudku prvostupňového súdu zahlásil jeho obhajca ihneď po vyhlásení rozsudku, priamo na hlavnom pojednávaní, z čoho vyplýva, že odvolací súd nesprávne rozhodol o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene. K tomu je potrebné uviesť nasledovné:

§ 309ods.

1 Trestného poriadku odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

§ 316ods.

1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Z predloženého spisového materiálu v predmetnej veci je zrejmé, že obvinený nebol osobne prítomný na hlavnom pojednávaní

1. novembra 2019, na tomto bol prítomný iba jeho obhajca. Hoci obvinený v podanom dovolaní uvádzal, že jeho obhajca na tomto hlavnom pojednávaní zahlásil v jeho mene odvolanie, na základe čoho krajský súd nesprávne vyhodnotil jeho odvolanie ako oneskorene podané, v zápisnici o tomto hlavnom pojednávaní nie je uvedené, že by obhajca obvineného zahlásil odvolanie proti vyhlásenému rozsudku. V zápisnici je zaprotokolované len to, že prokurátor po poučení o opravnom prostriedku uviedol, že sa nevyjadruje (č. l. 990 spisu). Vyjadrenie obhajcu obvineného v tejto zápisnici nie je uvedené a toto nie je zaznamenané ani v zvukovej nahrávke z tohto hlavného pojednávania. Zároveň je v tejto súvislosti potrebné poukázať na to, že obhajca obvineného prostredníctvom svojho koncipienta bol
2. decembra 2019 nahliadnuť do súdneho spisu (úradný záznam o nazretí do spisu na č. l. 992 spisu), mal teda možnosť oboznámiť sa aj so zápisnicou o hlavnom pojednávaní
3. novembra 2019 a zistiť, že v tejto nie je zaprotokolované ním tvrdené zahlásenie odvolania. Ani napriek tejto skutočnosti obhajca obvineného nežiadal o opravu alebo doplnenie zápisnice. Zároveň, pokiaľ obvinený v tejto súvislosti poukazuje na to, že spolu so zahláseným odvolaním uviedol i to, že odvolanie písomne odôvodní do 30 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia a že táto lehota bola predĺžená na základe zákona č. 62/2020 Z. z., k tomu je potrebné uviesť, že

§ 1ods.

1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,

§ 2ods.

1 zákona č. 62/2020 Z. z. ustanovenie § 1 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. predĺžili v trestnom konaní lehotu na podanie opravného prostriedku, nie lehotu na jeho samotné odôvodnenie. Podstatou dovolacej námietky obvineného pritom nie je to, že by jeho obhajcovi nebolo umožnené zahlásiť odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní, ale to, že spolu so zahláseným odvolaním mal uviesť, že toto písomne odôvodní do 30 dní od doručenia písomného znenia rozhodnutia, pričom v dovolaní argumentoval tým, že táto lehota bola predĺžená na základe zákona č. 62/2020 Z. z. Samotné zahlásenie odvolania však obvinený ani jeho obhajca žiadnym spôsobom nepreukázali, zahlásenie odvolania nie je zaprotokolované v zápisnici o hlavnom pojednávaní, nie je nahraté na zvukovej nahrávke z hlavného pojednávania a nevyplýva ani z dozorového denníka prokurátora, ktorý si na tento účel krajský súd vyžiadal za účelom zistenia, či obhajca obvineného na hlavnom pojednávaní skutočne odvolanie zahlásil. Z uvedeného je zrejmé, že krajský súd postupoval správne, keď odvolanie obvineného zamietol

§ 316ods.

1 Trestného poriadku ako oneskorene podané. Obvinený pritom ani v podanom dovolaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by jeho obhajca odvolanie skutočne zahlásil ihneď po vyhlásení rozhodnutia, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je naplnený dôvod dovolania predpokladaný ustanovením § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného R. S. na neverejnom zasadnutí

§ 382písm.

c) Trestného poriadku odmietol. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.