4 Obchodného zákonníka, ak sa vkladá podnik alebo jeho časť, použijú sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností primerane ustanovenia o zmluve o predaji podniku.
1 Obchodného zákonníka na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje. Predmetom vkladu do základného imania žalobcu bol podnik PPC, a. s. ako celok, a teda na žalobcu prešli aj všetky práva a záväzky PPC, a. s. z obchodných vzťahov, vrátane vzťahov založených zmluvou. Právne nástupníctvo žalovaného do práv a povinností ZEZ, š. p. zo Zmluvy uvádzal žalobca z titulu zákonného prechodu v rámci transformácie ZEZ, š. p. na nástupnícke akciové spoločnosti v procese
zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodujúcom čase. Súd zistil na základe vykonaného dokazovania, že predmetom privatizácie formou vkladu majetku do novozaloženej akciovej spoločnosti žalovaného na základe príslušného privatizačného projektu, privatizačného rozhodnutia vlády SR a zakladateľskej listiny žalovaného bol súbor majetku bývalého ZEZ, š. p. slúžiaceho na výrobu, výkup a rozvod tepla v Bratislave, vrátane nehnuteľností, odberných a rozvodných zariadení, na ktoré sa nutne viaže plnenie predmetu Zmluvy. Uvedené majetkovoprávne vymedzenie svojho postavenia nepoprel ani žalovaný.
1 zákona č. 92/1991 Zb. s vlastníckym právom k privatizovanému majetku zo zákona prechádzajú na nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych.
názoru súdu prvého stupňa práva a záväzky zo Zmluvy bezprostredne súvisia s privatizovaným majetkom, ktorý nadobudol žalovaný a preto považuje žalovaného za právneho nástupcu do práv a záväzkov ZEZ, š. p. zo Zmluvy. Súd prvého stupňa kvalifikoval Zmluvu ako kúpnu zmluvu
Obchodného zákonníka.
1 Obchodného zákonníka sa kúpnou zmluvou predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V súlade s ustáleným názorom odbornej literatúry a súdnej praxe sa za vec v právnom zmysle považujú aj fyzikálne prírodné sily (energie), ktoré sú ovládateľné a slúžia ľudským potrebám. Teplo (tepelná energia) je teda jasným a určitým spôsobom definovaný predmet kúpnej zmluvy (tovar). Súd sa domnieval, že špecifikácia média, na ktoré má byť teplo pri jeho dodávke viazané (para, horúca voda), nie je otázkou, ktorá by musela byť bezpodmienečne stranami dohodnutá ako podstatná časť kúpnej zmluvy, ale sa jedná o určenie vyhotovenia tovaru, resp. jeho vybavenia na prepravu v zmysle § 420 ods. 2 resp. 4 Obchodného zákonníka, ktorého absenciu v zmluve nahrádzajú subsidiárne ustanovenia právnej úpravy. Funkčnosť tohto modelu preukazuje praktická stránka uplatňovania obchodných vzťahov medzi stranami Zmluvy. Súd prvého stupňa neprisvedčil argumentácii žalovaného, že Zmluva predstavuje osobitný zmluvný typ
Na rozdiel od žalovaného, v súlade s výkladom ÚS SR (nález sp. zn. III ÚS 311/07) a Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 6Obdo/32/2008) sa súd domnieva, že postavenie odberateľa tepla v určitom obchodnom vzťahu, ako tzv. priameho odberateľa, je dôležitým pojmovým znakom zmluvného typu
V zmysle § 32 a nadväzujúcich legálnych definícií pojmov v § 31 Zákona o energetike, ako to potvrdili aj právne závery, Ústavný súd Slovenskej republiky a Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie citovaných rozhodnutiach, možno vyčleniť tri definičné znaky priameho odberateľa:
čl. 2 Zmluvy) na to, aby vznikli platné a účinné záväzky medzi stranami týkajúce sa dodávky tepla a úhrady kúpnej ceny. Skutočnosť, že strany označili Zmluvu legislatívnou skratkou Rámcová zmluva ešte nič nenasvedčuje o skutočnej právnej povahe Zmluvy, odhliadnuc navyše od faktu, že pojem rámcová zmluva nemá ustálený a špecifický právny význam a od prípadu k prípadu môže predstavovať rôzne právne konštrukcie. Súd predovšetkým vychádzal z jednoznačného vymedzenia predmetu Zmluvy v bode 1.1, kde sa uvádza, že jej predmetom je samotný predaj a nákup tepla, a to už za podmienok dohodnutých v tejto Zmluve, a nie napríklad uzatváranie následných realizačných zmlúv o dodávke tepla. Zmluva slúžila v zmysle bodu iv) preambuly a bodu 8.2 Zmluvy práve na nahradenie predchádzajúcej zmluvy o budúcej zmluve. Na základné ustanovenie bodu 1.1 nadväzuje bod 5.1 Zmluvy zreteľným zakotvením priamych záväzkov na predaj a nákup, resp. dodávku a odber tepla, v dohodnutom množstve. Výška kúpnej ceny resp. spôsob jej určenia je upravený v čl. 4 bodu s) s prílohou č. 1 Zmluvy. Ročné zmluvy majú
názoru súdu prvého stupňa povahu odloženej dohody o nepodstatných častiach zmluvy
1 Obchodného zákonníka. Strany súčasne formulovaním bodu 8.1 Zmluvy vo fáze prípravy Zmluvy a následne pristúpením k jej podpisu dňa
názoru súdu prvého stupňa obsahuje všetky podstatné časti kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obchodného zákonníka, jej predmet neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, je dojednaný dostatočne určito a zrozumiteľne. V otázkach priamo neupravených v Zmluve, ročných zmluvách a osobitných, najmä odvetvových predpisoch z oblasti energetiky, sa použije subsidiárna úprava obchodno a občianskoprávnych predpisov. Zmluva nadobudla platnosť jej uzavretím a účinnosť dňa
ktorej sa v prípade absencie dohody o výške úroku z omeškania použije úrok vo výške o 1 % presahujúcej úrokovú sadzbu určenú obdobne
j. sadzbu vo výške obvyklých úrokov požadovaných za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný preukázal primeranú (obvyklú) úroveň úrokových sadzieb za bankové úvery v rozhodujúcom čase štatistickým prehľadom vydaným NBS, ktorý potvrdzuje oprávnenosť uplatnenej výšky úroku z omeškania. Výšku nároku odvodil súd prvého stupňa zo zistených lehôt splatnosti žalovaných pohľadávok a dátumov jednotlivých čiastkových úhrad žalovaných pohľadávok. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 600 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 2 762 278,81 Sk. Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaní žalovaného rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 21. novembra 2008 č. k. 25Cb/97/2002-766 potvrdil. Súčasne uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v sume 28 783,24 Eur. Odvolací súd vo svojom rozsudku uviedol, že po vykonanom dokazovaní súdom prvého stupňa v zmysle § 213 ods. 6 O. s. p. a predložení veci na rozhodnutie o odvolaní prejednal vec
1 a § 214 ods. 1 O. s. p. a po vykonanom dokazovaní a oboznámení (čítaním) dôkazov predložených v konaní pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Podstatnými otázkami pre posúdenie dôvodnosti odvolania boli: - či žalovaný je právnym nástupcom š. p. Západoslovenské energetické závody Bratislava (ďalej len ZEZ š. p.), - či má postavenie priameho odberateľa, - aký zmluvný typ je zmluva zo dňa
ktorého s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na nadobúdateľa aj práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych. Rovnako
1 písm. j/ mal privatizačný projekt obsahovať určenie právneho nástupcu do práv a záväzkov súvisiacich s privatizovaným majetkom, vrátane neznámych. Súd mal za preukázané, že predmetom vkladu v prospech žalovaného boli nehnuteľnosti, rozvodné zariadenia a siete, s ktorými bezprostredne a nevyhnutne súvisí plnenie práv a záväzkov strán zo zmluvy. V konaní nebolo medzi žalobcom a žalovaným sporné, že práva a záväzky zo zmluvy bezprostredne súviseli s takto privatizovaným majetkom vo vlastníctve žalovaného, a preto tvrdenia žalovaného o tom, že v privatizačnom projekte nie je presná identifikácia práv a záväzkov, nijako nevyvracia zákonnú domnienku prechodu práv a povinností k zmluve
1 zákona č. 92/1991 Zb. Žalovaný sa teda stal zaviazaným zo zmluvy na základe § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb., nakoľko s vlastníckym právom k privatizovanému majetku prešli na nadobúdateľa, žalovaného, aj práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, t. j. práva a záväzky zo zmluvy, a to aj napriek tomu, že Zmluva nebola v privatizačnom projekte priamo uvedená. Keďže práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom, t. j. práva a záväzky zo zmluvy prešli na žalovaného na základe § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. nebolo potrebné sa bližšie zaoberať argumentmi žalovaného, týkajúcich sa Dodatku č. 1 k zápisnici o prevzatí privatizovaného majetku. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nemá postavenie priameho odberateľa. K takému záveru odvolací súd dospel na základe vyhodnotenia dôkazov, ktoré boli v súdnom konaní vykonané a ktoré boli žalovaným, ako aj žalobcom, navrhnuté na preukázanie, resp. na vyvrátenie tvrdenia o postavení žalovaného ako priameho odberateľa. Súd v tejto súvislosti posudzoval najmä schémy pripojenia žalovaného na sieť žalobcu v rôznych miestach pripojenia, fotodokumentáciu prípojok žalovaného na sieť žalobcu, kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovaným ako dodávateľom a rôznymi odberateľmi, stanoviská Slovenského zväzu výrobcov tepla a MH SR z rokov 2007 ako aj 2009, znalecký posudok súdneho znalca v odbore elektrotechnika, energetika Ing. Jána Kuchára, PhD. z
70/1998 Z. z. povinný mať uzavretú písomnú zmluvu s dodávateľom, zriadenú tepelnú prípojku a či má odberné tepelné zariadenie a odberné miesto nachádzajúce sa na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za odovzdávajúcou stanicou a či rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom. Až z týchto technických a skutkových odborných zistení, teda súd následne môže urobiť právne závery, aplikujúc príslušné právne normy (najmä zákon o energetike). Súd poukázal na ustanovenie § 31 písm. b/, § 32 ods. 1, § 31 písm. f/, e/, g/, i/ zákona č. 70/1998 Z. z. Odvolací súd vykonaním listinného dôkazu - znaleckého posudku č. 6/2011 súdneho znalca Ing. J. H. a z ust. § 31 písm. e/ a f/ zákona č. 70/1998 Z. z. zistil, že z definície tepelnej prípojky vyplýva, že jej existenciu podmieňuje verejný rozvod tepla. V zmluvnom vzťahu žalobcu a žalovaného je obchodné miesto na výstupe zo zdroja pre jediného kupujúceho - žalovaného. Obchodný vzťah žalobcu a žalovaného nenapĺňa požiadavku právnej normy na existenciu verejného rozvodu tepla, teda v danom prípade i existenciu tepelnej prípojky. Odvolací súd vyvodil právny záver zo skutkových zistení vykonaných na základe odborného posúdenia, že tá časť tepelnej rozvodnej sústavy, prostredníctvom ktorej žalovaný odoberá teplo od žalobcu, nie je tepelnou prípojkou. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že v posudzovanom dodávateľskom vzťahu žalobcu a žalovaného nie je naplnený ani druhý definičný znak priameho odberateľa, pretože miesta, na ktorých žalovaný odoberá teplo od žalobcu, sa nenachádzajú na sekundárnej strane sústavy tepelných zariadení za odovzdávacou stanicou tepla. Odvolací súd sa zaoberal aj tretím z definičných znakov priameho odberateľa, a to otázkou rozpočítavania tepla konečnému spotrebiteľovi v zmysle § 31 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 70/1998 Z. z. Súd na základe gramatického výkladu zákonom nedefinovaného, ale používaného pojmu rozpočítavania tepla konečným spotrebiteľom dospel k záveru, že proces rozpočítavania nevyhnutne zahrňuje viacerých konečných spotrebiteľov napojených na jedno odberné miesto, a že ide o proces rozdelenia dodaného tepla, resp. nákladov naň, medzi viacerých konečných spotrebiteľov na základe stanovených kritérií. Takýto výklad podporuje aj smernica Ministerstva financií SR pre určenie podmienok dodávok a cien tepelnej energie, uvedená v prílohe č. 4 výmeru Ministerstva financií č. R-I/1996, ktorá uvedenú problematiku v danom čase bližšie upravovala. Odvolací súd tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/25/2008. Keďže žalovaný nesplnil dva z troch definičných znakov priameho odberateľa, čo už samotné vylučuje naplnenie definičných znakov priameho odberateľa, odvolací súd preto pre overenie vecnej správnosti právneho záveru súdu prvého stupňa, že žalovaný nie je priamym odberateľom žalobcu, nepotreboval ďalej dokazovať, či žalovaný napĺňa tretí z definičných znakov priameho odberateľa - rozpočítavanie tepla konečným spotrebiteľom, je nepochybne vecne správny záver súdu prvého stupňa, že žalovaný v posudzovanom obchodnom vzťahu nie je v postavení priameho odberateľa. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia neuhradených faktúr, ktoré boli zo strany žalobcu vystavené na základe Zmluvy o dodávke a odbere tepla zo dňa 10. 11. 1999. Odvolací súd posúdil záväzkový vzťah uzavretý medzi právnymi predchodcami účastníkov konania, t. j. zmluvu ako kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka zhodne ako súd prvého stupňa.
názoru odvolacieho súdu nie je možné prisvedčiť názoru žalovaného,
ktorého nie je dostatočne vymedzený predmet plnenia
zmluvy, keďže tento mal byť konkretizovaný až v tzv. ročných zmluvách, k uzavretiu ktorých však nedošlo. V zmysle § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že ak dohoda zmluvných strán obsahuje podstatné časti zmluvy niektorej zo zmluvných typov upravených v Obchodnom zákonníku, spravuje sa táto dohoda vo zvyšku ustanoveniami Obchodného zákonníka pre príslušný zmluvný typ. Preto ak dohoda účastníkov zmluvy obsahuje podstatné časti kúpnej zmluvy
1 Obchodného zákonníka, na zmluvu sa vo zvyšku, ak chýba dohoda zmluvných strán, použijú ustanovenia Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve. Pokiaľ v zmluve nie je uvedené konkrétne médium, prostredníctvom ktorého má byť teplo dodané, nespôsobuje to jej neplatnosť pre neurčitosť. V danom prípade sa uplatnia ustanovenia § 420 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko ide len o vedľajšie dojednanie v kúpnej zmluve, a to o špecifikáciu tovaru, resp. jeho vybavenie na prepravu. Keďže súd posúdil zmluvu ako typovo zhodnú s kúpnou zmluvou
Obchodného zákonníka, absencia akýchkoľvek dojedaní zmluvných strán nad rámec špecifikácie veci, ktorá je predmetom kúpnej zmluvy, určenia jej množstva a druhu, záväzku previesť vlastnícke právo k nej, určenia kúpnej ceny, alebo aspoň spôsobu jej určenia a záväzku zaplatiť ju, nemá žiaden vplyv na platnosť zmluvy. Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle § 409 Obchodného zákonníka, jej predmet neodporuje zákonu, ani ho neobchádza, je dojednaný dostatočne určito a zrozumiteľne. V otázkach priamo neupravených v zmluve, ročných zmluvách a osobitných, najmä odvetvových predpisoch z oblasti energetiky, sa použije subsidiárna úprava obchodnoprávnych a občianskoprávnych predpisov. Zmluva nadobudla platnosť jej uzavretím a účinnosť dňa
1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že ich priznal úspešnému žalobcovi. Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
názoru žalovaného, Krajský súd Bratislava svojim postupom v odvolacom konaní a svojim rozsudkom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom, keďže hneď v úvode je odôvodnenie rozsudku krajského súdu rozporné s § 157 ods. 2 O. s. p., zmätočné a zjavne rozporné so skutkových priebehom a stavom odvolacieho konania. Odvolací súd konštatuje, že sa v odôvodnení v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a to napriek tomu, že odvolací súd svoje skutkové a právne závery postavil skoro výlučne na jedinom, žalovaným spochybnenom dôkaze, ktorý však predmetom odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vôbec nebol, a to listinný dôkaz, znalecký posudok č. 6/2011 súdneho znalca Ing. J. H.. Rozsudok Krajského súdu Bratislava je v rozpore s právom žalovaného na riadne, správne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku Krajským súdom Bratislava. Odvolací súd vykonal znalecký posudok Ing. Szaba na pojednávaní dňa 13. 11. 2013 v rozpore s § 213 ods. 4 a § 120 ods. 4 O. s. p. Keďže tento listinný dôkaz vykonal odvolací súd na návrh žalobcu a žalobca tento dôkaz neoznačil, ani nepredložil do uznesenia súdu prvého stupňa o skončení dokazovania, ani ho nenavrhol spracovať a vykonať v zmätočnom konaní pred súdom prvého stupňa, konanom po rozhodnutí dovolacieho súdu a žalobca nie je v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. a ani v zmysle § 205a O. s. p. odvolateľom, ani uvedený dôkaz neslúži ako odvolací dôvod
p. a neboli dané zákonné dôvody pre pripustenie takého dôkazu z iniciatívy žalobcu v odvolacom konaní. Odvolací súd nesprávne a nedostatočne odôvodnil skutočnosť, prečo nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie vykonané znalcom FEI STU, najmä ak žalovaný navrhol vykonanie tohto dôkazu aj v prvostupňovom konaní na pojednávaní dňa
6 O. s. p. Žalovaný považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne z dôvodu, že postup
6 a 7 O. s. p. umožňuje len vykonanie dôkazu dožiadaným súdom a prezumuje v tomto ohľade aj existenciu samotného aktu dožiadania odvolacieho súdu, resp. aktivitu odvolacieho súdu smerom k prvostupňovému súdu a hlavne nepripúšťa dožiadanému súdu rozhodovať o vykonaní, či nevykonaní dôkazu, keďže zákon nedáva dožiadanému súdu inú možnosť len vykonať dožiadaný dôkaz. V odvolacom konaní však k žiadnemu dožiadaniu na vykonanie dôkazu zo strany odvolacieho súdu nedošlo a ani k vykonaniu dôkazu znaleckým dokazovaním nedošlo a preto je
názoru žalovaného uvedený postup odvolacieho aj prvostupňového súdu v rozpore s § 213 O. s. p. a v rozpore s právom žalovaného na spravodlivý a zákonný proces. V celom konaní nebol vôbec ustanovený znalec, ani znalecká organizácia, za účelom posúdenia odborných otázok v konaní, aj keď ide v konaní o náročnú odbornú problematiku, ku ktorej posúdeniu je ako najvhodnejší dôkazný prostriedok, formou vypočutia znalca a odvolací súd v rozsudku opiera svoje skutkové a právne závery výhradne o jediný listinný dôkaz, znalecký posudok Ing. H., čo je v rozpore s § 132 O. s. p. Odvolací súd nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, resp. ich nehodnotil vôbec. Pri skutkových a právnych záveroch vôbec nezohľadňoval vzájomne si odporujúce znalecké posudky, Ing. J. a Ing. U.. Odvolací súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom aj tým, že vykonal dokazovanie v rozpore so záverom najmä, ak zo skutkového a právneho posúdenia vylúčil všetky relevantné dôkazy okrem jediného a pritom tento jediný dôkaz vykonal v rozpore so zákonom a to znaleckým posudkom Ing. H.. Opieraním skutkových a právnych záverov rozsudku výhradne o jediný dôkaz (znalecký posudok Ing. H.) a nezohľadnenie žiadneho iného dôkazu vykonaného v konaní vo vzťahu k skutkovým a právnym záverom, je závažným nedostatkom konania, najmä ak ide o tak odborne náročnú vec na posúdenie ako je uvedené v konaní. Uvedeným postupom odvolací súd pri hodnotení dôkazov porušil ust. § 132 O. s. p., nakoľko nekomparoval a nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
názoru žalovaného pripustením vykonania dôkazu znaleckého posudku Ing. H. v odvolacom konaní, napriek tomu, že neboli dané zákonom striktne a taxatívne prezumované dôvody pre pripustenie tohto dôkazu do odvolacieho konania, konal odvolací súd v rozpore s § 213 O. s. p. a odňal tak žalovanému možnosť konať pred súdom. V konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O. s. p. tiež tým, že odvolací súd porušil právo žalovaného na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Krajský súd Bratislava neodôvodnil riadnym a presvedčivým spôsobom prečo neprihliadol pri hodnotení dôkazov na dôkazy svedčiace v prospech žalovaného - znalecký posudok FEI STU, rozhodnutie MH SR a vyjadrenie Zväzu výrobcov tepla a len formalistický konštatoval absenciu dôveryhodnosti dôkazu bez hlbšej vlastnej úvahy súdu, či posúdenia dôkazu samotného. Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave je v súčasnosti jediným, Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, pravidelne poverovaným ústavom Slovenskej republiky k vykonávaniu odborných skúšok znalcov v znaleckom odbore energetika. Znalecký ústav elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave je zároveň metodickým centrom znalcov znaleckého odboru 120000 energetika. Čiže aj z tohto hľadiska nemôže byť žiadna pochybnosť o odbornosti znaleckého ústavu elektrotechniky a informatiky FEI STU v Bratislave v odbore energetika, ako aj o oprávnenosti a kompetentnosti vypracovať Znalecký posudok č. 2/2012. V konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O. s. p., ako aj k porušeniu zásad v ustanovených v druhej hlave v siedmom oddiely Ústavy Slovenskej republiky, predovšetkým čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd z dôvodu, že odvolací súd nezrušil rozsudok súdu prvého stupňa po rozhodnutí dovolacieho súdu, hoci na to bol povinný
1 písm. f/ O. s. p. Krajský súd Bratislava svojim postupom v odvolacom konaní a svojim rozsudkom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení konštatoval, že dovolací súd sa stotožnil s názorom dovolateľa, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil a sám sa dopustil ďalšieho obdobného procesného pochybenia. Odvolací súd namiesto toho, aby rozsudok Okresného sudu Bratislava I zrušil, nakoľko tu bol daný odvolací dôvod
1 písm. f/ O. s. p., rozsudok Okresného súdu Bratislava I potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd tak odňal žalovanému právo na prejedanie veci v dvojinštančnom súdnom konaní, ktoré mu garantuje Občiansky súdny poriadok. Skutočne, že odvolací súd zrušil len zjavne vadne vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb/97/2002-1263 zo dňa 24. 11. 2011 pre absenciu príslušnosti súdu prvého stupňa konať vo veci, ale nezrušil aj pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 25Cb/97/2002-766 zo dňa 21. 11. 2008 hoci bol
1 písm. f/ O. s. p. povinný zrušiť aj tento pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I pre existenciu vád prvostupňového konania, potvrdených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, znamená závažné porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces
čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane a základných ľudských práv a slobôd a odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, keďže odvolací súd svojim nezákonným postupom odobral žalovanému právo na riadny opravný prostriedok v tomto konaní. Skutočnosť, že odvolací súd potvrdil pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I v prípade, keď boli preukázateľné dané, odvolaním žalovaného napadnuté a Najvyšším súdom Slovenskej republiky potvrdené také vady konania, ktoré
1 písm. f/ O. s. p. ukladajú odvolaciemu súdu povinnosť takýto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, je každý iný postup odvolacieho súdu v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, porušujúc základné právo účastníka konania na spravodlivý proces a musí byť považovaný za dovolací dôvod
f/ O. s. p.
názoru žalovaného postupom odvolacieho súdu, vychádzajúc z postupu prvostupňového súdu, došlo k porušeniu základného práva účastníka konania - žalovaného na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a zároveň k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p. a tým aj k naplneniu dovolacieho dôvodu
2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p. na základe čoho je
názoru žalovaného potrebné rozsudok Krajského súdu Bratislava, ako aj pôvodný rozsudok Okresného súdu Bratislava I, zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa
jeho názoru, postavil právne závery výlučne na jedinom dôkaze - znaleckom posudku Ing. J. H., ktorý však nebol súčasťou odôvodnenia súdu prvého stupňa a nezohľadnil žiadny iný dôkaz svedčiaci v prospech žalovaného - znalecký posudok FEI STU Bratislava, rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a vyjadrenie Zväzu výrobcov tepla.
žalovaného uvedeným postupom odvolací súd nepostupoval pri hodnotení dôkazov
ust. § 132 O. s. p., nakoľko nekomparoval a nehodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prijatým záverom, len z jedného dôkazu urobil svoje rozhodnutie nepresvedčivým. Na námietku, že odvolací súd argumentoval aj znaleckým posudkom Ing. J. H. napriek tomu, že použil tzv. skrátené odôvodnenie
ust. § 219 ods. 2 O. s. p., žalobca uviedol, že pri použití tzv. skráteného odôvodnenia odvolací súd nemusí opakovať podstatnú časť z odôvodnenia súdu prvého stupňa, ale stačí, ak sa obmedzí na konštatovanie správnosti rozhodnutia, prípadne doplní ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti. Súd si v danom prípade osvojil závery súdu prvého stupňa a na zdôraznenie ich správnosti doplnil ďalšie dôvody a v takomto kontexte je
žalobcu aj potrebné rozumieť argumentácii odvolacieho súdu, ohľadom znaleckého posudku Ing. J. H.. Skutočnosť, že odvolací súd neopakoval argumenty, ktoré boli prezentované v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, a spomína ďalšie, v rozsudku súdu prvého stupňa nespomenuté argumenty, ktoré si neprotirečia s argumentmi súdu prvého stupňa, tak neznamená, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolací súd týmto postupom len využil právo, ktoré mu priznáva zákon, konkrétne ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Žalovaný takisto namietal nenariadenie znaleckého dokazovania znalcom FEI STU Bratislava, ako to navrhoval už v konaní na súde prvého stupňa. Ako však sám žalovaný konštatuje vo svojom dovolaní odvolací súd vykonal na jeho návrh listinný dôkaz - znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom FEI STU Bratislava. Žalovaný tak na jednej strane namieta, že nebolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom FEI STU Bratislava a na druhej strane priznáva, že odvolací súd vykonal ním navrhnutý dôkaz - znalecký posudok FEI STU Bratislava (vypracovaný na jeho objednávku). Žalobca tak nerozumie, aký význam by malo nariadenie znaleckého dokazovania znalcom FEI STU Bratislava, keďže znalecký posudok ním vypracovaný bol súdom už vykonaný. Čo sa týka nariadenia znaleckého dokazovania iným znalcom, žalobca uviedol, že odvolací súd sa s návrhom na vykonanie znaleckého posudku jasne vysporiadal vo svojom odôvodnení.
názoru žalobcu nevykonanie dôkazov
návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je postupom, ktorým by mu súd odnímal možnosť konať pred súdom, pretože rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť len k jeho nesprávnym skutkovým záverom, nie však k zmätočnosti rozhodnutia. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom týkajúceho sa vykonania dokazovania prvostupňovým súdom s poukazom na ust. § 213 ods. 6 O. s. p. Dokazovanie nemusí vykonávať odvolací súd priamo, ale tiež súd prvého stupňa, a takisto aj dožiadaný súd. Žalovaný v dovolaní tvrdil, že takémuto dokazovaniu malo predchádzať dožiadanie, resp. procesná aktivita smerujúca k prvostupňovému súdu. K tejto námietke žalobca uviedol, že ak by aj konanie trpelo takouto vadou, rozhodne by takáto vada nemohla privodiť odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Čo sa týka vykonania dôkazu - znaleckého posudku Ing. J. H., žalovaný namietal, že jeho vykonanie bolo v rozpore s ust. § 213 ods. 4 a ust. § 120 ods. 4 O. s. p. Uviedol, že tento listinný dôkaz vykonal odvolací súd na návrh žalobcu a žalobca tento dôkaz neoznačil do uznesenia súdu prvého stupňa o skončení dokazovania, pričom žalobca nie je odvolateľom, takže nemožno postupovať
ust. § 205a O. s. p. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že uvedený dôkaz nemohol bez svojej viny predložiť v konaní na súde prvého stupňa, keďže znalecký posudok bol vypracovaný neskôr, a to znalcom ustanoveným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb/68/2003, čo spôsobilo jeho prípustnosť ako dôkazu v odvolacom konaní v zmysle ust. § 213 ods. 4 v spojení s ust. § 205a ods. 1 písm. d/ O. s. p. Žalovaný namietal, že takýto dôkaz môže navrhnúť len odvolateľ, avšak takýto výklad odporuje samotnému zneniu ust. § 205a O. s. p., ktorý v niektorých prípadoch ustanovuje práva výlučne odvolateľovi a v iných zase účastníkom konania ako takým. Napríklad v prípade písm. c/ tohto ustanovenia sa právo priznáva výlučne odvolateľovi, ale v prípade písm. d/, ktoré sa vzťahuje aj na vykonaný znalecký posudok Ing. Štefana Szaba, sa právo priznáva účastníkom konania, t. j. nielen odvolateľovi. Žalobca tak mal právo predložiť tento dôkaz aj v odvolacom konaní a súd mal právo ho vykonať.
názoru žalobcu súd riadne odôvodnil svoj rozsudok ohľadom hodnotenia dôkazu - znaleckého posudku FEI STU Bratislava a tiež vyjadreniami Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky a Zväzu výrobcov tepla. Žalovaný argumentoval v dovolaní, že odvolací súd sa neriadil uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorého postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd uvedené pochybenie súdu prvého stupňa nenapravil a sám sa dopustil ďalšieho obdobného procesného pochybenia.
názoru žalobcu, vada vytýkaná dovolacím súdom bola napravená v odvolacom konaní, účastníci mali možnosť sa oboznámiť a vyjadriť k dôkazom v rámci opätovného dokazovania pred prvostupňovým súdom, ktorého dokazovanie si odvolací súd po opravnom uznesení osvojil ako dokazovanie v odvolacom konaní. Nebol preto daný dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, nakoľko by to neodrážalo súčasný procesný stav v prejednanej veci. Rozhodujúca časť odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Najvyšším súdom Slovenskej republiky však konštatovanie o vadách rozhodnutia súdu prvého stupňa neobsahuje a možnosťou vrátenia veci súdu prvého stupňa sa vôbec nezaoberá. Z uvedeného je tak zrejme, že nebol dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ani v nadväznosti na závery dovolacieho súdu. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia sa v odvolacom konaní uskutočnilo niekoľko pojednávaní, na ktorých sa mohol žalovaný vyjadrovať k predmetu konania a jednotlivým dôkazom. Preto žalobca považuje dovolanie žalovaného za neodôvodnené. Tiež mal žalobca za to, že nie je naplnený dôvod na odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu. Vyjadrenie k dovolaniu bolo žalovanému doručené dňa
3 až 4 O. s. p. (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Prípustnosť dovolania žalovaného z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva. Napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O. s. p.), dovolací súd v tejto veci - k jej samotnému meritu - dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O. s. p.); v zrušujúcom uznesení z
zákona bol potrebný,
názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v danom štádiu konania nemal byť vyhlásený a preto tento rozsudok zrušil
ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Následne súd prvého stupňa predložil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa č. k. 25Cb/97/2002-766 zo dňa
názoru dovolacieho súdu prejednávanú vec, vzhľadom na jej predmet, možno hodnotiť ako skutkovo zložitú a právne náročnú. Z priebehu konania a jeho doterajšieho výsledku, ako kľúčová pre spôsob stanovenia ceny žalovaným odobratého (prípadne i neodobratého) tepla, sa javí otázka postavenia žalovaného ako odberateľa teda, či má postavenie priameho odberateľa
b/ zákona č. 70/1998 Z. z. K objasneniu uvedenej otázky, tak ako už uviedol dovolací súd, zrejme slúžili predovšetkým dve zo žalovaných z predložených listinných dôkazov. Ide o list - stanovisko Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.