1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z
c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. Z. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 26. júna 2012, sp. zn. 5T 24/2012, bol obvinený A. Z. uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že najmenej od apríla 2011 až do
3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, na výkon ktorého bol
3 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd zároveň uložil ochranný dohľad v trvaní 2 rokov ako i
2 písm. c/ Tr. zák. ochranné liečenie psychiatrické a protitoxikomanické ambulantnou formou. Na podklade odvolania obvineného a okresného prokurátora Krajský súd v Trnave uznesením z 11. septembra 2012, sp. zn. 5To 93/2012, vyššie citovaný napadnutý rozsudok
1 písm. b/, ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o treste a
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Trnava následne rozsudkom z 23. októbra 2012, sp. zn. 5T 24/2012, obvineného A. Z. uznal opätovne vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. a/, písm. d/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák., ktorý mal spáchať na skutkovom základe popísanom skôr a za to mu uložil
3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov, na výkon ktorého ho
3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 2 rokov a
2 písm. c/ Tr. zák. tiež i ochranné liečenie psychiatrické a protitoxikomanické ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie a na jeho základe odvolací krajský súd uznesením zo 7. januára 2013, sp. zn. 5To 137/2012,
1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a
1 Tr. por. vec vrátil prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie v potrebnom rozsahu (dôvodom bolo, že postup okresného súdu nebol v súlade so zákonom, keďže tento opätovne uznal obvineného za vinného a uložil mu aj vyššie uvedené ochranné opatrenia napriek tomu, že o vine a ochranných opatreniach už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom z
3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 15 rokov, na výkon ktorého sa
3 písm. b/ Tr. zák. zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Odvolanie obvineného proti posledne uvedenému prvostupňovému rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2013, sp. zn. 5To 44/2013,
por. zamietnuté. Dňa
1 Tr. por. obhajca povinný prevziať obhajobu bez meškania, jemu ustanovený obhajca JUDr. Róbert Keller (dňa 25. októbra 2011 opatrením Okresného súdu Galanta za obhajcu z dôvodu
1 písm. a/ Tr. por.) sa s ním prvýkrát stretol až po polroku od svojho ustanovenia, a aj to na jeho opakovanú výzvu. Po prvýkrát sa mal možnosť s ním osamote poradiť až pred hlavným pojednávaním dňa
1 písm. i/ Tr. por. tu obvinený upozornil na to, že tým, že odvolací krajský súd potvrdil spôsob výpočtu ceny, resp. rozsahu trestného činu
3 písm. c/ Tr. zák. uvedený v rozsudku okresného súdu, a to tak, že základom stanovenia rozsahu trestného činu
1 Tr. zák. bol počet obvykle jednorazovej dávky omamnej látky rastliny konopa rodu Cannabis (minimálne 17 839 dávok, čo vychádza na 44 597,5 eur), spôsobil tak rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku v dôsledku použitia § 135 ods. 2 Tr. zák., ktoré sa však vzťahuje len na trestný čin
zák. - nehladiac na tú skutočnosť, že o nejakom pestovaní omamných látok nie je v skutkovej podstate § 172 Tr. zák. ani len zmienky.
názoru obvineného bola správna zmena v právnej kvalifikácii
6 Tr. por. zo dňa 1. februára 2012 na obzvlášť závažný zločin
1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. v súbehu so zločinom
1, ods. 2 Tr. zák., a to kvôli 10 kusom odseknutých zaistených častí zelených rastlín. Rozhodujúcou skutočnosťou pre správne posúdenie predmetného skutku je tu totiž odpoveď na otázku, či rastliny rodu Cannabis stojace na koreni v čase pred ich zberom a ďalším spracovaním sú už omamnými alebo psychotropnými látkami v zmysle § 172 Tr. zák. alebo sú predmetom určeným na nedovolenú výrobu takejto látky v zmysle § 173 Tr. zák. (obvinený má za to, že 10 kusov odseknutých zaistených častí zelených rastlín treba považovať za predmet určený na nedovolenú výrobu omamnej látky v zmysle § 173 Tr. zák.). Rovnako dôležitou je potom tiež odpoveď na otázku, či samotné pestovanie rastlín Cannabis napĺňa zákonný znak „zadováženia“ ako jednej z foriem spáchania niektorého z uvedených trestných činov. Pokiaľ ide o vyššie popísané nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia Trestného zákona (použitie § 135 ods. 2 Tr. zák. na stanovenie rozsahu trestného činu
3 písm. c/ Tr. zák.), tak toto
obvineného spôsobilo následne aj naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. h/ Tr. por., keďže došlo k uloženiu trestu mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Na základe vyššie uvedeného preto obvinený A. Z. záverom navrhol, aby dovolací súd jeho dovolanie prejednal na verejnom zasadnutí a aby rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutia sa zrušujú a
1 Tr. por. vec sa vracia na opätovné prerokovanie a rozhodnutie príslušnému súdu. Dňa 20. júna 2014 bolo na súd prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie prokurátora okresnej prokuratúry Galanta k podanému dovolaniu. Z toho pritom vyplýva, že
názoru prokurátora prvostupňový a tiež odvolací súd rozhodli správne a plne v súlade s vykonanými dôkazmi, ako i v súlade so zákonom. Pokiaľ ide o dôvod dovolania
1 písm. c/ Tr. por., tu poukázal na to, že A. Z. bol uznesením Okresného súdu Galanta z 27. októbra 2011, sp. zn. 1Tp 59/2011, vzatý do väzby a v ten istý deň mu bol s poukazom na § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. ustanovený obhajca. Menovaný obvinený na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie
1 písm. a/ Tr. por., že sa cíti byť vinný, a to po porade so svojím obhajcom, pričom toto jeho vyhlásenie bolo následne súdom prijaté uznesením
7 Tr. por. Čo sa týka potom otázky právneho posúdenia skutku, tak s touto sa okresný súd vysporiadal postupom
por. Keďže tento nevzhliadol vo veci žiaden dôvod na predbežné prejednanie obžaloby, určil termín hlavného pojednávania na deň 5. jún 2012. Prokurátor záverom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. Z. odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4, veta prvá Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Pokiaľ ide o vyššie spomínanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c/ Tr. por. alebo zamietne
1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
7 Tr. por. prijal. Právne následky vyhlásenia
1 písm. b/ Tr. por. spočívajú s poukazom na § 257 ods. 5 Tr. por. o.i. v tom, že súdom prijaté vyhlásenie obvineného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania
1 písm. c/ Tr. por. S poukazom na vyššie uvedené je potom zrejmé, že najvyšší súd sa v rámci daného dovolacieho konania nie je oprávnený zaoberať dovolacími námietkami obvineného spadajúcimi či už pod § 371 ods. 1 písm. i/ alebo písm. h/ Tr. por. (ak by boli uplatnené len tieto námietky, bolo by potrebné podané dovolanie
f/ Tr. por. odmietnuť bez preskúmania veci ako neprípustné). Ak ide o výhrady týkajúce sa údajného zásadného porušenia práva obvineného na obhajobu a teda dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. (bolo povinnosťou najvyššieho súdu sa nimi v dovolacom konaní zaoberať, keďže podmienka uvedená v prvej vete § 371 ods. 4 Tr. por. bola splnená - obvinený ich uplatňoval už skôr, v pôvodnom konaní), tak k tomu treba uviesť nasledovné : Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že A. Z. bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Galanta z
jeho pokynov, ktoré neboli v súlade s Trestným poriadkom a Trestným zákonom (§ 22 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z.). Obvinený od začiatku výkonu povinnej obhajoby napriek jeho snahe konať v jeho najlepšom záujme a poučeniam o možných následkoch ním navrhovaného a vykonaného postupu trval na tom, aby konal
jeho pokynov a napriek uskutočneným úkonom došlo zo strany obvineného k ich spochybneniu a narušeniu ich vzájomnej dôvery. Po tom, ako na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. marca 2013 advokát zotrval na svojej žiadosti vydal predseda senátu Okresného súdu Trnava uznesenie, sp. zn. 5T 24/2012, ktorým
1 Tr. por. žiadosť JUDr. Róberta Kellera o oslobodenie od povinnosti obhajovania A. Z. zamietol. Nevyhovenie danej žiadosti pritom zdôvodnil tým, že ťažiskové dokazovanie v danej veci už bolo v podstate v celom rozsahu vykonané a aktuálne je potrebné opätovne rozhodnúť iba o výroku o treste v zmysle stanoviska Krajského súdu v Trnave, pričom súd viackrát vykonal hlavné pojednávania, na ktorom obvineného zastupoval uvedený advokát. Preskúmaním príslušného spisu bolo tiež zistené, že obvinený už predtým niekoľkokrát žiadal o zrušenie obhajcu a o ustanovenie iného obhajcu, čomu však súd ani raz nevyhovel, keďže na takýto postup nevidel dôvod (dôvody obvineného neakceptoval). Obvinený bol zároveň niekoľkokrát zo strany súdu poučený o tom, že je jeho právom zvoliť si na plnú moc akéhokoľvek iného obhajcu, ktorý bude mať prednosť pred ustanoveným obhajcom. Tiež možno upozorniť na to, že na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. októbra 2012 sa obhajca JUDr. Róbert Keller v rámci svojej záverečnej reči vyjadril v tom smere, že mu to nedovolí jeho stavovská česť, aby svojho mandanta nezastupoval riadne napriek jeho vyjadreniu.
1 Tr. por. ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania ustanovený. Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu.
5 Tr. por. obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu
. Ustanovenie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.
1 Tr. por. zo závažných dôvodov môže byť ustanovený obhajca na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného oslobodený od povinnosti obhajovania a namiesto neho zvolený alebo ustanovený iný obhajca. Iný obhajca môže byť obvinenému ustanovený aj vtedy, ak si ustanovený obhajca dlhodobo neplní svoje povinnosti.
2 Tr. por. o oslobodení ustanoveného obhajcu rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým s prihliadnutím na vyššie uvedené napokon dospel k takému názoru, že v posudzovanom prípade nemožno hovoriť o žiadnom takom závažnom porušení práva obvineného na obhajobu, ktoré by mohlo znamenať naplnenie uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (právo na obhajobu, je v zmysle uvedeného dovolacieho dôvodu potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu). Dôležité je v tejto súvislosti záverom opätovne zdôrazniť najmä tú skutočnosť, že úkon ustanovenia obhajcu má subsidiárnu povahu k možnosti obhajcu si zvoliť, ktorá zostáva zachovaná obvinenému aj po ustanovení obhajcu súdom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.