1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odmietol ako neprípustné žaloby, ktorými sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. ÚVTOS 17-127/21-2016 zo
stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného. Ďalšie zaradenie odsúdených do oddelení, špecializovaných oddielov a do konkrétnych ciel (teda v rámci vnútornej diferenciácie trestu odňatia slobody) realizuje ústav, ktorý bol odsúdenému na výkon trestu odňatia slobody určený, resp. zákonom oprávnená osoba pôsobiaca v konkrétnom ústave. Jedným zo špecializovaných oddielov, do ktorých môžu byť odsúdení zaraďovaní za účelom zabezpečenia účelu trestu odňatia slobody, reflektujúc na konkrétne požiadavky daného prípadu, je aj oddiel s bezpečnostným režimom.
súčasnej právnej úpravy (zákon č. 475/2005 Z.z., zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a súdov Českej republiky, kde bol dozor prokurátora vyhodnotený ako nedostatočný, krajský súd uviedol, že v právnych úpravách, z ktorých súdy vychádzali, má prokurátor resp. štátny zástupca odlišné postavenie ako v podmienkach Slovenskej republiky. Poukázal pritom na čl. 146 Ústavy SR, v ktorom je vymedzené základné poslanie prokuratúry, ktorá chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.
Ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 17/00, I. ÚS 5/02). Základné právo na súdnu ochranu je v demokratickej spoločnosti do tej miery favorizované, že pri jeho uplatňovaní neprichádza do úvahy zo strany súdov ani jeho zužujúci výklad, ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca jeho popretie (IV. ÚS 403/2010). 8.
sťažovateľa má každý (aj odsúdený), kto tvrdí, že bol na svojich základných právach a slobodách ukrátený rozhodnutím ústavu, právo na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia nezávislým a nestranným súdom. Prokurátor nemôže suplovať súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces garantované čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Každý, kto pokladá určitý zásah do výkonu niektorého zo svojich práv občianskeho charakteru za nezákonný, musí mať možnosť obrátiť sa na súd spĺňajúci požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru (rozsudok ESĽP vo veci LeCompte, Van Leuven a De Meyere proti Belgicku, z
názoru sťažovateľa je zrejmé, že žalované rozhodnutia sa dotýkajú občianskych práv a záväzkov sťažovateľa na účely čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru o nedostatku právomoci na prejednanie, bol povinný vec postúpiť civilnému súdu, keďže sťažovateľove právo na prístup k súdu je vzhľadom na dotknutie jeho právnej sféry žalovanými rozhodnutiami nespochybniteľné a neodňateľné.
zákona č. 475/2005 Z.z. 16.
475/2005 Z.z. účelom výkonu trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestnej činnosti, zabrániť odsúdeným v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne osobnostné rezervy pre ich resocializáciu, aby viedli riadny život. 17.
1 zákona č. 475/2005 Z.z. ústav, do ktorého sa odsúdený umiestni na výkon trestu, určuje generálny riaditeľ alebo ním určený príslušník zboru
stupňa stráženia, dĺžky trestu, závažnosti trestnej činnosti, veku, zdravotného stavu, vzdelania a kvalifikácie odsúdeného. 18.
1 zákona č. 475/2005 Z.z. odsúdený, u ktorého je potrebné uplatniť ďalšie metódy a postupy zaobchádzania na účel prehĺbenia individualizácie výkonu trestu alebo vykonať ochranné liečenie, sa umiestni do špecializovaného oddielu. 19.
2 zákona č. 475/2005 Z.z. na výkon trestu v špecializovanom oddiele sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak sa ďalej neustanovuje inak. 20.
3 zákona č. 475/2005 Z.z. špecializované oddiely sú:
1 zákona č. 475/2005 Z.z. do oddielu s bezpečnostným režimom sa umiestni
osobitného predpisu, c) odsúdený, ktorý svojím nezvládateľným agresívnym správaním ohrozuje svoj život, zdravie alebo život a zdravie iného. 22.
2 zákona č. 475/2005 Z.z. do oddielu s bezpečnostným režimom možno umiestniť odsúdeného
3 zákona č. 475/2005 Z.z. o umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom rozhoduje riaditeľ ústavu. O takomto umiestnení informuje ústav prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave. 24.
5 zákona č. 475/2005 Z.z. opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom preskúmava riaditeľ ústavu a prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave najmenej raz za tri mesiace. 25.
1 zákona č. 475/2005 Z.z. rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. 26. Predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva sú rozhodnutia, opatrenia alebo zásahy vydané alebo vykonané orgánmi verejnej správy, pričom základným predpokladom pre súdny prieskum a pre poskytnutie ochrany súdom v správnom súdnictve je, že tieto rozhodnutia, opatrenia či zásah orgánu verejnej správy sa týka práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. 27.
1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28.
2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 29.
SSP orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31.
čl. 13 ods. 2 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. 32.
čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. 33.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 34.
čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. 35.
čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. 36.
čl. 149 Ústavy SR prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. 37.
153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z.z.“) prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. 38.
2 zákona č. 153/2001 Z.z. prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu. 39.
1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z. pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu. 40.
1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 41.
3 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor je povinný
1 zákona č. 153/2001 Z.z. prokurátor vykonáva svoju pôsobnosť v rozsahu ustanovenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. 43.
1 zákona č. 153/2001 Z.z. na vykonávanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení prokurátori. 44. Ako už Najvyšší súd SR zdôraznil v rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/140/2015 zo dňa 25.05.2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2016 pod č. 63), aj v tejto veci najvyšší súd rovnako poukazuje na to, že „je potrebné vychádzať z celkovej koncepcie zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a jeho účelu sledovaného spoločnosťou prostredníctvom noriem trestného práva (Trestný zákon, Trestný poriadok), zákona o výkone trestu odňatia slobody ako i prostredníctvom vykonávacej vyhlášky vydávajúcej Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Už z podstaty ukladania trestov
Trestného zákona vyplýva, že ide o ujmu na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, pričom okrem iných cieľov trestania, má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Táto koncepcia nie je nijako v rozpore s realizáciou základného práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života, garantovaného Dohovorom a Ústavou SR, nakoľko i tieto normy najvyššej právnej sily pripúšťajú za určitých podmienok obmedzenia výkonu tohto práva (čl. 8 bod 2 Dohovoru, čl. 13 ods. 2 a 4 Ústavy SR).“ 45. Vo vzťahu k možnostiam súdneho prieskumu rozhodnutí najvyšší súd uvádza, že rozhodnutie o umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom (vydané
475/2005 Z.z.) nespĺňa atribúty individuálneho správneho aktu vo verejnej správe, a preto nepodlieha preskúmaniu súdom. Ide o rozhodnutie žalovaného ako zákonom zmocnenej autority, ktoré priamo a bezprostredne vplýva na napĺňanie účelu sledovaného výkonom trestu odňatia slobody a na nápravu odsúdeného, avšak nejde o rozhodnutie, ktorým by žalovaný rozhodoval o právach a povinnostiach odsúdeného v oblasti verejnej správy. Pri zabezpečovaní výkonu trestu odňatia slobody ústavy na výkon trestu odňatia slobody, prípade príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, nie sú orgánom verejnej správy v zmysle § 4 SSP, pretože nerozhodujú o právach a právom chránených záujmoch fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú prijaté v rámci zabezpečenia realizácie výkonu trestu odňatia slobody, majú normatívny základ v právnej úprave trestného práva. 46. Najvyšší súd poukazuje okrajovo aj na skutočnosť, že zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znaky priestupku, výslovne vyňal zo súdneho prieskumu (§ 97n zákona č. 475/2005 Z.z.). Pokiaľ zákonodarca vyňal zo súdneho prieskumu rozhodnutia o ukladaní disciplinárnych trestov odsúdeným (ktoré sú viazané na určité správanie sa, resp. konanie odsúdeného), tým skôr z koncepcie zákona vyplýva, že súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva nepodliehajú rozhodnutia orgánov žalovaného, ktoré majú povahu procedurálnej úpravy konkrétneho priebehu a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. 47.
názoru najvyššieho súdu rozhodovací proces, ktorého výsledkom je vydanie napadnutých rozhodnutí (o umiestnení odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom), patrí do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a nie je možné takéto rozhodovanie považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 475/2005 Z.z. a týka sa veci, ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol sťažovateľovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a
Trestného poriadku, podmieňujúce jej trestnoprávny charakter. 48. Uvedené však neznamená, že rozhodovanie príslušných orgánov ohľadne úpravy výkonu trestu odňatia slobody nepodlieha žiadnej kontrole a preskúmaniu. Ako vyplýva z citovaných predpisov, garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je prokurátor. Na účely posúdenia prejednávanej veci možno v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy prokuratúru spolu s ochrancom práv zaradiť v istom smere do moci súdnej, a to v zmysle výkonu prieskumnej právomoci.
čl. 149 Ústavy SR ako aj § 2 zákona č. 153/2001 Z.z. je prokuratúra štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Ako vyplýva z citovaných ustanovení (§ 4, § 18, § 47 zákona č. 153/2001 Z.z.), prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody, pričom z ustanovenia § 81 ods. 5 zákona č. 475/2005 Z.z. výslovne vyplýva zákonná povinnosť pre prokurátora najmenej raz za tri mesiace preskúmať opodstatnenosť umiestnenia odsúdeného do oddielu s bezpečnostným režimom a zároveň mu prislúcha vykonať tento zákonný dozoír aj na základe podnetu (§ 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z.).
ktorého prokurátor pri plnení úloh a vykonávaní dozoru taktiež dozerá na to, aby sa vo výkone trestu rešpektovala ľudská dôstojnosť a dodržiaval Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, odsúdení boli podrobení iba tým obmedzeniam, ktoré vyplývajú zo zákona o výkone trestu odňatia slobody a naň nadväzujúcich vykonávacích predpisov, aby sa dodržiavali predpisy o prijímaní a vybavovaní sťažností odsúdených a dodržiavali sa ďalšie ustanovenia zákona č. 475/2005 Z. z. [článok 1 ods. 3 písm. d), čl. 4 písm. a),
názoru ústavného súdu tak uznesenie najvyššieho súdu preto nemohlo relevantne zasiahnuť do podstaty základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny, ani práva na prístup k súdu zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru a vzhľadom na dostatočne odôvodnený (a ústavne zlučiteľný) právny záver o tom, že napádané rozhodnutia ústavu nie sú rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ani do obsahu základného práva zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy, resp. čl. 36 ods. 2 listiny. (...) Vychádzajúc zo skutočnosti, že uznesenie najvyššieho súdu obsahuje rozsiahlu právnu argumentáciu svojho záveru o právomoci krajskej prokuratúry na preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí ústavu v rámci jej dozorových oprávnení v miestach, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, ústavný súd nenachádza ani žiadnu relevantnú príčinnú súvislosť medzi obsahom základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručeného čl. 16 ods. 1 ústavy, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy a obdobne práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, reálnosť ktorej by mohla byť predmetom ústavného prieskumu po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Záver najvyššieho súdu, že obmedzenie osobnej slobody, z ktorého vyplývajú aj obmedzenia súvisiace so spôsobom a rozsahom návštev odsúdeného, sa realizuje na základe súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní a je tak pokračovaním trestného konania vo fáze vykonávacie konania, je právne primeraný a nesignalizuje možnosť porušenia označených práv zaručených ústavou a dohovorom.“ 52. Opakovane aj v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 86/2018 vo veci týkajúcej sa povolenia návštevy s osobným kontaktom odsúdenému ústavný súd zdôraznil, že „rozhodovanie ústavu na výkon trestu odňatia slobody (napr. o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému a pod.) nie je klasickým správnym (administratívnym) konaním (či trestaním alebo správnym trestaním sui generis). Ústav na výkon trestu odňatia slobody pri konaní proti odsúdenému (napr. pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému a pod.) nerozhoduje ako správny orgán, ktorý má určenú pôsobnosť a právomoc v rámci konkrétnej oblasti verejnej správy zameranú na konkrétne verejné dobrá (napr. ochrana prírody, krajiny, verejného zdravia, bezpečnosti cestnej premávky a pod.). Konanie ústavu na výkon trestu odňatia slobody proti odsúdeným v rámci výkonu trestu odňatia slobody má ideový, logický a aj normatívny základ v trestnej oblasti (nie verejnej správe), v trestnom práve (nie v správnom práve) a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu proti osobám páchajúcim trestné činy, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, zavŕšením právoplatným odsudzujúcim rozsudkom o dokázaní viny a uložení trestu odňatia slobody, ktorý sa za zákonom stanovených podmienok musí vykonať v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Podradiť konanie ústavu na výkon trestu odňatia slobody proti odsúdeným v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho preskúmavanie správnymi súdmi je z dogmatického hľadiska nesprávne unifikovanie dvoch dichotomických právnych odvetví s rozličnými právnymi zásadami a odlišným účelom, ktorý v spoločnosti plnia. Správnemu súdnictvu neprináleží rozhodovacia právomoc v rámci agendy z oblasti trestného práva, ktorým konanie ústavu na výkon trestu odňatia slobody proti odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody bezpochyby je. Aj preto zákonodarca v rámci platného a účinného práva určité konania pred ústavom na výkon trestu odňatia slobody explicitne vyňal z preskúmavacej pôsobnosti súdov -
1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom“. Táto právna úprava je účinná od
55. O trovách kasačného konania rozhodol
1 SSP v spojení s ustanovením § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi (v postavení sťažovateľa) nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.