1 S.s.p., miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak S.s.p. neustanovuje inak. V uvedenej veci je sídlom orgánu, ktorý rozhodol v prvom stupni, sídlo pobočky žalovanej v Čadci. V zmysle § 9 ods. 5 písm. c/ a § 10 zákona č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní SR v spojení s nariadením vlády SR č. 258/1996 Z.z., ktorým sa vydáva zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy, je mesto Čadca zaradené v časti Prílohy pod okres Čadca patriaci
27 v spojení s § 3 ods. 6 písm. b/ zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov SR do územnej pôsobnosti Okresného súdu Čadca, ktorého obvod prislúcha do územnej pôsobnosti Krajského súdu v Žiline. Krajský súd zdôraznil, že v uvedenej právnej veci nie je možné postupovať
3 S.s.p., určujúceho miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne tak, že na preskúmanie veci
2 písm. c/ je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu a ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Zo skutočností obsiahnutých v podanej žalobe je zrejmé, že žalobkyňa na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt a nie je zrejmé, či sa na území Slovenskej republiky zdržuje. V súlade s § 13 ods. 3 S.s.p. v spojení s § 9 ods. 2 S.s.p. by bolo možné postupovať iba v prípade, ak by miestne príslušný súd nebolo možné určiť
napr. uznesenie NS SR sp.zn. 9Nds/5/2018 zo dňa
3 S.s.p. Poukázal na ustanovenia § 9 ods. 1 a 2, § 97, § 18 ods. 3, § 9, § 13 ods. 3 S.s.p. Z obsahu spisu mal za preukázané, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia rozhodnutia žalovanej č. 16412-4/2018-BA zo dňa 13.02.2018, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca rozhodla, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa MANIOM, s.r.o., so sídlom v Čadci od 01.02.2014
slovenskej legislatívy. Krajský súd v Žiline
obsahu posúdil podanie žalobkyne ako žalobu v sociálnych veciach v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ a § 199 a nasl. S.s.p. Mal za to, že miestna príslušnosť sa v konaní o žalobe v sociálnych veciach spravuje ustanovením § 13 ods. 3 S.s.p., v zmysle ktorého rozhodujúcim kritériom pre posúdenie miestnej príslušnosti súdu je buď adresa trvalého pobytu žalobcu, ktorú žalobkyňa jednoznačne na území Slovenskej republiky nemá, alebo miesto podnikania žalobcu, ktoré žalobkyňa na území Slovenskej republiky rovnako nemá, keďže nepodniká. V súvislosti s posledným kritériom pre založenie miestnej príslušnosti - miesto zdržiavania sa žalobcu Krajský súd v Žiline uviedol, že z obsahu žaloby ako aj napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že žalobkyňa sa zdržuje v Čadci, ako to uviedol Krajský súd v Bratislave. Práve naopak, samotná otázka existencie výkonu činnosti zamestnanca - žalobcu, teda aj zdržiavanie sa na území Slovenskej republiky je sporná, resp. táto činnosť bola žalovaným vyhodnotená ako činnosť zanedbateľného rozsahu, ekonomicky nie návratná s úmyslom výberu výhodnejšieho systému sociálneho zabezpečenia, pričom žalovaný, rovnako ani žalobkyňa netvrdili, že táto činnosť mala byť vykonávaná v sídle jej zamestnávateľa. Zo súdneho spisu nevyplýva, že by sa žalobkyňa zdržiavala v sídle zamestnávateľa, čo by predpokladalo jej pravidelnú dochádzku do zamestnania, ktoré by bolo na adrese Palárikova č. 76, Čadca. Krajský súd v Žiline vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že žalobkyňa sa na území jeho obvodu nezdržiava a samotné sídlo zamestnávateľa na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti.
názoru Krajského súdu v Žiline v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 S.s.p. chýbajú a preto je potrebné aplikovať ust. § 9 ods. 2 S.s.p. s tým, že na konanie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. Výklad prezentovaný Krajským súdom v Bratislave odporuje účelu normy § 9 ods. 2 S.s.p. a činí ho obsolentným ustanovením, keďže vždy je možné určiť miestne príslušný súd na základe kritérií
ust. § 13 ods. 1, resp. 2 S.s.p. 3.
1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4.
2 písm. c/ S.s.p. správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 5.
3 S.s.p. v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci
osobitného predpisu, v konaniach
2 písm. c/ a písm. d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. 6.
1 S.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje
okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia. 7.
2 S.s.p., ak nemožno určiť príslušnosť
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 S.s.p. preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením predmetnej veci je dôvodný. Z obsahu predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.04.2018, domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 16412-4/2018-BA zo dňa 13.02.2018, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca o tom, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa MANIOM, s.r.o, od 01.02.2014
slovenskej legislatívy. Ide teda o konanie
2 písm. c/ S.s.p.. 9. Miestnu príslušnosť krajského súdu je potrebné skúmať
ustanovenia § 13, a to § 13 ods. 3, pretože ide o konanie
2 písm. c/ S.s.p.. Nebolo sporné, že žalobkyňa, ktorá je občanom Poľskej republiky, nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu, ani miesto podnikania a keďže ide o fyzickú osobu, relevantnou je ešte otázka, či a kde sa na území Slovenskej republiky zdržuje. Krajský súd v Bratislave mal za to, že sa zdržuje v obvode Krajského súdu v Žiline, kde má sídlo jej zamestnávateľ. Ako však možno vyvodiť z preskúmavaných rozhodnutí Sociálnej poisťovne, v správnom konaní nebolo zatiaľ jednoznačne preukázané, že by táto podmienka bola splnená. 10. Vzhľadom na uvedené má najvyšší súd za to, že v danej veci neboli splnené podmienky na určenie miestnej príslušnosti krajského súdu
3 S.s.p., preto bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 S.s.p., ktoré určuje ako príslušný Krajský súd v Bratislave. Z uvedených dôvodov najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 11. Toto uznesenie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.