Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Obdo/46/2019 Identifikačné číslo spisu: 5113206978 Dátum vydania rozhodnutia: 21.08.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 432ods.

2 C.s.p. 11.

1. Zákon v ustanovení § 429 ods. 1 C.s.p. vyžaduje, aby bol dovolateľ zastúpený advokátom, ale aj, aby podané dovolanie bolo spísané advokátom. Zmyslom tejto právnej úpravy bolo vytvoriť procesný filter pre zjavne neopodstatnené, neprípustné, protirečivé alebo rozporuplné dovolania a zabezpečiť, aby podané dovolanie malo všetky predpísané náležitosti. Zámerom bola regulácia vysokého počtu problematicky formulovaných dovolaní, ale tiež preventívne pôsobenie na advokátov, aby sa náležitosťami dovolania zaoberali s potrebnou zodpovednosťou. 11.
2. Zákonodarca predpokladal, že v osobe advokáta spisujúceho dovolanie sú dané predpoklady pre dosiahnutie týchto cieľov novej právnej úpravy. Tým malo byť zabezpečené, aby strany v zastúpení advokátom, podávali dovolanie uvážlivo, s plným vedomím limitov vyplývajúcich z právnej úpravy dovolacieho konania. 11.
3. V ustanoveniach § 431 ods.

§ 432ods.

2 C.s.p. je obsiahnutý jednoznačný spôsob vymedzenia dovolacích dôvodov upravených v ustanoveniach § 431 a § 432 C.s.p. - nie v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p., ako to mylne uvádza dovolateľ, ktoré upravujú prípustnosť dovolania a nie dovolacie dôvody - pričom v prípade osoby advokáta pri povinnom zastúpení v dovolacom konaní (osobitne v spore, v ktorom je povinné zastúpenie advokátom aj v základnom konaní podľa § 90 C.s.p.) možno odôvodnene očakávať, že vzhľadom na nepochybné znenie ustanovení § 431 ods.

§ 432ods.

2 C.s.p. dokáže dovolanie spísať predpokladaným zákonom (k tomu viď aj čl. 11 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku). 11.

1. Zákonné zakotvenie povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní vychádzalo z odôvodneného predpokladu, že advokát je osobou, ktorá má sledovať judikatúru najvyššieho súdu (vrátane judikatúry týkajúcej sa vymedzenia dovolacích dôvodov). 11.
2. V predmetnej veci sa však tento vyššie uvedený úmysel zákonodarcu minul účinku, ako bolo uvedené v bode
3. odôvodnenia vyššie (a ako je zároveň uvedené aj v bodoch 14., 15., 16.,
4. a
5. nižšie). K namietanej vade zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p.
6. Dovolací súd uvádza, že pre naplnenie prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú: 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva a zároveň 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12.
7. Pod pojmom nesprávny procesný postup súdu je potrebné rozumieť taký postup súdu v konaní, ktorý je v rozpore so zákonom. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym procesným postup znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Pre prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., musí intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu dosahovať mieru porušenia práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie sú zásadne „výsledkové“, to znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí v danej veci od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov.
8. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Ak dovolateľ uvedeným spôsobom nepostupuje, dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435, čo je dôvodom pre odmietnutie podaného dovolania podľa ustanovenia § 447 písm. f/ C.s.p. 13.
9. Ak v dovolaní nie je jednoznačne uvedené, v čom konkrétne spočíva dovolateľom tvrdená vada zmätočnosti, dovolací súd na rozdiel od právnej úpravy účinnej do
10. júna 2016 nie je oprávnený nahrádzať pasivitu dovolateľa, resp. nahrádzať úkony, ktoré bol povinný uskutočniť jeho právny zástupca ako osoba znalá práva a hľadať v texte dovolania, prípadne v predloženom spise, čo by prípadne mohlo predstavovať vadu zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 C.s.p. (rovnako aj 3Obdo/19/2017). 13.
11. Dovolací dôvod je vymedzený v súlade s ustanovením § 431 ods. 2 C.s.p. iba v tom prípade, ak dovolateľ v dovolaní výslovne uvedie, akým konkrétne špecifikovaným procesným postupom, ktorý považuje dovolateľ za nesprávny, mu odvolací súd (prípadne aj súd prvej inštancie) znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom je nevyhnutné, aby dovolateľ špecifikoval, aké konkrétne jemu patriace procesné práva mu odvolací súd (prípadne aj súd prvej inštancie) svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať.
12. V časti, v ktorej žalovaný 2/ namietal, že súdy nižšej inštancie nevykonali ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy na zistený stav veci, čím mali obmedziť jeho základné práva spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu, dovolací súd uvádza, že dovolateľom uplatnený dôvod podľa § 431 C.s.p. nie je vymedzený spôsobom uvedeným v ustanovení § 431 ods. 2 C.s.p. 14.
13. Z dovolania nie je vôbec zrejmé, realizácia akých procesných práv mala byť žalovanému 2/ aplikáciou bližšie nešpecifikovaných zákonných ustanovení znemožnená. 14.
14. Zároveň dovolací súd uvádza, že aplikácia a výklad právnych noriem predstavuje právne posúdenie a nie procesný postup, ako to má na mysli ustanovenie § 420 písm. f/ C.s.p. Nesprávne právne posúdenie pritom v zmysle judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu viď R 24/2017). Zároveň platí, že nesprávnym právnym posúdením možno odôvodniť dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p., nie však dovolací dôvod podľa § 431 C.s.p. (vady zmätočnosti vymenované v ustanovení § 420 C.s.p.). Pri viazaní dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.) tak, ako ich (ne)vymedzil žalovaný 2/ (jeho právny zástupca) v podanom dovolaní - ktorý v nesprávnom právnom posúdení videl vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p. (a naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 431 C.s.p.) - bol dovolací súd oprávnený predmetnú dovolaciu námietku skúmať, iba či jej vymedzenie zodpovedá ustanoveniu § 431 ods. 2 C.s.p., pričom, ako už bolo uvedené, takémuto vymedzeniu nezodpovedá.
15. Dovolací dôvod nie je odôvodnený podľa ustanovenia § 431 ods. 2 C.s.p. ani v časti, v ktorej žalovaný 2/ namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov nižšej inštancie. 15.
16. Dovolateľ síce uviedol, že súdy nižšej inštancie mu nedali relevantnú odpoveď na jeho (vo veci rozhodujúce) námietky (ktoré však v dovolaní nešpecifikoval - pozn. dovolacieho súdu), a preto ich konanie malo narušiť princípy práva na spravodlivý proces. Z dovolania rovnako nevyplýva, realizáciu akých konkrétnych procesných práv mu mali konajúce súdy nedostatočným odôvodnením svojich rozhodnutí znemožniť v takej miere, že malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolací súd preto nie je oprávnený posudzovať prípustnosť podaného dovolania s ohľadom na namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí okresného a krajského súdu (rovnako aj 3Obdo/15/2018, 3Obdo/17/2018, 3Obdo/18/2018 a 3Obdo/58/2018). 15.
17. Do práva na súdu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces pritom v zmysle ustálenej judikatúry nepatrí, aby súdy prebrali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré predkladá strana sporu (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), a že právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu úspešná, a teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
18. Vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 431 ods. 2 C.s.p. nezodpovedá ani námietka žalovaného 2/ že okresný súd nevykonal ním navrhnuté (avšak v dovolaní neuvedené) dôkazy so všeobecným odkazom na princíp rovnosti zbraní. 16.
19. Už za Občianskeho súdneho poriadku sa za naplnenie vady zmätočnosti (v tom čase upravenej v ustanovení § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa nepovažovalo nevykonanie stranou sporu navrhnutých dôkazov (k tomu viď predovšetkým R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000, ale aj 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/265/2014, 4Cdo/125/2012, 5Cdo/251/2012, 5Cdo/200/2014, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). 16.
20. Ani zmena právnej úpravy účinná od
21. júla 2016 na závere, že nevykonanie stranou sporu navrhnutých dôkazov nepredstavuje vadu zmätočnosti, v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu nič nezmenila (viď aj 2Cdo/159/2017, 3Cdo/59/2017, 3Cdo/195/2017, 5Cdo/47/2017, 7Cdo/42/2017, 1Obdo/46/2017 a 4Obdo/41/2017). 16.
22. Vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu už v uznesení z
23. júna 2018, sp. zn. 3Obdo/17/2018 rešpektujúc vyššie citovanú judikatúru okrem iného uviedol, že „dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od prvoinštančného a odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - viď ustanovenie § 442 C. s. p. (dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd'). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Preto uvedené dovolacie námietky (t. j. námietky týkajúce sa nevykonania navrhnutých dôkazov - pozn. dovolacieho súdu) nepredstavujú zákonom spôsobilý spôsob vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 431 C. s. p., a z tohto dôvodu nemôžu predstavovať vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.“ Citované uznesenie bolo podrobné prieskumu zo strany ústavného súdu, ktorý v uznesení o odmietnutí ústavnej sťažnosti zo
24. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 575/2018 uviedol, že „dôvody pred odmietnutie dovolania považuje za dostatočné a priliehavé, pokiaľ ide o záver najvyššieho súdu, podľa ktorého sťažovateľka riadne nevymedzila dovolací dôvod.“ 16.
25. Rovnaký prístup k námietke týkajúcej sa nevykonania stranou navrhnutých dôkazov zaujal vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu aj vo svojich ďalších rozhodnutiach [k tomu viď aj 3Obdo/40/2017, 3Obdo/52/2017 (úspešne podrobené prieskumu ústavným súdom uznesením z
26. januára 2018, sp. zn. I. ÚS 21/2018), 3Obdo/18/2018, 3Obdo/43/2018, 3Obdo/58/2018, 3Obdo/88/2018, 3Obdo/1/2019, 3Obdo/18/2019 a 2ObdoV/6/2019]. 16.
27. V uznesení sp. zn. 3Obdo/52/2017 zároveň uviedol, že „výnimočne možno k záveru, že nesprávnym postupom súdu pri vykonávaní dokazovania bolo konanie poznačené vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Jedná sa o situácie, kedy súd neumožnil strane sporu, aby bola prítomná pri dokazovaní, aby sa mohla vyjadriť k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (viď napr. 2ObdoV/4/2017), alebo kedy súd nedoručil strane sporu jednotlivé listinné dôkazy a na pojednávaní nevykonal dokazovanie zákonným spôsobom (viď napr. 3Obdo/10/2017).“ V rozhodovanej veci sa však o predmetnú výnimku nejedná.
28. V zásade to isté, čo už bolo uvedené vyššie (viď bod 16) platí aj pre námietku žalovaného 2/, v ktorej spochybňoval postup súdov nižšej inštancie pri posudzovaní platnosti prvej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú považoval pre jej neurčitosť za neplatnú. 17.
29. Postup, pri ktorom súd na základe výsledkov dokazovania zisťuje obsah právneho úkonu (v danom prípade obsah zmluvy o postúpení pohľadávok - pozn. dovolacieho súdu), oboznamuje sa s tým, čo a ako je v právnom úkone vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje určitosť a zrozumiteľnosť vyjadrenia vôle zmluvných strán (zamýšľa sa nad tým, či je jasne, určito a zrozumiteľne vyjadrené to, o čo išlo zmluvným stranám), sú výsledkom tohto zisťovania skutkové závery (k tomu viď aj 3Cdo/27-28/2019). 17.
30. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 2/ spochybňuje skutkové závery súdov nižšej inštancie, ktorých prieskum dovolacím súdom je s poukazom na znenie ustanovenia § 442 C.s.p. Uvedená dovolacia námietka z uvedeného dôvodu nemôže predstavovať vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. a preto ju nie je možné považovať za zákonom spôsobilý spôsob vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 431 C. s. p.
31. V časti dovolania, v ktorej žalovaný 2/ namietal postup súdov nižšej inštancie v rozpore s ustanovením § 228 C. s. p., keď pri posudzovaní predbežnej otázky vychádzali z rozhodnutí vydaných v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Cb/635/1998, hoci nebol stranou uvedeného sporu, je síce dovolací dôvod vymedzený zákonom predpokladaným spôsobom (v súlade s § 431 ods. 2 C. s. p.), avšak predmetnú námietku považuje dovolací súd za nedôvodnú. 18.
32. Z rozhodnutí súdov nižšej inštancie je zrejmé, že si predbežnú otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (v spojení s otázkou platnosti úverovej zmluvy a platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) vyriešili samostatne [v rozsahu nevyhnutnom pre dosiahnutie účelu incidenčného konania (k tomu viď judikát č. R 63/2017 - pozn. dovolacieho súdu)], pričom zároveň poukázali na to, že ich vyriešenie je podobné (až zhodné) s tým, ako boli posúdené v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Cb/635/
33. Okresný súd vo svojom rozsudku výslovne uviedol, že v súlade s princípom právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu v materiálnom slova zmysle nemá dôvod odchýliť sa od záverov rozsudku najvyššieho súdu z
34. júna 2015, sp. zn. 4Obo/73/
35. Súčasťou princípu právnej istoty je aj to, že na rovnakú právnu a skutkovú otázku by súdy mali konštantne dávať rovnakú odpoveď. Preto odkázal na závery uvedeného rozsudku najvyššieho súdu a na doplnenie k jednotlivým popieracím dôvodom uviedol ďalšie argumenty.
36. K uvedenému prístupu súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, nemožno mať žiadne výhrady. V tejto súvislosti poukazuje vo veci rozhodujúci senát najvyššieho súdu na svoje skoršie rozhodnutie (v ktorom síce rozhodoval ako odvolací súd), v ktorom posudzoval obdobnú otázku (t. j. posudzovanie predbežnej otázky v nadväznosti na jej riešenie v inom konaní), a to na rozsudok z
37. júna 2019, sp. zn. 3Obo/2-4/2019, v ktorom skonštatoval, že: „Záverom k otázke neplatnosti zmluvy považuje za potrebné poukázať, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj povinnosť súdu, aby sa v porovnateľnej procesnej situácii vysporiadal s rovnakými námietkami rovnako, čo je výrazom práva na súdnu ochranu v podobe predvídateľnosti súdnych rozhodnutí (viď napr. II. ÚS 19/2016). Zohľadňujúc uvedené nebolo reálne možné, aby odvolací súd (a pred ním aj krajský súd) dospel v otázke neplatnosti zmluvy pri rovnakej právnej argumentácii žalobcu za totožného skutkového stavu k odlišnému právnemu záveru, aký pri posudzovaní otázky platnosti tej istej zmluvy vyslovili tak najvyšší súd ako súd dovolací a ústavný súd v spore, v ktorom síce ako strana nevystupoval žalovaný.“ 19.
38. Predmetné závery sú plne aplikovateľné aj v rozhodovanej veci. Pre lepšie pochopenie dovolací súd dáva do pozornosti, že v spore vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Cb/635/1998 - v ktorom bolo vo veci meritórne rozhodnuté rozsudkom najvyššieho súdu z
39. júna 2015, sp. zn. 4Obo/73/2013, proti ktorému bolo odmietnuté dovolanie uznesením najvyššieho súdu z
40. mája 2016, sp. zn. 2ObdoV/1/2016, a proti ktorému bola odmietnutá aj ústavná sťažnosť uznesením ústavného súdu zo
41. januára 2019, č. k. IV. ÚS 24/2019-16 - sa obchodná spoločnosť PSN, a.s. ako žalobca (t. j. žalobca v predmetnom spore) domáhal voči viacerým žalovaným zaplatenia sumy 216.356,80 eur s príslušenstvom vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 900507/7 z
42. júla 1992, v ktorom bol voči žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/ úspešný. V uvedenom konaní sa posudzovali totožné otázky, ako boli predmetom predmetného incidenčného konania, čo je dané aj tým, že advokát JUDr. Jozef Polák zastupujúci žalovaného 2/ zastupoval v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Cb/635/1998 žalovaných 1/, 7/ a 8/ (k tomu viď aj bod
43. nižšie). Jedným zo žalovaných v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Cb/635/1998 bol aj úpadca, voči ktorému bolo konanie ex lege z dôvodu vyhlásenia konkurzu prerušené, a preto si predmetnú pohľadávku uplatnil žalobca v konkurze vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1K/17/
44. 19.
45. Dovolací súd preto konštatuje, že keď bol v predmetnom incidenčnom spore rovnaký skutkový a právny stav (keďže sa jednalo o totožnú pohľadávku žalobcu), ako tomu bolo v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Cb/635/1998, a súdy nižšej inštancie došli k totožným záverom pri riešení predbežných otázok významných pre rozhodnutie v spore, nepostupovali v rozpore s ustanovením § 228 C.s.p., a to ani v prípade, ak vo svojich rozhodnutiach odkázali na závery z rozsudku najvyššieho súdu z
46. júna 2015, sp. zn. 4Obo/73/2013 (ktorý bol vydaný v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Cb/635/1998). 19.
47. Naopak ich postup bol plne v súlade s princípom právnej istoty, tvoriaci súčasť práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, keďže v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii sa s totožnými námietkami vznesenými v spore vysporiadali rovnako. 19.
48. Dovolací súd preto uzatvára, že konanie pred súdmi nižšej inštancie nebolo poznačené dovolateľom namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C.s.p. K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
49. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p. (dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p.) je zamerané na riešenie právnych otázok, ak sa odvolací súd pri ich vyriešení odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ak ešte neboli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené (písm. b/), alebo ak sú v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešené rozdielne (písm. c/). 20.
50. Právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (k tomu viď aj 3Cdo/158/2017). 20.
51. Už v rozsudku z
52. novembra 2016, sp. zn. 3Obdo/61/2016 vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu skonštatoval, že rozsah dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou dovolateľa, v čom podľa jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým spôsobom ju posúdiť mal. Pri vymedzení dovolacieho dôvodu nepostačuje citovanie jednotlivých zákonných ustanovení, prípadne súdnych rozhodnutí (často aj nesúvisiacich s predmetom sporu), ale je povinnosťou dovolateľa zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry určiť právny záver, ktorého (ne)správnosť v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má preskúmať dovolací súd. Práve povinnosť právneho zastúpenia dovolateľa má zamedziť takýto postup a zároveň povinné právne zastúpenie má zabezpečiť, aby dovolateľ jednotlivé dovolacie dôvody presne uviedol a jednoznačne tým stanovil rozsah dovolacieho prieskumu. 20.
53. Ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť (k tomu viď R 83/2018). 20.
54. Ak dovolanie nespĺňa predmetné podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 C.s.p. nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., čo predstavuje zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f/ C.s.p.
55. Dovolanie žalovaného 2/ v časti, v ktorej mala byť jeho prípustnosť daná podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. (viď body 5.
56. a 5.
57. vyššie), uvedené požiadavky nespĺňa. Dovolateľ síce odkázal na viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, avšak jednalo sa len o náhodne vybrané rozhodnutia, ktoré sa posudzovanej veci vôbec netýkali, keďže sa vôbec nevzťahovali na právne otázky, ktoré boli predmetom posudzovania tak zo strany okresného súdu, ako aj krajského súdu. Rovnako v dovolaní absentovala akákoľvek právna argumentácia, ktorá by sa vzťahovala na právne závery vyslovené súdmi nižšej inštancie. 21.
58. Ako už bolo vyššie uvedené, zákon vyžaduje na spísanie dovolania vyššie kvalitatívne požiadavky (ktoré má garantovať zastúpenie dovolateľa advokátom), v porovnaní s vyjadreniami pred súdom prvej inštancie, prípadne s požiadavkami kladené na obsah odvolania. Uvedeným požiadavkám nezodpovedá, ak text dovolania predstavuje v zásade len skopírovaný text odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, s tým, že advokát zamení označenie podania z odvolania na dovolanie a doplní zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na dovolacie konanie (ako tomu bolo v predmetnej veci).
59. Pozornosti dovolacieho súdu pritom neušlo, že námietky dovolateľa uvedené v bodoch 5.
60. a 5.
61. vyššie sú zhodné s textom odvolania spísaného jeho právnym zástupcom - advokátom JUDr. Jozefom Polákom - v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 22Cb/635/1998 (v ktorom zastupoval žalovaných 1/, 7/ a 8/) proti rozsudku krajského súdu z
62. augusta 2013, č. k. 22Cb/635/1998-1596 (k tomu viď strany 23 a 24 rozsudku najvyššieho súdu z
63. júna 2015, sp. zn. 4Obo/73/2013). 22.
64. V tomto smere je potrebné uviesť, že menovaný advokát - napriek tomu, že s jeho argumentáciou sa nestotožnili krajský súd, najvyšší súd a ani ústavný súd (viď bod
65. nižšie) v konaní vedenom pod sp. zn. 22Cb/635/1998 - ju opakovane predkladal aj v predmetnom spore v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolacím súdom a aj pred dovolacím súdom. 22.
66. Takéto konanie zo strany menovaného advokáta nekorešponduje ani s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 22.
67. Ak by uvedeným spôsobom právny zástupca žalovaného 2/ postupoval, oboznámil by svojho klienta so závermi rozsudkov krajského súdu
68. augusta 2013, č. k. 22Cb/635/1998-1596 a najvyššieho súdu z
69. júna 2015, sp. zn. 4Obo/73/2013, ktoré jednoznačne vylučujú dôvody, pre ktoré žalovaný 2/ poprel pohľadávku žalobcu, čo do jej právneho dôvodu a jej výšky.
70. Záverom len ako poznámku poukazuje dovolací súd na uznesenie ústavného súdu zo
71. januára 2019, č. k. IV. ÚS 24/2019-16, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu z
72. júna 2015, sp. zn. 4Obo/73/2013 a proti uzneseniu najvyššieho súdu z
73. mája 2016, sp. zn. 2ObdoV/1/2016, v ktorom vo vzťahu k žalovaným 2/ (resp. jeho právnym zástupcom) spochybňovanej aktívnej vecnej legitimácie ústavný súd uviedol, že „rozhodujúcim dôvodom na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bola najmä skutočnosť, že najvyšší súd vyhodnotil obsah zakladateľskej listiny z
74. marca 1994 identifikujúcej predmet nepeňažného vkladu Slovenskej štátnej sporiteľne, štátneho podniku, ako dostatočne určitý a zahŕňajúci aj spornú pohľadávku, pričom ďalej ustálil, že v priebehu času došlo k jej prevodu, a to na základe platných nadobúdacích titulov až na žalobcu. Vzhľadom na už uvedene ústavno-procesné východiská prieskumu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov nebolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľov posudzovanie miery určitosti označenej zakladateľskej listiny, a tým aj prehodnocovanie skutkových záverov všeobecných súdov, ku ktorým dospeli na základe vlastných myšlienkových konštrukcií, pretože takéto postavenie ústavnému súdu v systéme organizácie súdnej moci neprináleží za predpokladu, ak nič nenasvedčuje tomu, že by všeobecné súdy zjavne vybočili z priestoru svojho uváženia a v príčinnej súvislosti s tým došlo k porušeniu označeného základného práva alebo slobody. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci nič nenasvedčuje tomu, že by posudzovanie tejto otázky bolo zo strany najvyššieho súdu zjavne nesprávne alebo svojvoľné a že by najvyšší súd napadnutým rozhodnutím zjavne vybočil z rámca svojho uváženia pri posudzovaní otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.“
75. Vzhľadom k tomu, že pri prejednaní dovolania žalovaného 2/ boli zistené dôvody pre jeho odmietnutie podľa § 447 písm. b/ C.s.p. (viď bod
76. vyššie), podľa § 447 písm. c/ C.s.p. (viď body
77. a
78. vyššie) a aj podľa § 447 písm. f/ C.s.p. (viď body 14., 15., 16.,
79. a
80. vyššie), najvyšší súd dovolanie žalovaného 2/ odmietol.
81. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v dovolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevnikli, nakoľko sa k dovolaniu žalovaného 2/ nevyjadril v lehote určenej súdom prvej inštancie (k tomu viď judikát č. R 72/2018).
82. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
83. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.