Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101281173/2017 z 9. júna 2017, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 104329521/2016 z 21. novembra 2016, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 v sume 14 455,61 eura, nakoľko zistil, že žalobca si uplatnil medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov výdavky v celkovej sume 57 195,46 Eur v rozpore s § 2 písm.
požiadavky objednávateľa. Za tieto fyzické osoby podnikateľov si daňový subjekt účtoval vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane výdavky za ubytovanie v inom mieste ako miesto, v ktorom sa pravidelne vykonávala činnosť, úhrady za školenia absolvované fyzickými osobami - jeho dodávateľmi, výdavky za telefónne hovory, ktoré boli využívané inými fyzickými osobami. Žalobca poskytol fyzickým osobám - dodávateľom k ich podnikateľskej činnosti motorové vozidlá, ktoré evidoval a účtoval vo svojom majetku bez uzatvorenej zmluvy o poskytnutí motorových vozidiel. Z poskytnutých motorových vozidiel si v daňových výdavkov ovplyvňujúcich základ dane účtoval nákup pohonných látok vo výške 100% z motorových vozidiel, ktoré využívali k svojej podnikateľskej činnosti fyzické osoby - dodávatelia daňového subjektu. Nákup pohonných látok z motorových vozidiel účtoval daňový subjekt aj z motorových vozidiel, ktorých nebol vlastníkom daňový subjekt, ale fyzické osoby podnikatelia - jeho dodávatelia. 3. Krajský súd v Prešove po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol. Krajský súd poukázal na to, že daňový subjekt si uplatnil medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov výdavky, ktoré nespĺňali podmienku daňového výdavku
i),
rozsahu a náročnosti práce minimálne však 6,00 eur na hodinu. V ďalšej časti zmluvy bolo uvedené, že objednávateľ zabezpečuje a hradí: náradie a spotrebný materiál, ubytovanie, prepravu osôb a materiálu týkajúceho sa stavebných prác upresnených objednávateľom, ochranné pomôcky (montérky), školenia (práce vo výškach, zdvíhacie zariadenia). 4.
názoru krajského súdu žalobca nesprávne zaúčtoval výdavky (ubytovanie, používanie motorových vozidiel, telefónov, školenie) pre živnostníkov (nie zamestnancov a osôb, ktoré sú
Zákonníka práce považované za zamestnancov). Živnostník - fyzická osoba podnikateľ nemôže mať voči svojmu odberateľovi žiadne sociálne nároky. Ich vzťah je obchodný vzťah a je upravený na základe zmluvy. Živnostníci - podnikatelia vykonávajú v zmysle § 2 Obchodného zákonníka svoju podnikateľskú činnosť samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku. Napriek uzatvoreným zmluvám so živnostníkmi, k prefakturácii nákladov zo strany žalobcu nedošlo. Žalobca zahrnul do daňových výdavkov výdavky pre svojich subdodávateľov - živnostníkov, čím zákonom stanovené podmienky uznania týchto výdavkov ako daňových výdavkov nesplnil. Ide o nedaňové výdavky (náklady) v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. 5. K poukazovaniu žalobcu na závery rozhodnutia Commisioners of Customs and Exice v. Redrow Group plc
jeho názoru aplikované na tento prípad, krajský súd poukázal na vyjadrenie žalovaného, že nešlo o totožný prípad, ale tento sa týkal cestovných náhrad z pohľadu dane z pridanej hodnoty.
2 Daňového poriadku do ukončenia daňovej kontroly. Nepreukázal správcovi dane konkrétne materiálne výkony dodávateľov s naplnením uzatvorenej obchodno-dodávateľskej zmluvy. K čestným vyhláseniam dodávateľov uvádzaných žalobcom krajský súd uviedol, že
týchto vyhlásení, ak by žalobca prefakturoval dodávateľom náklady na cestovné, ubytovanie, školenia a ochranné pomôcky, tak by dodávatelia o túto prefakturovanú čiastku zvýšili cenu svojich prác. Na všetkých čestných vyhláseniach bol uvedený jednotný dátum - 16.06.2016 - bez pravdivosti hodnovernosti prehlásenia osoby uvedenej v čestnom prehlásení a overení podpisu jednotlivej osoby. Týmito vyhláseniami nebola žalobcom preukázaná ekonomická opodstatnenosť dodávateľsko-odberateľskej zmluvy. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz. 8. Žalobcom navrhnuté vypočutie svedkov nebolo
názoru krajského súdu dôvodné, keďže zistený skutkový stav nebol sporný. Ich vypočutím by neboli zistené žiadne nové skutočnosti s vplyvom na výsledok daňovej kontroly. Sám žalobca potvrdil, že výdavky za ubytovanie, cestovné náklady, telefóny a ostatné výdavky nemali jeho dodávatelia zaúčtované vo svojom účtovníctve a zahrnul si ich do základu dane ako daňové výdavky kontrolovaný daňový subjekt. Dodávatelia - fyzické osoby podnikatelia si v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 uplatnili výdavky
10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 40 % z úhrnu ich príjmov. 9. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutie FR SR č. 1668858/2016 zo dňa 03.11.2016 s tým, že existuje priamy súvis medzi posudzovaním z hľadiska DPH a z hľadiska dane z príjmov, krajský súd uviedol, že žalovaný v tomto rozhodnutí vyhovel námietke spoločnosti H. F. z dôvodu, že sám správca dane v rozhodnutí uviedol, že tovar bol použitý do vozidiel, ktoré využívali samostatne zárobkovo činné osoby na účely činnosti, ktorú vykonávali pre spoločnosť H. F., s.r.o., preto existuje preukázateľne bezprostredný súvis so zabezpečením zdaniteľných aktivít žalobcu a nárok na odpočítane dane aj z tých dodávok tovaru, ktoré využívali tretie osoby v zmluvnom vzťahu so žalobcom, pretože tieto dodávky súvisia s uskutočňovanými zdaniteľnými obchodmi žalobcu ako platiteľa. V danom prípade teda bola splnená hmotnoprávna podmienka
2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane. Avšak v tomto konkrétnom prípade tento záver nemožno aplikovať, keďže pri uplatňovaní daňových výdavkov je potrebné vychádzať z definície daňového výdavku
i) zákona č. 595/2003 Z.z., keď daňovým výdavkom sa rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. Aj keď bolo v zmluve dohodnuté zabezpečenie a úhrada náradia a spotrebného materiálu, ubytovania, prepravy, ochranných pomôcok a školenia, z pohľadu dane z príjmov ide o daňové výdavky (náklady) živnostníka, nie o daňové výdavky (náklady) žalobcu. Zároveň správny súd argumentoval tým, že zo strany daňových orgánov nebolo možné posudzovať uplatnené daňové výdavky na účely dane z príjmu ako keby išlo o daň z pridanej hodnoty. 10.
názoru krajského súdu uplatnené sporné výdavky sú nedaňovými výdavkami
1 zákona č. 595/2003 Z. z. V zmluvách boli nejasne a neurčito dohodnuté platobné podmienky. V dohodnutej zmluvnej cene práce na hodinu nebol uvedený žiadny iný odkaz na ďalšie zmluvy a dohody o prípadných ďalších nákladoch súvisiacich s vykonávaním dodávateľských prác pri realizácii zmluvy, ktoré mali súvisieť s dohodnutou cenou práce. Nebola dohodnutá výška súvisiacich nákladov v rámci dohodnutej ceny, a to suma hradená za ubytovanie, suma za poskytnutý telefón a telefónne hovory, v žiadnej zmluve nebolo uvedené poskytnutie motorového vozidla. Z uzatvorených zmlúv medzi žalobcom ako objednávateľom a dodávateľmi prác - živnostníkmi nebolo dohodnuté, že za účelom vykonania montážnických prác k ich podnikateľskej činnosti poskytne svoje motorové vozidlá, ktoré evidoval vo svojom obchodnom majetku, že bude uhrádzať nákup pohonných látok do týchto vozidiel, ako aj výdavky súvisiace s prevádzkou motorových vozidiel (opravy motorových vozidiel, diaľničné známky, nákupy pohonných látok mimo palivovej karty bez evidencie o spotrebe pohonných látok). Vyúčtovanie spotreby pohonných látok preukázal žalobca evidenciou na základe nákupu pohonných látok
dodávateľských faktúr bez uvedenia motorového vozidla a osoby, ktorej bolo poskytnuté motorové vozidlo. Taktiež v zmluve nebolo uvedené, že na výkon podnikateľskej činnosti dodávateľov im poskytne telefóny, pričom výdavky s ich používaním si zahrnie do svojho základu dane. Rovnako školenia boli uskutočnené pre živnostníkov a v súvislosti s nimi si žalobca tieto výdavky uplatnil ako daňové. 11. Krajský súd poukázal na to, že nákup pohonných látok do jednotlivých motorových vozidiel zistil správca dane
palivovej karty a dodávateľských faktúr Slovnaft, a.s. Bratislava, v ktorých bolo uvedené ŠPZ motorového vozidla, na ktoré bol uskutočnený nákup pohonných látok. Namietanú skutočnosť, že po predaji vozidla bola palivová karta využívaná na nákup pohonných látok do nového vozidla, ku ktorému ešte nebola vystavená príslušná palivová karta, žalobca nepreukázal, preto krajský súd považoval túto námietku za nedôvodnú. Ak žalobca namietal, že vozidlo EČV J. XXCO bolo počas celého roka v majetku žalobcu a bolo využívané na podnikateľské účely, krajský súd poukázal na to, že
vyjadrenia žalobcu na výkon jeho podnikateľskej činnosti používal v roku 2013 prenajaté motorové vozidlo s EČV J. M. na základe dohody zo dňa 02.01.2013 od R. F. (zápisnica č. 102911255/2016 zo dňa 11.04.2016). Všetky ostatné motorové vozidlá poskytol dodávateľom. Je teda otázne, na koho podnikateľskú činnosť bolo používané vozidlo s EČV J. XXCO.
10 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vo výške 40 % z úhrnu príjmov. 14. K namietanému porušeniu § 24 Daňového poriadku krajský súd uviedol, že správca dane umožnil daňovému subjektu vyjadrovať sa a dopĺňať neúplné údaje. Dôkazom toho sú zápisnice o ústnych pojednávaniach. Doklady a dôkazy, na ktoré bol vyzvaný žalobca, a to na predloženie rozpisu vykonaných fakturovaných prác jednotlivými dodávateľmi a rozpisu vykonávaných odberateľských prác, ktoré mal žalobca fakturovať následne jednotlivým odberateľom, neboli predložené v priebehu daňovej kontroly. Žalobca, ako daňový subjekt, si tak nesplnil svoju dôkaznú povinnosť do ukončenia daňovej kontroly. Nepreukázal správcovi dane konkrétne materiálne výkony dodávateľov s naplnením uzatvorenej obchodno-dodávateľskej zmluvy. 15. Krajský súd nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o porušení § 45 ods. 1 písm.
sťažovateľa nedostatočne vysporiadal s námietkou existencie neodôvodnených rozdielov pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch. Poukázal na rozhodnutie FR SR č. 1668858/2016 z 03.11.2016, ktorým bol daňovému subjektu H. F. priznaný nárok na odpočítanie dane a priznané uplatnenie daňových výdavkov (PHM a doplnkového tovaru), ktoré boli použité do vozidiel samostatne zárobkovo činných osôb na účely ich podnikania, pričom tieto dodávali služby spoločnosti H. F. V tomto rozhodnutí FR SR priznalo právo na odpočítanie dane z tovarov u odberateľa, ktoré spotrebovali jeho dodávatelia, ak medzi nimi existoval zmluvný vzťah. 19. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že námietky sťažovateľa sa v podstate zhodujú s jeho žalobnými námietkami a s tými sa žalovaný vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe z 20. októbra 2017. Dôvody sťažovateľa považoval za neopodstatnené a preto navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom
Správneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania
ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku). 21. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, ktorým správca dane vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013 v sume 14 455,61 eura. 22. Daňové orgány dospeli k záveru, že sťažovateľ si v rozpore s § 2 písm.
ustanovenia § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje
všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 24.
2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 25.
3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 26.
6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. 27.
1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať
osobitných predpisov,
2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 29.
4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 30.
1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 31.
1 písm. c) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia. 32.
1 písm. f) Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. 33.
2 písm. d) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia. 34.
2 písm. e) Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. 35.
8 Daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená
odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorá si uplatnil nárok
osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane urči lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. 36.
9 písm. a) Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu
odseku 8. 37.
i) zákona č. 595/2003 Z.z. sa na účely tohto zákona daňovým výdavkom rozumie výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka
11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak. 38.
j) zákona č. 595/2003 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. 39.
1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu
10 alebo 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. 40.
2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami
odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške. 41.
1 zákona č. 595/2003 Z.z. ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. 42.
2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie. 43.
2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok
osobitných predpisov, /15/ a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované
osobitného predpisu /87a/. Odkaz pod číslom /15/ a /87a/ znie: zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 44.
2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) daňovníka s príjmami
1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov
osobitného predpisu
2 písm. l) zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone sú výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky. 46.
1 písm. a),
2 písm. e) a p).
11 alebo 14, ak zákon neustanovuje inak. Najvyšší súd preto poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná transakcia uznaná ako daňový výdavok, musí v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. okrem iných podmienok súvisieť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov daňovníka.
10 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 40% z úhrnu príjmov. Náklady, ktoré sťažovateľ účtoval vo svojom účtovníctve do daňových výdavkov za obchodných partnerov - ubytovanie, školenia, telefóny, nákup pohonných látok a výdavky pri používaní motorových vozidiel súviseli s ich podnikateľskou činnosťou a tieto si mali premietnuť do ceny poskytnutej služby a následne mali byť fakturované sťažovateľovi. Tým, že dodávatelia si uplatňovali výdavky
10 zákona č. 595/2003 Z.z. vo výške 40% z úhrnu príjmov z podnikania, alebo príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, tieto výdavky za ubytovanie, cestovné náklady, školenie a ostatné súvisiace výdavky mali touto formou zohľadnené vo výške zákonom stanoveného limitu, teda 40% z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona. 52. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozhodnutia, ktoré mali byť
jeho názoru aplikované na prejednávanú vec, najvyšší súd uvádza, že obe sa týkali dane z pridanej hodnoty. Nemožno zamieňať podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a podmienky na uplatnenie daňových výdavkov na účely dane z príjmu. Ide o dva odlišné druhy daní, upravené samostatnými právnymi predpismi, v ktorých sú autonómne definované jednotlivé zákonné podmienky a kritériá posudzovania jednotlivých nárokov, ktoré nemožno zamieňať, či analogicky aplikovať, keď sa jednotlivé právne inštitúty či definície nezhodujú. Na okraj k tomu najvyšší súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie Commisioners of Customs and Exice v. Redrow Group plc
55. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd
1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto konaní nemal úspech (§ 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) a u žalovaného nezistil existenciu zákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 Správneho súdneho poriadku). 56. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.