Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžo/14/2014 Identifikačné číslo spisu: 4013200448 Dátum vydania rozhodnutia: 25.03.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 10ods.

2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.

§ 211a nasl.

O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený 25. marca 2015 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s.p.) V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Nie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby odvolací súd rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušil. Podľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Nitre, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza nasledovné. Podľa § 8a ods. 1, veta prvá až piata zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Podstatnou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 8a ods.1 veta štvrtá zák.č. 182/1993 Z.z. - doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v bytovom dome súp. č. 784, Petöfiho 6 - 18 v Komárne, zmluvu o výkone správy s dátumom

1. novembra 2007, uzavretú medzi žalobcom ako správcom a vlastníkmi bytov - si splnil, a to i vo vzťahu k vlastníkovi bytu D.. Z dôvodu, že uvedený vlastník zmluvu, ktorá mu bola doručovaná odmietol prevziať, mal za to, že nastala fikcia doručenia v zmysle § 50 O.s.p. Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že základným predpokladom vzniku fikcie doručenia v zmysle § 50 O.s.p. je bezdôvodné odopretie prijatia písomnosti adresátom, ktorá skutočnosť musí byť jednoznačne preukázaná. Za stavu, že žalobca bezdôvodné odmietnutie prevzatia uvedenej písomnosti jej adresátom Pavlom Trávničkom dostatočným spôsobom nepreukázal, nemohla fikcia doručenia v posudzovanej veci nastať. Z podrobného odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že so žalobcovou argumentáciou, týkajúcou sa nepreukázania doručenia predmetnej písomnosti D., sa vysporiadal dostatočným spôsobom. Pokiaľ žalobca za účelom preukázania splnenia svojej zákonnej povinnosti ako dôkazný prostriedok predložil čestné vyhlásenie pani E. z
2. septembra 2012, aj podľa názoru senátu najvyššieho súdu, išlo len o účelovú snahu vyhnúť sa sankčnému postihu. Uvedené čestné vyhlásenie nepredstavuje totiž hodnoverný dôkaz, preukazujúci, kedy odmietol D. predmetnú písomnosť prevziať. Táto skutočnosť z neho vôbec nevyplýva, pričom neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že čestné vyhlásenie bolo pripojené až k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu, a to bez akýchkoľvek príloh. Z inšpekčného záznamu z
3. júna 2012 tiež vyplýva, že riaditeľka spoločnosti žalobcu uviedla, že „Ak zmluva o výkone správy nie je doručená vlastníkovi bytu osobne, vlastníkovi bytu oznámia prostredníctvom Výzvy, ktorá je vložená do poštovej schránky, aby sa dostavil k správcovi za účelom obdržania Zmluvy o výkone správy“. Senát odvolacieho súdu zdôrazňuje, že bolo vecou žalobcu, akú formu doručovania zvolil, avšak musel rátať s tým, že v prípade preukazovania doručenia predmetnej písomnosti sa môže dostať do dôkaznej núdze. Podľa názoru najvyššieho súdu, žalobca pri doručovaní písomnosti Pavlovi Trávničkovi mal zvoliť takú formu doručovania, ktorou by jednoznačne preukázal, že svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 8a ods.1 veta štvrtá zák.č. 182/1993 Z.z. splnil. Jednoznačne preukázateľný spôsob doručovania písomnosti uvedenému vlastníkovi bol predovšetkým v záujme žalobcu, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že pán Trávniček sa na žalobcu opakovane sťažoval na Slovenskej obchodnej inšpekcii, čo vyplýva z podkladov súdu predloženého administratívneho spisu. S prihliadnutím na uvedené možno ťažko predpokladať, že by pán Trávniček podporil argumentáciu žalobcu v predmetnej veci. Ako novú skutočnosť žalobca v rámci odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu namietal, že rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 600 € za porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa treba považovať za nezákonné aj z toho dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia o uložení pokuty už uplynula trojročná objektívna (prekluzívna) lehota podľa ust. § 24 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán dozoru zistil porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov podľa odsekov 1 a 3 a do desiatich rokov podľa odseku 2 odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ohľadne tejto námietky senát odvolacieho súdu konštatuje, že základným predpokladom jej úspešnosti, by bolo hodnoverné preukázanie neúspešného doručovania horeuvedenej písomnosti pánovi F. Za stavu, že zákon č. 182/1993 Z.z. lehotu na doručenie zmluvy o výkone správy vlastníkom bytov neupravuje a žalobca bezdôvodné odmietnutie prevzatia písomnosti hodnoverným spôsobom nepreukázal, nemožno s názorom žalobcu o uplynutí prekluzívnej lehoty na vydanie rozhodnutia o jeho sankčnom postihu, súhlasiť. Z podkladov administratívneho spisu je zrejmé, že orgán dozoru porušenie povinnosti zistil počas vykonania kontroly dňa
4. júna 2012 a žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa
5. marca
6. Odvolací súd zistil, že dôvody uvádzané žalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožnil. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p. a s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.

ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.