Obsah (8)

§ 571§ 387§ 107§ 420§ 419§ 421§ 357§ 98

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/108/2020 Identifikačné číslo spisu: 1110237184 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

žalovaného však zaplatil vykonávateľovi diela - žalobcovi o 178 500,- Sk (o 5 925,11 eur) viac, čím sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovaného o uvedenú sumu.

1. Žalobca v konaní vzniesol voči uplatnenej pohľadávke na započítanie námietku premlčania.
2. Vykonaním dokazovaním súd prvej inštancie mal za preukázané a medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný svoj peňažný záväzok v uplatnenom rozsahu (z faktúry č. XXXX) si nesplnil riadne a včas v lehote splatnosti do
3. decembra
4. Uplatnený nárok súd prvej inštancie posúdil

ustanovenia § 536 ods. 1, § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a nárok na zaplatenie úroku z omeškania

ustanovenia § 365 a § 369 ods. 1 ObchZ, posúdil

§ 571ods.

2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. 6. Sporovým sa stalo posúdenie práva žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 5 925,11 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a ktorý svoj nárok odvodzoval zo zmluvy o dielo, ktorá sa mala týkať dizajnérskych prác za celkovú dohodnutú (fixnú) cenu v sume 850 000,- Sk bez DPH. Súd prvej inštancie na posúdenie námietky premlčania aplikoval ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. V spornom prípade žalovaný sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, momentom úhrady faktúr vystavených žalobcom, t. j. dňa

1. septembra 2008 a premlčacia dvojročná lehota uplynula dňa
2. septembra
3. Z dôvodu, že žalovaný uplatni si svoju pohľadávku voči žalobcovi vznesením kompenzačnej námietky v odpore podanom dňa
4. októbra 2010, nárok žalovaného považoval za premlčaný, a preto sa súd prvej inštancie v odôvodnení už nezaoberal jeho dôvodnosťou.
5. Vzhľadom na uvedené žalobe vyhovel v celom rozsahu. O náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p. Keďže žalobca bol v celom rozsahu úspešný, priznal mu náhradu trov konania r rozsahu 100 %.
6. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudkom zo dňa
7. marca 2019, č. k. 3Cob/43/2018-167 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

§ 387ods.

1 C. s. p. V celom rozsahu sa stotožnil odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.). 9. Odvolací súd konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia a zisteného skutkového stavu veci. Stotožnil sa s postupom súdu ohľadne posudzovania premlčania nároku žalovaného

§ 107Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

10. O trovách konania rozhodol

ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p.

1. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
2. júna
4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie (ďalej len „dovolateľ“), ktorého prípustnosť vyvodzoval z ust. § 420 písm. f/ C. s. p. a ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p. 13.

dovolateľa mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 C. s. p. a právu na súdnu ochranu. Odvolací súd sa vôbec nevysporiadal so všetkými argumentami žalovaného predloženými v súdnom konaní a jeho závery, ktoré súd uvedené v odôvodnení sú nepreskúmateľné. Obmedzil sa len na strohé konštatovanie, ktoré nedáva sporovým stranám žiadne relevantné odpovede na skutkový a právny stav veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu je nekonzistentné a nekomplexné. Týmto postupom mu odvolací súd odňal možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať a tým mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v súdnom konaní a tým je daný dovolací dôvod

§ 420písm.

f/ C. s. p. 14. Zároveň poukazuje na dovolací dôvod s poukazom na ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p.

dovolateľa nesprávnosť právneho posúdenia spočíva najmä ohľadne premlčania práva - nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a aplikovanie ustanovení OZ (§ 107 ods. 1). Obidve sporové strany súd podnikatelia a právny vzťah vznikol v súvislosti so zmluvou o dielo. Jedná sa o obchodno-záväzkový vzťah v zmysle § 261 ObchZ. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 214/2004, II. ÚS 92/2006 z

1. marca 2007, z ktorých vyplýva, že aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi Občianskym zákonníkom, premlčanie práv z neho v obchodných vzťahoch bude podliehať pravidlám, ako tým, ktoré platia v režime ObchZ. Komplexná úprava premlčania je upravená v ust. § 39 až § 408 ObchZ a majú vo vzťahu k ust. § 107 OZ povahu lex specialis. Preto na predmetnú právnu vec bolo nevyhnutné aplikovať príslušné ust. ObchZ o premlčaní (viď rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obo/86/2005 zo dňa
2. októbra 2005, 6Obo/191/2003 z
3. marca 2005). Uvedený právny záver bol prijatý a zverejnený v Zvierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR č. 2/2002 pod č. 34, ako aj ZSP 22/
4. Dovolateľ má za to, že odvolací súd pri posudzovaní otázky premlčania jeho nároku uplatneného ako kompenzačnú námietku v konaní sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a predmetná otázka odvolacím súdom bola riešená rozdielne.
5. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť v zmysle § 449 ods. 1 C. s. p. prípadne postupovať v súlade s ust. § 449 ods. 2 C. s. p. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznať mu trovy dovolacieho a odvolacieho konania.
6. Žalobca sa k dovolaniu písomne podaním zo dňa
7. októbra 2019 vyjadril a navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť a priznať mu náhradu trov konania vo výške 100 %. Stotožnil sa so záverom obidvoch súdov, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v súlade s ust. § 107 ods. 1 OZ aj v právnych vzťahoch založených

ObchZ. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“), ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je prípustné a dôvodné. 18.

§ 419C. s.

p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. 19.

§ 420C. s.

p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). 20. Naproti tomu dovolanie

§ 421ods.

1 C. s. p., je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

1. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ C. s. p.
2. Z ustanovenia § 387 ods. 3 C. s. p. a ust. § 393 ods. 2 C. s. p. upravujúcich náležitosti odôvodnenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení súd prvej inštancie a zároveň musí sa v odôvodnení s podstatnými námietkami odvolateľa náležite, vysporiadať. Je potrebné vychádzať zo všeobecnej úpravy v ust. § 393 ods. 2 až 4 C. s. p. a primerane z ust. § 387 ods. 3 C. s. p. Súčasne z čl. 3 ods. 1 C. s. p. vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
3. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (viď III. ÚS 107/2007). V prípade, že právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení však z interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takého rozhodnutia považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/2007). Rozhodnutie súdu musí byť preto konzistentné a jeho argumenty musia korešpondovať s právnymi závermi. Súčasne musí dbať na jeho presvedčivosť, aby závery boli pre širšiu právnickú, aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale aj v neposlednom rade spravodlivé (I. ÚS 243/2007, I ÚS 155/2007, I. ÚS 402/2008). Aj v odvolacom konaní sa vyžaduje, aby odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu boli výstižné a presvedčivé s odkazom na právne predpisy a ich interpretácia musí byť zrozumiteľná, len tak môže byť dostatočne preskumateľné dovolacím súdom pri napadnutí opravným prostriedkom.
4. Súd je viazaný žalobným návrhom, podaným dňa
5. septembra 2010 doručeným súd prvej inštancie dňa
6. septembra 2010, predmetom ktorého je peňažné plnenie za splnenú dodávku tovaru v sume 6 649,75 eur s príslušenstvom v súlade s objednávkou č. 27/2008 zo dňa
7. mája
8. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov (ďalej len „O. s. p.“), proti ktorému žalovaný podal zákonom stanovenej lehote odpor (dňa
9. októbra 2010, č. l. 35), v ktorom nespochybnil uplatnenú pohľadávku, ale vzniesol kompenzačnú (započítaciu) námietku vo výške 5 925,11 eur v súlade s ustanovením § 98 veta druhá O. s. p. 25.

§ 98O. s.

p. (§ 147 ods. 2 veta za bodkočiarkou C. s. p.) vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd považuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Je nesporné, že žalovaný si uplatnil pohľadávku na započítanie v menšom rozsahu ako je žalobcova jedná sa o tzv. kompenzačnú námietku v sume vo výške 5 925,11 eur. 26. Kompenzačná námietka žalovaného prestavuje procesnú obranu, vykonanú vo forme hmotnoprávneho úkonu započítania pohľadávok. O kompenzačnej námietke hovoríme vtedy, keď k nej došlo v priebehu konania - v danom prípade po podaní žaloby. Ak teda žalovaný uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania

hmotného práva. Tými predpokladmi sú:

1. a)vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o pohľadávky medzi tými istými subjektami, s výnimkami stanovenými hmotným právom alebo dohodou strán,
2. b)musí ísť o rovnaký druh plnenia - započítanie je možné prevažne pri peňažných pohľadávkach, ale nie je vylúčené započítanie pohľadávok iného druhu,
3. c)spôsobilosť pohľadávok na započítanie, ktorá sa posudzuje

zákona (ust. § 581 OZ, prípadne § 358 - 364 ObchZ), d) existenciu relevantného právneho úkonu smerujúceho k započítaniu. Týmto úkonom rozumieme práve kompenzačnú námietku, ktorá ako úkon s hmotnoprávnou relevanciou v zmysle § 41 ods. 3 O. s. p. (§ 124 C. s. p.), je účinná voči ostatným účastníkom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Týmto momentom dochádza k stretu uvedených pohľadávok a teda ja k zániku záväzku žalobcu v rovnakej, prípadne nižšej výške ako je vyjadrené plnenie v žalobe. Keďže sa jedná o procesnú obranu žalovaného nevyžaduje sa aby spĺňala kritéria ustanovenia § 79 ods. 1 O. s. p. (§ 131 a § 132 C. s. p.), pretože nejde o návrh na začatie konania o kompenzačnej námietke a nespôsobuje účinky prezumované v ustanovení § 82 ods. 1 O. s. p. (§ 156 C. s. p.).

1. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. V spornom prípade žalovaný podaním odporu urobil jednostranný prejav smerujúci k započítaniu pohľadávok, s úspechom iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v čase, keď sa pohľadávky stretli a nie, kedy bol urobený prejav smerujúci k ich započítaniu.
2. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil procesnú obranu žalovaného a vznesenú kompenzačnú námietku, podanú v odpore proti platobnému rozkazu, neposudzoval v zmysle vyššie citovaných ustanovení, ale kvalifikoval ju v rozpore so zákonom, ako vzájomný návrh v zmysle § 147 ods. 1 a 3 C. s. p. a keďže odvolací súd nápravu v odvolacom konaní nevykonal, len stroho konštatoval správnosť napadnutého rozhodnutia, došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu poľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivý proces a tieto okolnosti zodpovedajú prípustnosti dovolania

§ 420ods.

1 písm. f/ C. s. p. 29. Nakoľko dovolateľ dôvodne namietal existenciu vady zmätočnosti

§ 420písm.

f/ C. s. p. Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 449 ods. 2 C. s. p.) a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 450 C. s. p.).

1. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ust. § 420 písm. f/ C. s. p., dovolací súd sa už ďalej nezoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle § 421 C. s. p., pretože by bolo nadbytočné (viď uznesenie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia sp. zn. 1VObdo/1/2018 z
2. marca 2018, z ktorého vyplýva, že „dovolací súd sa z povahy dovolacieho dôvodu uplatneného

§ 420C. s.

p. zaoberá najprv týmto dovolacím dôvodom ak zistí, že je daný dovolacím dôvodom uplatneným

§ 421C. s.

p. sa už nezaoberá, pretože by to bolo neefektívne. Existencia dovolacieho dôvodu

§ 420C. s.

p. zakladá totiž nielen prípustnosť, ale zároveň, aj dôvodnosť podaného dovolania“). 31. Dovolací súd dáva len do pozornosti, že z ustanovenia § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj iné vzťahy súvisiace s podnikaním, ktoré sa spravujú príslušnými ustanoveniami ObchZ. Ak niektoré otázky nemožno riešiť

týchto ustanovení, riešia sa

predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani

týchto predpisov, posúdia sa

obchodných zvyklostí a ak ich niet,

zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Právna úprava premlčania je však komplexne upravená v tomto zákone § 391 až § 408 Obchodného zákonníka a tieto ustanovenia majú povahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a nie naopak.

1. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom dovolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení (§ 455 C. s. p.).
2. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova aj o trovách pôvodného konania, odvolacieho a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
3. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
4. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.