Obsah (8)

§ 243i§ 1§ 2§ 261§ 323§ 387§ 397§ 407

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7MCdo/9/2014 Identifikačné číslo spisu: 8812206681 Dátum vydania rozhodnutia: 24.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Lubor Šebo Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015

ustanovení Občianskeho zákonníka, aplikovali na vec nesprávny právny predpis. Je toho názoru, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená

1. júna 2010 medzi navrhovateľom a odporcom 1) nemá charakter spotrebiteľskej zmluvy. Napriek tomu súdy ustálili, že nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá a je v rozpore s dobrými mravmi, lebo jej podpisom si odporca 1) zhoršil svoje zmluvné postavenie a považovali dohodu za neplatný právny úkon. Všeobecná premlčacia doba upravená v § 397 Obchodného zákonníka je štyri roky. S písomným uznaním práva čo do základu a výšky je spojený inštitút premlčacej doby, ktorý je upravený v § 407 ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka. Písomné uznanie práva z hľadiska behu a dĺžky premlčacej doby zakladá beh nevej premlčacej doby. Uznanie práva je jednostranný, adresovaný, hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti musí spĺňať náležitosti predpísané v § 323 Obchodného zákonníka. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť. Uznanie dlhu obsiahnuté v dohode z
2. júna 2010 má písomnú formu, vyplýva z neho dôvod pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub odporcu 1) dlh zaplatiť, čo má za následok, že záväzok trval aj v čase uznania. Obsahuje všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platné uznanie dlhu. Na uznanie dlhu a dohodu o splátkach sa nevzťahujú ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Ako taký nemôže byť považovaný za súčasť, resp. dodatok spotrebiteľskej zmluvy. V dohode neposkytla navrhovateľka odporcovi 1) žiadne plnenie (službu), pretože poskytnutie úveru bolo už realizované a odporca úver vyčerpal. Uznanie záväzku a dohoda o uzavretí splátkového kalendára preto nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť správanie vo vzťahu k poskytnutému úveru, ale ani zhoršiť svoje postavenie. Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť (zákon to neumožňuje) zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstúpil, ale zabezpečenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán. Navrhovateľka ani odporca 1) sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu

§ 243iods.

2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene. Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 O.s.p.). Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď súdy na danú vec nesprávne aplikovali ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

§ 1O.s.p.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

§ 2O.s.p.

v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pritom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

§ 261ods.

6 písm. d/ Obchodného zákonníka (v čase uzavretia úverovej zmluvy § 261 ods. 3 písm. d/) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

§ 261ods.

7 Obchodného zákonníka (v čase uzavretia úverovej zmluvy § 261 ods. 4)touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona

predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

§ 323ods.

1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

§ 387ods.

1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

§ 397

Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

§ 407ods.

1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

§ 407ods.

4 Obchodného zákonníka účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané. V danej veci sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi 1) zaplatenia sumy 2.319,65 Eur ako zaplatenia dlžnej sumy z nesplatenia úveru zo zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a odporcami 1) a 2). Krajský súd (rovnako aj okresný súd) právny vzťah účastníkov konania, z ktorého je vyvodzovaný žalobným návrhom uplatnený nárok, považoval za občianskoprávny vzťah. Následne aj premlčanie tohto nároku posudzoval

ustanovení o premlčaní upravených v § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dovolací súd sa s takýmto právnym posúdením veci nestotožňuje.

§ 261ods.

6 písm. d/ Obchodného zákonníka (v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere č 0551656727 § 261 ods. 3 písm. d/) sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497). Dohoda o splátkovom kalendári a uznanie dlhu preto závisí čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je hlavný, určujúci. Pre určenie povahy tohto záväzkového vzťahu je teda podstatné to, akej povahy je hlavný záväzkový vzťah. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní správne uvádza, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka ďalšie záväzky sa spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. mája 2000 sp.zn. 4 Obo 115/99, ako aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. marca 2013 6 MCdo 4/2012, z
3. marca 2012 sp. zn. 5 Cdo 120/2010). Generálny prokurátor správne ďalej uvádza, že uznanie práva je jednostranný, adresovaný, hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti musí spĺňať predpísané náležitosti. Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku, bližšie však tento pojem nevymedzuje. Nevyhnutnými zložkami uznania sú dôvod a výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občianskoprávnym a obchodnoprávnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý sa adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval. Uznať dlh alebo záväzok je teda právom dlžníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z uznania dlhu v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. V posudzovanej veci je nesporné, že predmetom žalobného návrhu je nárok navrhovateľky na zaplatenia dlžnej sumy z nesplateného úveru zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0551656727 uzavretej
4. októbra 2002 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a odporcami 1) a 2). Hlavným záväzkovým vzťahom, z ktorého navrhovateľka vyvodzuje svoj nárok, je v danom prípade zmluva o úvere, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Aj právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 1) ako dlžníkom, uzavretím dohody o splátkovom kalendári a uznaním dlhu sa zabezpečovalo plnenie záväzku vzniknutým zo zmluvy o úvere, bolo preto potrebné posúdiť tieto právne úkony

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Následne aj na otázku premlčania odporcom 1) uplatneného nároku bolo treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ak preto krajský súd a rovnako aj okresný súd záväzkový vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom 1) a aj uznanie dlhu odporcom 1), včítane otázky premlčania, posúdil

ustanovení Občianskeho zákonníka, aplikoval na vec nesprávny právny predpis. Generálny prokurátor Slovenskej republiky teda dôvodne namieta, že rozsudok krajského súdu, rovnako ako aj rozsudok súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243e O.s.p.), z ktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie krajského a aj okresného súdu v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.