1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej aj len „PZ“). Služobný pomer žalobcu skončil
3 zákona č. 73/1998 Z. z. dňom doručenia personálneho rozkazu. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-64/2015/OPK zo dňa 21.10.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a personálny rozkaz potvrdil.
1 písm. d), e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov: - súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. - súd videl nedostatky postupu žalovaného predovšetkým v tom, že pokiaľ bolo žalobcovi vytýkané porušenie pri spracovaní žiadosti o vykonanie zmeny na oddelení bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií ODI v Spišskej Novej Vsi, tieto boli preukázané len v štyroch prípadoch a škoda na chýbajúcich kolkoch predstavovala 90 eur. - odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v kontexte s jeho prvostupňovým rozhodnutím neposkytuje dostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Žalovaný nevysvetlil potrebu prepustiť žalobcu zo služobného pomeru a prečo porušenie zo strany žalobcu spočívajúce vo vyššie uvedenom konaní predstavuje porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, obmedzil sa len na všeobecné nekonkrétne konštatovania, že opomenutie služobnej povinnosti vyplynulo zo služobnej činnosti žalobcu, ktorá množstvom evidenčných administratívnych úkonov vykazuje vysokú početnosť rozloženú spravidla do každej služby a ohrozenie zneužitia správnych poplatkov je preto pomerne vysoké. Žalovaný sa nezaoberal, či žalobcovo konanie bolo úmyselné alebo z nedbanlivosti ani preskúmateľne nezhodnotil chránený záujem, ktorý bol konaním žalobcu ohrozený. - pokiaľ ide o argument žalovaného, že z informácie z úrovne odboru boja proti korupcii a organizovanej kriminalite, úradu inšpekčnej služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR č. SKIS-34/BKOK-V-2015 zo dňa 11.05.2015 vyplýva, že žalobcom bolo ku dňu 18.03.2015 vydaných celkom 246 žiadostí, v ktorých chýbali doklady o zaplatení správnych poplatkov v celkovej výške 8.041,50 eur, tento nebol zo strany žalovaného vyslovený po riadnom dôkaznom spracovaní. Z administratívneho spisu (ani z odôvodnenia rozhodnutia) nevyplýva, že by žalovaný posúdil uvedenú informáciu ako dôkaz, teda či preveril domnienku, že práve priamym konaním žalobcu došlo k situácii, že doklady o zaplatení správneho poplatku boli z jednotlivých žiadostí odstránené. - zo zisteného a ustáleného skutkového stavu tak, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a v ňom sa nachádzajúcich dôkazov nie je možné vyvodiť porušenie bez pochybností. Aby toto mohol správny orgán konštatovať, musí svoje rozhodnutie doplniť o vysvetlenie dôvodov vo vyššie naznačenom smere. Pokiaľ v rámci toho dospeje k záveru, že nemá dosť dôvodov pre postup
73/1998 Z.z., nič mu nebráni doplniť dokazovanie o nové dôkazy, ktoré potvrdia alebo vyvrátia predošlé skutkové závery žalovaného. III. Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská A) 6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm.
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. - naďalej zotrváva na dôvodoch žaloby pokiaľ ide aj o ďalšie výhrady, a to nedoručenie rozhodnutia do vlastných rúk, porušenie procesných práv.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia krajského súdu a vrátenia veci súdu na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. augusta 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!".
73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
3 písm. a), b), f), g), h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomité úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený; vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas; zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného; v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor; dodržiavať služobnú disciplínu.
1 písm.
1 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
1,2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu,
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania .
1 zákona č. 73/1998 Z. z., 1/ za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 2/ dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 3/ účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 4/ oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
1 S.s.p., ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a
povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
ods.3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci keď dospel k záveru o nedostatočne zistenom skutkovom stave resp. nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Sťažovateľ zároveň poukázal na tri odlišné právne názory a závery v jednom konaní. Mal za to, že obe správne rozhodnutia spĺňajú všetky formálne náležitosti rozhodnutia, ktoré vyžaduje zákon a nevykazujú žiadne vady ktoré by mohli zakladať ich neplatnosť. Vzhľadom na uvedené podstatnou otázkou vo veci bolo posúdenie, či v správnom konaní bol zabezpečený dostatok dôkazov na vyvodenie záveru o existencii zákonného dôvodu na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ
1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z a či bol tento dôvod zo strany sťažovateľa v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne odôvodnený.
tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) okrem výkonu rozhodnutia. Predmetný zákon má osobitnú procesnú úpravu. V ustanovení § 238 ods. 4 cit. zákona je stanovené, že oprávnený orgán hodnotí dôkazy
vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Ide o identickú úpravu ako je obsiahnutá v ustanovení § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Pri hodnotení dôkazov oprávnený orgán hodnotí procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Dokazovanie je ovládané tzv. zásadou voľného hodnotenia dôkazov. Ak je rozhodnutie vydané na základe správneho uváženia, preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Posúdenie účelnosti a vhodnosti rozhodnutia však nepatrí do pôsobnosti súdu. Napriek tomu že v konaní o prepustení zo služobného pomeru nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie porušenia služobnej prísahy a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania, ak sú pre účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. 14. Kasačný súd má za to, že preskúmavané rozhodnutie ako aj personálny rozkaz, boli vydané v súlade so zákonom, správny orgán pri hodnotení dôkazov vo veci žalobcu postupoval
tzv. zásady voľného hodnotenia dôkazov, v odôvodnení rozhodnutia sťažovateľ uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol (§ 241 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z.). Zároveň kasačný súd konštatuje, že správne orgány oboch stupňov si zadovážili dostatok objektívnych podkladov preukazujúcich protiprávne konanie žalobcu, aj s poukazom na to, že v personálnom rozkaze sú priamo vymenované dôkazy, ktoré správne orgány zabezpečili v personálnom konaní vlastným šetrením a tieto považuje kasačný súd za dostatočné. V konaní pred správnym orgánom ani v súdnom konaní nebol zo strany žalobcu predložený žiaden dôkazný prostriedok, ktorý by spochybnil skutkový stav zistený správnym orgánom.
prvostupňového orgánu prístup iba žalobca, ako aj záber na skrine, kde mali byť založené všetky vybavené spisy. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový správny orgán vykonal v tejto veci aj vlastné šetrenie a posúdil tento dôkaz jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, rovnako ako sťažovateľ, ktorý sa s jeho záverom a postupom po preskúmaní veci v zmysle námietok stotožnil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že sankciu za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou a sankciou, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. 16. Súd dáva do pozornosti, že v zákone č. 73/1998 Z.z. zákonodarca nedefinuje, čo pokladá za porušenie prísahy alebo zvlášť závažné porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby
vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky. Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení. 17. Súd má za to, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na str. 14-15 dostatočným spôsobom odôvodnil v čom spočíva porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj porušenie služobnej prísahy zo strany žalobcu, pričom sa vysporiadal aj s tou skutočnosťou, prečo by ponechanie žalobcu v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Nie je preto správny názor krajského súdu, že sťažovateľ nevysvetlil potrebu prepustiť žalobcu zo služobného pomeru. Vzhľadom na úlohu a postavenie príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí sú akousi „predlženou rukou štátu“ dôsledne dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti. Aj
názoru kasačného súdu by v danom prípade bolo ponechanie žalobcu v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor, keďže zákon č. 73/1998 Z. z. predpokladá, že príslušník Policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákon a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.