Obsah (5)
§ 155§ 154§ 191§ 167§ 461Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 10Asan/33/2018 Identifikačné číslo spisu: 7016200110 Dátum vydania rozhodnutia: 21.08.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:
§ 155ods.1 písm.
g) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) v nadväznosti na § 155 ods. 5 Daňového poriadku uložil žalobkyni pokutu vo výške 1.902,90 € za správny delikt
§ 154ods.
1 písm. i) bod 1) Daňového poriadku za to, že daňový subjekt uviedol v dodatočnom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014 doručenom dňa 23.01.2015 sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane.
- Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 21344456/2015 zo dňa 01.12.2015 prvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil. II. Konanie na krajskom súde
- Krajský súd napadnutým rozsudkom
§ 191ods.
1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. V odôvodnení uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 29.12.2014 riadne daňové priznanie a uviedla daňovú povinnosť 38.059,27 €. Dňa 23.01.2015 podala dve dodatočné daňové priznania, ktoré boli prijaté v informačnom systéme daňového úradu. Prvé dodatočné daňové priznanie podala žalobkyňa o 07:40 hod, a uviedla v tomto vlastnú daňovú povinnosť 1552,32 €. 5.
správneho súdu žalobkyňa v dodatočnom daňovom priznaní podanom 23.01.2015 o 07:40 hod. nespáchala správny delikt
§ 154ods.1 písm.
- i)bod 1 Daňového poriadku. V uvedenom dodatočnom daňovom priznaní neuviedla zvýšenie dane, ak uviedla vlastnú daňovú povinnosť 1552,32 € vo vzťahu k riadnemu daňovému priznaniu, kde uviedla daňovú povinnosť 38.059,27 €, dňa 29.12.2014. 6. Zo znenia § 154 ods. 1 písm.
- i)bod 1 Daňového poriadku vyplýva, že správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane. V uvedenom zákonnom ustanovení sa neuvádza rozdiel medzi dodatočnými daňovými priznaniami. 7. Druhé dodatočné daňové priznanie žalobkyňa podala 23.01.2015 o 07:44 hod. a uviedla daňovú povinnosť sumou 39.611,62 €. Pretože žalobkyňa dňa 29.12.2014 v riadnom daňovom priznaní uviedla daňovú povinnosť 38.059,27 €, (nižšiu), podaním tohto daňového priznania v zmysle § 154 ods. 1 písm.
- i)bod 1 Daňového poriadku spáchala správny delikt. 8.
správneho súdu správca dane mal vychádzať pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti za správny delikt z ustanovenia § 154 ods. 1 písm. i) bod 1 Daňového poriadku, teda z rozdielu dodatočného daňového priznania žalobkyne vo výške 39.611,62 € žalobkyňou podaného 23.01.2015 o 07:44 hod. a sumou daňového priznania zo dňa 29.12.2014 vo výške 38.059,27 €. 9. Správca dane vec nesprávne právne posúdil
§ 155ods.
5 Daňového poriadku a pokutu vypočítal postupom uvedeným v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku. Daňový poriadok predpokladá vznik správneho deliktu v ustanovení § 154 ods. 1 písm. i) bod 1 Daňového poriadku, tak, že sa správneho deliktu dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane. V posudzovanom prípade dodatočné daňové priznanie, v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane ako to súd uviedol v bode 30 až 34 odôvodnenia rozsudku. Správca dane pokutu za správny delikt spáchaný žalobkyňou počítal nesprávne z rozdielu medzi dvoma dodatočnými daňovými priznaniami
§ 155ods.
1 písm.
- g)a § 155 ods. 5 Daňového poriadku. 10. V zmysle § 155 ods.1 písm.
- g)v spojení s § 154 ods.1 písm.
- i)bod 1 Daňového poriadku žalobkyňa nespáchala správny delikt podaním prvého dodatočného daňového priznania. Žalobkyňa v odvolaní i v žalobe opodstatnene tvrdila, že prvé dodatočné daňové priznanie nemalo náležitosti.
správneho súdu napokon bez ohľadu na toto tvrdenie žalobkyne, dodatočné daňové priznanie podané o 07:40 hod. na sumu 1.552,35 €, k riadnemu daňovému priznaniu z decembra 2014 nespôsobilo vznik administratívnej zodpovednosti za správny delikt, v zmysle § 154 ods. 1 písm.
- i)bod 1 v spojení s § 155 ods. 1, písm.
- g)a § 155 ods. 5 Daňového poriadku. 11. Daňovým priznaním k dani z pridanej hodnoty zo dňa 29.12.2014 žalobkyňa uviedla daňovú povinnosť 38.059,27 € a v dodatočnom daňovom priznaní, ktoré žalobkyňa podala 23.01.2015 o 07:44 hod. a uviedla daňovú povinnosť vyššiu (39.611,62 €) spáchala tak správny delikt,
§ 154ods.
1 písm. i) bod 1 Daňového poriadku, za ktorý mal správca dane vyrubiť pokutu
§ 155ods.
1 písm. g) Daňového poriadku.
- Prvoinštančný správny orgán potom vychádzal nesprávne pri výpočte z rozdielu medzi výškou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní z 23.01.2015 o 07:44 hod., kedy žalobkyňa uviedla daňovú povinnosť 39.611,62 € a prvým dodatočným daňovým priznaním podaným 23.01.2015 o 07:40 hod., kedy uviedol 1.552,32 €. Správca dane pokutu vyčíslil nesprávne z rozdielu vo výške 38.059,27 € a 1.902,90 €.
- O trovách konania rozhodol správny súd
§ 167S.s.p., tak že úspešnej žalobkyni ich náhradu priznal.
III. Konanie na kasačnom súde
- Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.
- Sťažovateľ uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že prvé dodatočné daňové priznanie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Obidve dodatočné daňové priznania boli doručené zákonom stanoveným spôsobom a v predpísanej forme. Pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vypočítal pokutu za správny delikt
§ 155ods.
1 písm. g) Daňového poriadku v nadväznosti na § 155 ods. 5, ods. 6 Daňového poriadku z rozdielu medzi vyššou daňovou povinnosťou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, nie medzi podaným riadnym daňovým priznaním a druhým dodatočným daňovým priznaním, ako to uviedol krajský súd v rozsudku.
- Žalobkyňa sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila s právnym názorom krajského súdu, a preto navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny. IV. Právny názor Najvyššieho súdu
- Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
- augusta 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
- V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalobkyňou a správnych orgánov, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. 19.
§ 154ods.
1 písm. i) bod 1 Daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje zvýšenie dane. 20.
§ 155ods.
1 písm. g) Daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej sa súčinu 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt
§ 154ods.
1 písm. i). 21.
§ 155ods.
5 Daňového poriadku ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom
odseku 1 písm. g) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní.
- Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.
- Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že v predmetnom konaní správca dane postupoval nesprávne pri výpočte pokuty za správny delikt spáchaný žalobkyňou. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa podala dňa 29.12.2014 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie november 2014 vo výške 38.059,27 €. Dňa 23.01.2015 o 07:40 hod. podala žalobkyňa prvé dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie november 2014, v ktorom uviedla na r. 31 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 1.552,35 €. Uvedené dodatočné daňové priznanie nespĺňalo náležitosti daňového priznania k dani z pridanej hodnoty, pretože neboli vyplnené žiadne položky okrem riadkov 21, 23, 31, 34 a 38, kde je uvedená len jediná položka, ktorá predstavuje zvýšenie daňovej povinnosti žalobkyne o sumu 1.552,35 €. Po tom čo žalobkyňa zistila, že prvé dodatočné daňové priznanie je nesprávne, tak toho istého dňa 23.01.2015 o 07:44 hod., teda o 4 minúty neskôr, podala žalobkyňa druhé, už správne vyplnené, dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie november 2014, v ktorom uviedla na r. 31 vlastnú daňovú povinnosť vo výške 39.611,62 €.
- Vzhľadom na uvedené tak žalobkyňa spáchala správny delikt
§ 154ods.
1 písm. i) bod 1 Daňového poriadku podaním až druhého dodatočného daňového priznania podaného dňa 23.01.2015 o 07:44 hod., v ktorom uviedla daňovú povinnosť vyššiu ako žalobkyňa uviedla daňovú povinnosť v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty zo dňa 29.12.2014. Až za tento spáchaný správny delikt mal správca dane vyrubiť pokutu
§ 155ods.
1 písm.
- g)Daňového poriadku, teda z rozdielu druhého dodatočného daňového priznania žalobkyne podaného dňa 23.01.2015 o 07:44 hod. vo výške 39.611,62 € a sumou daňového priznania zo dňa 29.12.2014 vo výške 38.059,27 €. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že prvé dodatočné daňové priznanie podané dňa 23.01.2015 o 07:40 hod. nespôsobilo vznik administratívnej zodpovednosti za správny delikt v zmysle § 154 ods. 1 písm.
- i)bod 1 v spojení s § 155 ods. 1 písm.
- g)Daňového poriadku. 25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť
§ 461S. s.
p. ako nedôvodnú zamietol. 26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní mala úspech, ich náhradu priznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky
§ 167ods.
1 S. s. p.). 27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.