Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžf/2/2014 Identifikačné číslo spisu: 6013201278 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

ďalšími internými normami (resp. podkladmi rozhodnutia), na ktoré vo svojom odôvodnení odkazuje správny orgán, ale preskúmava samotné rozhodnutie, ktoré ak má spĺňať požiadavku zákonnosti, musí byť preskúmateľné a zrozumiteľné najmä pre účastníkov konania. Rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, aké kritériá rizikovosti boli zohľadnené a viedli k určeniu výšky zábezpeky na daň v rozsahu 62.000 eur, túto požiadavku nespĺňa. V dôsledku neuvedenia zohľadnených kritérií žalobca nemal možnosť namietať voči prípadného nesprávnemu prihliadnutiu na konkrétne atribúty posudzovania kritérií rizikovosti a rovnako ani súd nemal možnosť správnosť rozhodnutia preskúmať. Z vyššie uvedených dôvodov podľa názoru súdu, daňové orgány postupovali správne, ak pristúpili k určeniu výšky zábezpeky na daň, pretože žalobcovi v súvislosti s podanou žiadosťou na povinnú registráciu vznikla povinnosť zložiť zábezpeku, avšak pochybili, ak rozhodnutie o určení výšky zábezpeky na daň náležite neodôvodnili, najmä samotnú výšku zábezpeky, čím spôsobili nezákonnosť napadnutých rozhodnutí v dôsledku ich nepreskúmateľnosti. Keďže žalovaný svojim rozhodnutím v rámci odvolacieho konania potvrdil rozhodnutie správcu dane o určení výšky zábezpeky na daň, súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 posledná veta O.s.p.. Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, spočívajú v tom, že podstatná časť argumentácie v žalobe spočívala na tvrdení nesprávneho právneho posúdenia veci v dôsledku nezohľadnenia skutočnosti, že O. po podaní žiadosti už nebol konateľom a spoločníkom žalobcu, na čo podľa žalobcu mali povinnosť daňové orgány prihliadnuť. Súd sa z dôvodov vyššie uvedených sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, naopak, postup daňových orgánov, ak pristúpil k určeniu výšky zábezpeky na daň, považoval za plne súladný so zákonom o DPH, pričom jediným nedostatkom spôsobujúcim nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, bolo nedostatočné odôvodnenie určenej výšky zábezpeky, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. II. Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote podal žalovaný odvolanie. Predmetný rozsudok napadol v časti, v ktorej súd skonštatoval, že „........ z rozhodnutia totiž nevyplýva, ktoré konkrétne kritéria zo zverejnených kritérií rizikovosti zohľadnil správny orgán pri rozhodovaní. Správny orgán však pochybil, ak rozhodnutie o určení výšky zábezpeky na daň náležite neodôvodnil, najmä samotnú výšku zábezpeky, čím spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti.“ Podľa názoru žalovaného, krajský súd v tejto časti vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 9614301/5/1131363/2013/Jar zo dňa 25.03.2013 ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100301/1/298424/2013/5172 zo dňa

1. júna 2013 boli vydané v súlade s príslušným hmotnoprávnym a procesnoprávnym predpisom a sú preskúmateľné. V danom prípade žalovaný uviedol, že kritériom pri určení výšky zábezpeky bola skutočnosť, že v čase predloženia žiadosti o povinnú registráciu na daň z pridanej hodnoty bola konateľom a spoločníkom firmy BIOGAS INVEST, s.r.o. konkrétna osoba O., ktorá bola aj spoločníkom firmy TIDOP Poprad. Táto spoločnosť vykazovala nedoplatky k 31.7.2005 - 516, 93 eura, k 31.10.2007 - 18145,85 eura a k 28.02.2013 - 30316,15 eura. Uvedené nedoplatky považoval žalovaný za rizikový faktor, ktorý bol aj dôvodom na určenie výšky zábezpeky, a ktorá v tomto prípade bola stanovená v zákonnom rozpätí podľa § 4c ods. 2 zákona 222/2004 Z. z., zo znenia ktorého vyplýva, že pri určení výšky zábezpeky na daň prihliadne správca dane na riziko vzniku nedoplatku na dani zdaniteľnej osoby. To znamená, že výška zábezpeky bola v rozhodnutí žalovaného odôvodnená existujúcimi nedoplatkami, ktoré ku dňu žiadosti o registráciu neboli uhradené. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/259/2013-41 zo dňa
2. októbra 2013 zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcu zaviazal znášaním trov celého konania zo svojho. III. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Súhlasil s argumentáciou prvostupňového súdu ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, a to z dôvodu nedostatku na strane odôvodnenia a taktiež krajský súd správne poukázal na to, že odkaz na webovú stránku odporcu nie je možné považovať za dostatočné zdôvodnenie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky od
3. januára 2013 vydalo 9 rôznych metodických usmernení v súvislosti s DPH, pričom samotný odkaz na web stránku v danom prípade nemôže byť dostatočným zdôvodnením konkrétneho rozhodnutia správcu dane. Uviedol, že akékoľvek rozhodnutie, ktoré má spĺňať podmienku zákonnosti musí byť presne odôvodnené s odkazom na konkrétne právne predpisy, prípadne iné dokumenty, s presným uvedením konkrétnych ustanovení takýchto dokumentov. Zároveň pre úplnosť dodal, že v ani jednom z rozhodnutí sa správne orgány nezaoberali a ani neodôvodnili výšku stanovenej zábezpeky v kontexte výšky daňových nedoplatkov spoločnosti bývalého konateľa a spoločníka O. Ako je zrejmé zo samotných podaní žalovaného, výška daňového nedoplatku spoločnosti bývalého konateľa a spoločníka O. Z. bola ku dňu
5. 2013 v sume 30.316,15 € a vyrubená zábezpeka však bola vo výške 62.000 €, t.j. bola stanovená vo výške viac dvojnásobku daňového nedoplatku spoločnosti bývalého spoločníka. Otázka stanovenia tejto výšky, vôbec nebola zo strany daňových orgánov zdôvodnená ani z hľadiska rozsahu, ktorý je evidentne nepomerne vyšší, ako uvádzaný daňový nedoplatok v súčasnosti už cudzej tretej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 23S/259/2013-41 z
6. októbra 2013 ako vecne správny potvrdil. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 10ods.

2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.

§ 211a nasl.

O. s. p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. marca 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s.p.) V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania. Podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo - na základe včas podaného odvolania žalovaného - preskúmať, či prvostupňový súd vecne správne rozhodol, keď žalobe žalobcu vyhovel, t.j. napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Z uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval za potrebné duplicitne opakovať pre účastníkov konania známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi prvostupňového súdu a v súlade s ustanovením § 219 ods.2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa stotožnil v plnom rozsahu. Za stavu, že v posudzovanej veci správne orgány výšku žalobcovi určenej zábezpeky na DPH, ohľadne rizika vzniku nedoplatku na DPH (§ 4c ods.2 veta druhá zák. č. 222/2004 Z.z.), dostatočným spôsobom neodôvodnili, aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu, sú napadnuté rozhodnutia postihnuté deficitom nepreskúmateľnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich náhradu, z dôvodu neuplatnenia, nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.