1 Trestného zákona sa vecou všeobecného záujmu, na účely Trestného zákona, rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorýje dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti.
3 Trestného zákona, sa úplatkom na účely tohto zákona rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej či nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Znamená to, že objektívnu stránku skutkovej podstaty prečinu podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona tvorí konanie, v rámci ktorého páchateľ ponúkne úplatok za niečo, čo súvisí s obstarávaním veci všeobecného záujmu. V tomto prípade malo ísť o poskytnutie kávy za vystavenie povolania bez toho, aby obžalovaný absolvoval zdokonaľovacie odborné školenie a úspešne vykonal test. Ako bolo vyššie konštatované, ani po vrátení veci Najvyšším súdom SR súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, v dôkaznej situácii, tak ako bola vyhodnotená súdom prvého stupňa v predchádzajúcom rozhodnutí, nedošlo k žiadnym zmenám. V uvedenom prípade malo ísť o poskytnutie kávy za vystavenie povolenia bez toho, aby obžalovaný absolvoval zdokonaľovacie odborné školenie a úspešne vykonal test, čo by naplňovalo po stránke subjektívnej aj objektívnej skutkovú podstatu prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona. Na základe vyššie vyhodnotenej dôkaznej situácie nebolo ani preukázané, že sa skutok stal tak, že obžalovaný kávu poskytol práve v súvislosti s tým, že povolenie obdržal napriek tomu, že nevykonal zdokonaľovacie odborné školenie a test. Bolo len preukázané, že obžalovaný poskytol kávu inšpektorom, na ktorú síce nemali právny nárok, ale bez toho, že by získal nejakú neoprávnenú výhodu, resp. nebolo to v súvislostis obstarávaním veci všeobecného záujmu, tzv. s vydaním príslušného povolania. Súd tak potom konštatoval, že nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona a teda nebol naplnený jeden z formálnych znakov skutkovej podstaty prejednávaného prečinu". Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie prokurátor. V odvolaní argumentoval takto: „Súd nesprávne vyhodnotil dôkazy a na základe toho si vytvoril nesprávny skutkový záver o absencii zvýhodnenia pre obžalovaného právny názor a nadväzujúci právny záver o neexistencii objektívnej stránky trestného činu z nasledovných dôvodov: Čo sa týka argumentácie, že nebolo preukázané, že obžalovaný nevykonal školenie a tresty treba uviesť, že obžalovaný tvrdil, že 7.7.2017 žiadny test ani školenie neabsolvoval, pretože ho vykonal 20.6.2017 alebo 21.6.
1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Najvyšší súd konštatuje, že Špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Trestného poriadku, najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7 Trestného poriadku, práva na obhajobu - § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Medzi základné piliere právneho štátu celkom nepochybne patrí povinnosť nielen odhaľovať korupciu, ale aj povinnosť túto dokázať v rámci spravodlivého procesu a to sa prokurátorovi v predmetnej veci nepodarilo. Bolo povinnosťou prokurátora dokázať a presvedčiť tak súd o opodstatnenosti obžaloby - o tom, že obžalovaný poskytol kávu T. C. za to, že mu menovaný vystavil povolenie na vedenie služobných vozidiel bez toho, aby riadne absolvoval zdokonaľovacie odborné školenie a úspešne vykonal test (viď obžaloba).
1 Trestného zákona sa vecou všeobecného záujmu, na účely trestného zákona, rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmu spoločnosti. Obstarávanie veci všeobecného záujmu je činnosť, ktorá súvisí s plnením úloh, ktoré sa týkajú veci všeobecného záujmu, teda nielen rozhodovania orgánov verejnej moci, ale aj inej činnosti pri uspokojovaní záujmov občanov a právnických osôb v oblasti materiálnych, sociálnych, kultúrnych a iných potrieb. Ide teda o plnenie všetkých úloh, na ktorých riadnom a nestrannom plnení má záujem celá spoločnosť, alebo určitá sociálna skupina. Obstarávanie veci všeobecného záujmu
1 Trestného zákona nie je spojené so vznikom akéhokoľvek nároku na plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy (úplatok
3 Trestného zákona), mimo právneho režimu odmeňovania toho, kto obstarávanie dotknutých vecí všeobecného záujmu z dôvodu svojho zamestnania, povolania, postavenia, alebo funkcie vykonáva. Najvyšší súd pripomína, že spoločnosť má záujem na riadnom a poctivom výkone služobných povinností každého policajta a teda aj policajta rozhodujúceho o vydaní povolenia na vedenie služobných cestných vozidiel (T. C. v tomto prípade) bez toho, aby poskytoval výhody svojím známym a kamarátom (vydanie povolenia bez absolvovania zdokonaľovacieho školenia a bez absolvovania testu) a tak iného (JUDr. S.P.) zvýhodňoval voči ostatným a za takúto „službu" ešte prijímal (kávu, víno ....), a tak získaval prospech, na ktorý nemá právny nárok. Preto si najvyšší súd osvojil úvahy prokurátora v tom, že konanie T. C. opísané v obžalobe je konaním vo veci všeobecného záujmu. S ohľadom na to bolo nevyhnutné dokázať, že obžalovaný neabsolvoval odborné školenie a nenapísal test. K tomu prokurátor predložil len hypotetickú úvahu, že to tak asi mohlo byť: „Pokiaľ by obžalovaný absolvoval školenie aj test už skôr, tak by zrejme C. nepoložil A. otázku, prečo neprišiel poobede, keď zajtra (7.7.2017) nemáme školenie" (č. l. 127). Prokurátor tiež konštatoval: „Rovnako aj test, ktorý je súčasťou tejto žiadosti, mal byť vykonaný alebo skúška mala byť vykonaná 7.7.2017 podľa časovej pečiatky na tomto teste. Aj z uvedeného vyplývajú pochybnosti o tom, či obžalovaný vôbec vykonal skúšku predpísaným spôsobom...." (č. l. 197). Ak prokurátor sám konštatuje pochybnosti o tom čo v obžalobe tvrdí, že sa stalo a čo kladie obžalovanému za vinu, nemôže oprávnene žiadať súd o benevolentné rozhodnutie zohľadňujúce aj takéto výrazne pochybnosti o skutkovej otázke predostreté samotným prokurátorom. Najvyšší súd pripúšťa, že skutok sa mohol odohrať tak, ako ho formuloval prokurátor v obžalobe, ale zároveň nie je možné vylúčiť, že sa mohol stať aj tak, ako to ustálil Špecializovaný trestný súd: „Poskytnutá káva sa z tohto pohľadu potom javí skôr ako vyjadrenie vďaky za to, že inšpektor C. navrhol preškolenie a vykonanie testu v inom termíne mimo programu školení a z vďaky, že mu vystavil príslušné povolenie" (oslobodzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. BB-4T/27/2019 zo
Za takéhoto dôkazného stavu (dôkaznej núdze) potom nebolo možné rozhodnúť o vine obžalovaného pre nedokázanie naplnenia (nenaplnenie) objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1 Trestného zákona - poskytnutie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. So zreteľom na uvedené, sa najvyšší súd stotožnil s oslobodzujúcim rozhodnutím Špecializovaného trestného súdu, a preto zamietol odvolanie prokurátora ako nedôvodné. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.