4 Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Trnave z 08. januára 2015, sp. zn. 6Ntc 15/2014, sa z r u š u j e. II/
1 zákona č. 183/2011 Z.z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 183/2011 Z.z.“) sa u z n á v a n a ú z e m í S l o v e n s k e j r e p u b l i k y trestný rozkaz Okresného súdu Tiergarten z
nemeckého Trestného zákonníka na tom skutkovom základe, že sa prepravoval dopravným prostriedkom s tým úmyslom, že za túto prepravu nezaplatí, a to tak, že dňa 09. júla 2012 medzi 18:31 hod. a 20.15 hod. cestoval vlakom spoločnosti Deutsche Bahn z Berlína do Braunschweig bez platného cestovného dokladu (cena lístku 56 eur), a odsúdený na peňažný trest vo výške 600 eur s tým, že je povinný zaplatiť aj trovy trestného konania. III/
2, ods. 3 zákona č. 183/2011 Z.z. sa odsúdenému L. K. u k l a d á peňažný trest vo výmere 600 eur, a tiež i povinnosť zaplatiť súdne trovy vo výške 73,50 eur. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave na základe návrhu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky rozsudkom z 08. januára 2015, sp. zn. 6Ntc 15/2014, rozhodol o tom, že
2 zákona č. 183/2011 Z.z. sa uznáva rozhodnutie Okresného súdu Tiergarten z
1 zákona č. 183/2011 Z.z. ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii
, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná.
2 zákona č. 183/2011 Z.z. ak rozhodnutím o peňažnej sankcii bola uložená peňažná sankcia
b) prvého bodu, krajský súd vo svojom rozhodnutí rozhodne o uložení peňažného trestu; ak ide o peňažnú sankciu uloženú týmto rozhodnutím právnickej osobe, krajský súd vo svojom rozhodnutí rozhodne o uložení ochranného opatrenia zhabania peňažnej čiastky. Náhradný trest odňatia slobody za nevykonaný peňažný trest môže krajský súd uložiť, len ak justičný orgán štátu pôvodu v osvedčení takú možnosť pripustil, pričom trestná sadzba uloženého náhradného trestu nesmie presiahnuť hranicu, ktorá je v osvedčení týmto orgánom uvedená, a zároveň hranicu trestnej sadzby náhradného trestu
Trestného zákona.
3 zákona č. 183/2011 Z.z. súd pri uznaní rozhodnutia o peňažnej sankcii ponechá v ňom uloženú peňažnú sankciu v nezmenenej výške. Ak rozhodnutie o peňažnej sankcii bolo vydané pre skutok, ktorý nebol spáchaný na území štátu pôvodu a je daná právomoc slovenských orgánov
právneho poriadku Slovenskej republiky na konanie o danom skutku, súd zmení výšku uloženej peňažnej sankcie na najvyššiu možnú výmeru, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o danom skutku rozhodoval. Súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol uložený v rozhodnutí o peňažnej sankcii.
1 zákona č. 183/2011 Z.z. súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii, ak a/ voči tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským súdom alebo ak súd má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný
právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený, b/ skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie, nie je trestným činom
právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie
2, 3 a 5, c/ rozhodnutie o peňažnej sankcii sa týka skutkov, ktoré sa
právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, d/ rozhodnutie o peňažnej sankcii sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky, e/ povinný je osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, f/ osoba nie je
právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o peňažnej sankcii, g/ výška uloženej peňažnej sankcie je nižšia ako 70 eur.
2 zákona č. 183/2011 Z.z. uznanie a výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii súd odmietne aj vtedy, ak a/ rozhodnutie o peňažnej sankcii zjavne nezodpovedá vydanému osvedčeniu alebo ak vydané osvedčenie je neúplné a neobsahuje všetky údaje potrebné na vydanie rozhodnutia o uznaní a výkone, b/ výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii je premlčaný
právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu alebo iného deliktu je daná právomoc slovenských orgánov
právneho poriadku Slovenskej republiky, c/ z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba nebola v súlade s právnym poriadkom štátu pôvodu osobne alebo prostredníctvom zástupcu oprávneného na jej zastupovanie poučená o svojom práve podať opravný prostriedok a o lehotách na jeho podanie, d/ z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii, okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu
b/ zákona č. 183/2011 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažnou sankciou povinnosť uložená rozhodnutím o peňažnej sankcii zaplatiť
čl. 4 Rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie), pričom obsahom predloženého spisového materiálu je i vyššie citovaný právoplatný trestný rozkaz nemeckého súdu. V súlade s § 11 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 183/2011 Z.z. bolo o uznaní a vykonaní rozhodnutia o peňažnej sankcii rozhodnuté bez zbytočného odkladu na neverejnom zasadnutí formou rozsudku, čomu predchádzalo i písomné vyjadrenie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava. Odsúdený L. K. je občanom Slovenskej republiky, na ktorej území má zároveň trvalý pobyt, a teda i podmienka uvedená v § 4 zákona č. 183/2011 Z.z. bola splnená. Pokiaľ ide o otázku posudzovania trestnosti skutku aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, tak tu poukazuje odvolací súd na to (rovnako ako sa uvádza už aj v napadnutom rozhodnutí), že konanie odsúdeného bolo zo strany justičného orgánu štátu pôvodu podradené pod „podvodné konanie“, t.j. do kategórie trestných činov v zmysle § 3 ods. 3 písm. t/ zákona č. 183/2011 Z.z., pri ktorej zákon vylučuje skúmanie obojstrannej trestnosti (§ 3 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z.z.). V súvislosti s posudzovaným prípadom je pritom žiaduce na tomto mieste poukázať i na ust. § 3 ods. 4 zákona č. 183/2011 Z.z., v zmysle ktorého sa pre priradenie trestného činu k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 3 nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu
právneho poriadku štátu pôvodu a Slovenskej republiky zhodovali. Keď potom nebol za daného stavu zároveň správne zistený ani žiaden dôvod pre odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii
183/2011 Z.z., nebolo možné v súlade s § 13 ods. 1 zákona č. 183/2011 Z.z. rozhodnúť inak ako o jeho uznaní a vykonaní. Pochybenie, ktorého sa v posudzovanom prípade konajúci krajský súd dopustil - a ktoré najvyšší súd napravil - spočíva v tom, že tento vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že rozhoduje
2 zákona č. 183/2011 Z.z., ktorý však ustanovuje len formu rozhodnutia (konkrétne či sa má rozhodovať formou rozsudku alebo uznesením). Okrem toho vôbec bližšie nešpecifikoval uznávaný trestný rozkaz, akého činu sa tento týka a ako bol tento kvalifikovaný v štáte pôvodu. A keďže prvostupňový súd sa napokon dôsledne neriadil ani vetou prvou § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z.z., a i v tomto smere bolo potrebné vykonať nápravu. Uložená peňažná sankcia zostala pritom v zmysle ust. § 13 ods. 3 zákona č. 183/2011 Z.z. v nezmenenej výške - spolu 673,50 eur (600 eur predstavuje z toho peňažný trest a zvyšok sú trovy trestného konania; § 2 písm. b/ bod prvý a štvrtý zákona č. 183/2011 Z.z.). Čo sa týka možnosti prípadného uloženia náhradného trestu odňatia slobody za nevykonaný peňažný trest (§ 13 ods. 2, veta druhá zákona č. 183/2011 Z.z.), tak túto justičný orgán štátu pôvodu
svojho vyjadrenia v osvedčení nepripustil, a teda jeho uloženie neprichádzalo u odsúdeného L. K. do úvahy. Pokiaľ ide o odvolacie tvrdenia odsúdeného (že je nemajetný, dlhodobo nezamestnaný a poberá jedine dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur), tak tu je treba uviesť iba toľko, že - ako vyplýva už aj z vyššie uvedeného - tieto sú z hľadiska daného rozhodovania irelevantné. S poukazom na vyjadrenie prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava (č. l. 38 spisu) dáva potom najvyšší súd záverom do pozornosti tiež tú skutočnosť, že v posudzovanom prípade bolo v Spolkovej republike Nemecko konanie odsúdeného posúdené ako napĺňajúce znaky trestného činu (§ 2 písm. a/ prvý bod zákona č. 183/2011 Z.z.), konkrétne prečinu vylákania služieb
Nemecký trestný kódex je založený na bipartícii trestných činov, keď okrem prečinov pozná i zločiny (viď § 12 nemeckého Trestného zákonníka). A napokon úplne na záver nedá neuviesť, že neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu neobsahuje v poučení žiaden údaj o lehote na podanie odvolania, a preto aj keby bolo bývalo toto odsúdeným L. K. podané po zákonom stanovenej 15-dňovej lehote (§ 309 ods. 1 Tr. por.) - čo však daný prípad nie je, keďže rozsudok mu bol doručený 10. februára 2015 a odvolanie proti nemu podal 20. februára 2015 - nebolo by ho možné zamietnuť ako oneskorene podané
1 Tr. por. práve z dôvodu tohto nedostatku na strane súdu, a to s ohľadom na druhý odsek posledne zmieňovaného ustanovenia (viď k tomu tiež § 23 zákona č. 183/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.