a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 493,94€ na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí posudzoval v intenciách ustanovenia § 9 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. - daňového poriadku postupom
ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, že v spisovom materiáli sa nachádza úradný záznam Colného úradu, oddelenie spotrebných daní zo dňa 28.6.2012, spísaný pracovníkom Colného úradu Trnava mjr. R., z ktorého vyplýva, že v uvedený deň t.j. 28.6.2012 bol v sídle daňového subjektu vyzvaný splnomocnený zástupca žalobcu Ing. F., aby prevzal písomnosti doručované žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom, konateľ žalobcu sa v tom čase v sídle daňového subjektu nenachádzal. Ďalej z úradného záznamu vyplýva, že R. telefonoval
jeho vlastného vyjadrenia s konateľom žalobcu a následne oznámil pracovníkom colného úradu, že už nie je splnomocnenou osobou. V úradnom zázname mjr. R. konštatoval, že splnomocnený zástupca žalobcu odmietol prijať doručované písomnosti, pričom bol poučený, že v prípade odmietnutia je písomnosť doručená dňom, kedy došlo k odmietnutiu jej prijatia. V spisovom materiáli sa ďalej nachádza listina - odvolanie všetkých udelených plných moci, z ktorej vyplýva, že konateľ žalobcu F. dňa 15.6.2012 _ odvolal všetky udelené plné moci R. čo značí, že ho odvolal z funkcie splnomocnenca žalobcu. Uvedené odvolanie plných moci prevzal R. dňa 16.6.2012. Krajský súd konštatoval, že zo skutkových zistení vyplýva, že Colný úrad Trnava pri doručovaní písomností bol zo strany dovtedy známeho splnomocneného zástupcu žalobcu ústne informovaný o tom, že tento zástupca už nemá oprávnenie na zastupovanie žalobcu. Chybou pracovníkov colného úradu bolo to, že o tejto skutočnosti nespísali zápisnicu tak ako je to uvedené v ust. § 9 ods. 5 zák, č. 563/2009 Z.z., ale spoliehali sa len na prvú možnosť ktorú upravuje ust. § 9 ods. 5 daňového poriadku, teda že odvolanie plnomocenstva je účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane. Oznámenie R. o tom, že už nie je splnomocneným zástupcom žalobcu nesprávne vyhodnotili ako odmietnutie prevzatia zásielky a následne s týmto odmietnutím nesprávne spojili fikciu náhradného doručenia, ktorá zapríčinila nesprávne počítanie lehoty pre odvolanie. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, že zo strany R. nedošlo k bezdôvodnému odmietnutiu prijatia písomnosti, keďže tento už nemal mandát na to, aby takéto písomnosti za žalobcu prevzal. Nič nebránilo pracovníkom Colného úradu Trnava doručiť písomnosti na adresu žalobcu, ktorá im bola známa prostredníctvom konateľa žalobcu. V tejto súvislosti krajský súd zdôraznil, že
nálezov Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutí NS SR môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Preskúmať je prípustné rozhodnutie, ktoré bolo objektívne poznateľným spôsobom vydané, doručené alebo iným obdobným spôsobom sprístupnené právnickej alebo fyzickej osobe, pričom na forme takéhoto rozhodnutia nezáleží. Preskúmaniu rozhodnutia nebráni, ak správny orgán použije formu, ktorá neobsahuje všetky inak predpísané náležitosti správneho rozhodnutia
všeobecných alebo osobitných procesných predpisov, prípadne použije formu listu, prípisu alebo oznámenia. Predmetom prieskumu nie sú úkony správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe. V danom prípade
názoru krajského o súdu došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu, keďže napadnuté rozhodnutie potvrdilo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo žalobcovi zakázané uviesť do voľného obehu tovar, pričom je zrejmé, že týmto rozhodnutím došlo zo strany správnych orgánov k obmedzeniu podnikateľských aktivít žalobcu. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. Procesné úspešnému žalobcovi priznal trovy konania celkom vo výške 493,94€. II. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu zamieta. V dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd skutkovo aj právne pochybil, keď označil postup colného úradu pri doručovaní listiny dňa 28.06.2012 R. za nedostatočný. Vytýkal súd prvého stupňa, že sa pritom v rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťami, ktoré žalovaný podrobne rozobral vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, okrem iného k otázke vypracovania zápisnice
ustanovenia § 9 ods. 5 zákona č, 563/2009 Z z., či k prvkom účelovosti postupcu žalobcu pri preberaní písomností. Uviedol, že pre prípad doručovania
ustanovení § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. teda zo zákona nastala jednoznačná/“konečná“ situácia, že v momente doručenia písomnosti Ing. Z. nebolo údajné odvolanie plnej moci voči správcov dane účinné, tým pádom naďalej R. bol zástupcom žalobcu, a teda zo zákona došlo v momente odmietnutia písomnosti k jednoznačnej/konečnej fikcii doručenia písomnosti. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvého stupňa, že colný úrad teda v danom momente nemal na výber viacero možnosti, ani sa „nespoliehal na prvú možnosť, ale zo zákona musel akceptovať právny dôsledok - fikciu doručenia listiny. Žalovaný taktiež namietal, že súd prvého stupňa nereagoval na skutočnosť, že žalobca následne po inkriminovanom pokuse doručiť listinu R. predložil colnému úradu odvolanie plnej moci datované dňom
druhej hlavy piatej časti OSP. Žalovaný mal znova za to, že krajský súd nebral do úvahy jeho vyjadrenia, že oznámenie žalovaného nie je rozhodnutím správcu dane
ustanovenia § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., a teda nie je preskúmateľným v správnom súdnictve ako rozhodnutie, resp. spôsobom, aký žiada žalobca. Vyslovil názor, že v konaní existuje taká prekážka, pre ktorú súd
ustanovenia § 104 OSP v analógií s ustanovením § 250d ods. 4 OSP konanie zastaví. Dôvodil, že nadôvažok obsah napádaného oznámenia žalovaného nemá autoritatívny vzťah k jeho adresátovi, keď žalovaný oznámením zn. 1030502/1130329/2012/CI zo dňa
štvrtej hlavy piatej časti OSP (§ 250t a nasl.) domáhaním sa, aby sud vyslovil povinnosť žalovaného konať vo veci a rozhodnúť. Žalovaný však mal za to, že jeho oznámenie sa nedotýka práv a právom chránených záujmov osôb, keďže oznámenie nie je rozhodnutím už len čo do svojej podstaty v zmysle jeho postavenia v zákone. Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet na preskúmanie zákonnosti postupu žalovaného práve vo veci jeho oznámenia zn. 1030502/1130329/2012/Cl zo dňa
ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa žalobou napadnuté rozhodnutie (list - oznámenie) žalovaného správneho orgánu č. 1030502/1130329/2012/CI zo dňa 18. septembra 2012 zrušil
2, písm. a/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobou napadnutým rozhodnutím (listom - oznámením) č. 1030502/1130329/2012/CI zo dňa 18. septembra 2012 žalovaný
563/2009 Z.z. oznámil odvolateľovi- žalobcovi, že jeho odvolanie
a/ zamieta ako neprípustné a to z dôvodu podania odvolania po zákonnom stanovenej lehote. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o zamietnutí odvolania žalobcu ako neprípustné z dôvodu jeho podania po uplynutí zákonnej lehoty v zmysle zákonnej úpravy daňového poriadku. IV. Odvolací súd v medziach odvolania žalovaného preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie (list - oznámenie) žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konania im prechádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe, ako aj námietkami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia (listu - oznámenia) žalovaného správneho orgánu.
1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
563/2009 Z.z. fyzická osoba, ktorá nemôže pri správe daní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená svojím zákonným zástupcom. Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví na účely správy daní zástupcu rozhodnutím správca dane. Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane. Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu. Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu.
563/2009 Z.z. podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Podanie sa posudzuje
jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich
jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.
563/2009 Z.z. o ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu spíše príslušný orgán zápisnicu. Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania. Súčasťou zápisnice sú aj prijaté opatrenia vrátane prijatých záverov.
563/2009 Z.z. odvolací orgán odvolanie zamietne, ak
odseku
ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. uložil žalobcovi ako prevádzkovateľovi daňového skladu, aby sa odo dňa doručenia rozhodnutia colného úradu zdržal uvedenia alkoholického nápoja, ktorým je lieh, do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie júl roku 2012 bez predchádzajúceho zloženia peňažnej sumy na účet správcu dane. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie vyhotovené dňa 15.7.2012 na poštovú prepravu dňa 16.7.
ods.4 daňového poriadku, keď splnomocnený zástupca v tento deň odmietol rozhodnutie colného úradu prevziať s odôvodnením, že už nie je splnomocneným zástupcom žalobcu, a preto odvolacia lehota žalobcovi uplynula 13.7.2012. Súčasne uviedol, že dňa 4.7.2012 konateľ žalobcu napadnuté prvostupňové rozhodnutie prevzal od colného úradu na pracovnom stretnutí, avšak uvedené poskytnutie procesne už doručeného rozhodnutia bolo iba doplňujúcim úkonom správcu dane. Odvolací súd v danom prípade zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že colný úrad postupoval pri doručovaní prvostupňového rozhodnutia v rozpore s právnou úpravou ustanovenou v § 9 daňového poriadku. Pokiaľ odvolanie plnomocenstva trpelo vadami, z dôvodov uvedených vyššie, keďže išlo o odvolanie procesného plnomocenstva, ktoré je možné v ktoromkoľvek štádiu konania, bolo povinnosťou colného úradu vyzvať žalobcu na predloženie odvolania plnej moci v súlade s § 9 ods.5 daňového poriadku a odstrániť tak vady odvolania plnomocenstva a to zmysle zásady zákonnosti (dbať na zachovanie subjektívnych práv daňového subjektu) obsiahnutej v § 3 ods. 1 daňového poriadku, s prihliadnutím na zásadu súčinnosti
2 tohto zákona, z ktorej vyplýva povinnosť správcu dane odstraňovať všetky odstraniteľné nedostatky každého procesného podania (extenzívne § 13 ods. 8 daňového poriadku). Pokiaľ žalovaný napadnutým „oznámením“ v podstate odmietol odvolanie žalobcu, postupoval v rozpore s daňovým poriadkom, keď právnu normu ustanovenú v § 9 ods. 5 tohto zákona aplikoval formálnym, arbitrárnym spôsobom, čo viedlo v rozpore s § 3 ods. 2 tohto zákona k nízkej ochrane procesných opráv daňového subjektu. Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že obdobnou právnou problematikou sa už zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod č. sp. zn. 5Sžf 1/2011, s ktorým právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v označenom rozsudku sa v celom rozsahu stotožňuje a v zmysle § 250ja ods.7 O.s.p naň poukazuje. Súčasne z právnych dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozsudku najvyššieho súdu cituje nasledovné: „V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (pozri napr. Nález Ústavného súdy Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/06). Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc (pozri napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 60/08). Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03). Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky žalovaného, vznesené v odvolaní, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvého stupňa otázky odvolania zastupovania daňovým subjektom v colnom konaní a nesprávne posúdenie otázky odstrániteľnosti nedostatkov odvolania plnej moci na zastupovanie v colnom konaní, považoval za neopodstatnené. Tvrdenie žalovaného, že R. dňa 21.6.2012 prevzal iné písomnosti ako splnomocnený zástupca žalobcu, odvolací súd vzhľadom k vyššie uvedenému tiež považoval bez právneho významu. Na doplnenie dodáva, že práve vzhľadom na vzniknutú situáciu bolo povinnosťou colného úradu v danej veci postupovať s vyššou obozretnosťou tak, aby boli zabezpečené záujmy štátu, avšak za dodržania procesných práv daňového subjektu. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani argumentáciu žalovaného „oznámenie“ nie je rozhodnutím, a teda nie je preskúmateľný súdom
druhej hlavy piatej časti OSP, vysloviac názor, že v konaní existuje taká prekážka, pre ktorú súd
ustanovenia § 104 OSP v analógií s ustanovením § 250d ods. 4 OSP konanie zastaví, majúc za to, že obsah napádaného oznámenia žalovaného nemá autoritatívny vzťah k jeho adresátovi, keď žalovaný oznámením zn. 1030502/1130329/2012/CI zo dňa
ods.1,2,3, daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva
tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje
písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní
, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
ktorých sa rozhodovalo. Vychádzajúc z obsahu preskúmavaného „oznámenia“ a uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že žalovaný v napadnutom „ oznámení“ rešpektuje zákonné náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 3 daňového poriadku, i keď v záhlaví neuvádza že vydáva „rozhodnutie“. Odvolací súd taktiež nesúhlasil s názorom žalovaného, že ak sa žalobca cítil byť dotknutý postupom žalovaného, mal možnosť uplatniť postup
štvrtej hlavy piatej časti OSP (§ 250t a nasl.) domáhaním sa, aby sud vyslovil povinnosť žalovaného konať vo veci a rozhodnúť. K uvedenej námietke odvolací súd konštatuje, že navrhovaný postup by v danej veci bol zo strany žalobcu nadbytočný, pretože predmetným oznámením žalovaný fakticky už rozhodol o zamietnutí odvolania žalobcu ako neprípustného. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd
250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246c ods.1 a s § 219 ods.1,2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil v podstate stotožniac sa so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, pretože bol v tomto konaní úspešný. Priznal mu náhradu trov tohto konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu po 134€ + paušál po 8,04 + 20%DPH, vo výške v celosti 170,44€. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.