Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Sžf/31/2014 Identifikačné číslo spisu: 3013200301 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Milan Morava Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3013200301.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. Jaroslava Žalúdeka, LIGNUM, s miestom podnikania a bytom Ilava, Hurbanova 146, IČO: 33488088, zastúpeného JUDr. Miroslavovom Ivanovičom, advokátom so sídlom Bratislava, Grösslingova 45, proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, v konaní o odvolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k.13S/47/2013-51, zo dňa
- januára 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/47/2013-51 zo dňa
- januára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odôvodnenie Vyššie označeným uznesením Krajský súd v Trenčíne zastavil konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p., v ktorom sa žalobca podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo 1100306/1/59980/2013/5199-r zo dňa
- februára 2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer daňového úradu Trenčín, číslo 9300401/5/3130745/2012 zo dňa
- októbra 2012, ktorým bol v z mysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona číslo 511/1992 Zb. v nadväznosti na § 168 ods. 2 zákona číslo 536/2009 Z.z. vyrubený žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
- štvrťrok 2009 v sume 9 905,50 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že z obsahu administratívneho spisu je nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
- februára
- Žalobca zaslal žalobu poštou, pričom zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa
- apríla 2013, táto však bola doručená na Krajský súd v Trenčíne až dňa
- apríla 2013.V danom prípade, keďže žalované rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa
- februára 2013, posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol deň
- apríla 2013, ktorý deň pripadol na piatok a uvedeného dňa nebolo sviatok. Žaloba bola doručená súdu dňa
- apríla 2013, teda bola podaná oneskorene. Podľa názoru Krajského súdu lehota stanovená § 250b ods. 1 O.s.p. je lehota hmotnoprávna, k zachovaniu ktorej je potrebné, aby žaloba došla na súd najneskôr v posledný deň lehoty. O trovách konania Krajský súd rozhodol tak, že keďže žalobca nemal vo veci úspech a žalovanému právo na náhradu trov konania neprináleží podľa § 250 K ods. 1 O.s.p., žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v lehote odvolanie, domnievajúc sa, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/, keďže na danú vec sa podľa jeho názoru sa má aplikovať ustanovenie § 250b ods. 2 O.s.p., ktoré stanovuje procesno-právnu lehotu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa
- februára
- Posledným dňom na podanie žaloby bol deň
- apríla 2013, ktorý ako deň pripadol na piatok. Právny zástupca žalobcu v tento deň odoslal žalobný návrh, čo vyplýva z pečiatky pošty na obálke zo dňa
- apríla 2013, kedy bola zásielka odovzdaná aj na poštovú prepravu. Krajský súd v Trenčíne si podľa jeho názoru nesprávne vyložil ustanovenia o aplikácii procesného práva a v žiadnom prípade sa nestotožňuje s argumentáciou komentára českej právnej úpravy. O tom, že sa jedná o procesnú právnu lehotu svedčí aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 63/03 z
- júla
- Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby Najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na rozhodnutie krajskému súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu Najvyšší súd zistil, že je nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
- februára
- Žalobca zaslal žalobu poštovou dňa
- apríla 2013, pričom táto bola doručená Krajskému súdu v Trenčíne dňa
- apríla
- K spornej otázke či sa jedná o hmotnoprávnu, alebo procesno-právnu lehotu, zaujal Najvyšší súd stanovisko, že dvojmesačná lehota v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. je lehotou procesnou, a teda je zachovaná, pokiaľ sa žaloba najneskôr v jej posledný deň odovzdá na pošte. Tento záver vychádza nielen z toho, že táto lehota je upravená v procesnom predpise (O.s.p.), ale má oporu aj v tom, že táto lehota je určená na urobenie procesného úkonu - podanie žaloby v správnom súdnictve. Podanie žaloby nemôže byť v žiadnom prípade obmedzené hmotnoprávnymi lehotami, ktorých účel je úplne iný než aký majú procesnoprávne lehoty bez ohľadu na to, v ktorom procesnom postupe sa uplatňujú (vyššie citovaný nález Ústavného súdu). Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, že Krajský súd rozhodol nesprávne, keďže lehotu na podanie žaloby považoval za hmotnoprávnu a preto napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne podľa § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.