o ochranu osobnosti

Najvyšší súd 6 Cdo 128/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. M., bývajúceho v P., proti ţalovanému P. K., bývajúcemu v P., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp. zn. 7 C 58/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

1. marca 2010 sp. zn. 17 Co 233/2009, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z
2. júla 2009 č.k. 7 C 58/2009-27 uloţil ţalovanému povinnosť zaslať ţalobcovi na adresu jeho trvalého bydliska vlastnoručne podpísaný list v znení : „Váţený pán M., ospravedlňujem sa Vám za to, ţe som dňa
3. apríla 2007 podal písomné trestné oznámenie adresované Ministerstvu vnútra SR a Generálnej prokuratúre SR v Bratislave, v ktorom som uviedol ako odosielateľa „Občianske zdruţenie“ s nečitateľným podpisom, v úmysle privodiť Vám trestné stíhanie, v ktorom som nepravdivo uviedol, ţe obchodujete so zbraňami za účelom pytliactva, podieľate sa na vyzbrojení pytliakov z H. M. dovozom zbraní z T., ktoré predávate konkrétnym osobám, J. H., Z. a J. H. z obce H. M., ţe prechovávate nelegálne zbrane v mieste Vášho trvalého bydliska, ako aj v Hoteli J. v H. M., vo Vašich osobných motorových vozidlách, v presne neurčenom dome u svokrovcov v obci H., ţe obchodujete s drogami a vyhráţate sa iným osobám zastrelením“ a súčasne uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 33 194 eur a náhradu trov konania v sume 3 167 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. M., všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2 6 Cdo 128/2010 Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
4. marca 2010 sp. zn. 17 Co 233/2009 na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu potvrdil a rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okresný súd z výsledkov vykonaného dokazovania správne ustálil, ţe ţalovaný zneuţil svoje petičné právo, ktoré má síce zaručené a chránené právnym poriadkom, ale len potiaľ, pokiaľ sa ním nezasiahne do práva inej osoby, čo sa v danom prípade stalo. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe neoprávnený zásah vykonaný formou zneuţitia petičného práva, vzhľadom na jeho obsah, široký verejný ohlas a publicitu v značnej miere zníţil dôstojnosť ţalobcu v spoločnosti, ţe nebolo preto postačujúce zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a teda, ţe ţalobca má tieţ právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 O.s.p.). Z hľadiska výšky finančnej náhrady uviedol, ţe okresný súd vzal správne zreteľ na závaţnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy (ţalovaný obvinil ţalobcu z predaja zbraní a drog, čo sú skutky, ktoré objektívne verejná mienka povaţuje za zvlášť závaţné a odsúdenia hodné) a na okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, včítane tých, ktoré sa vzťahovali k osobe ţalovaného. Posudzujúc vec z týchto aspektov, povaţoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy priznanej súdom prvého stupňa, za primeranú a spravodlivú. K námietke ţalovaného, podľa ktorej súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) uviedol, ţe v prejednávanej veci ţalovaný nenavrhol na preukázanie svojich tvrdení v konaní pred okresným súdom, ale ani vo svojom odvolaní, vykonanie ţiadnych dôkazov. Ţalovaný neuplatnil preto tento odvolací dôvod opodstatnene. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 v spojení § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K prípustnosti dovolania uviedol, ţe v danom prípade odvolanie smerovalo voči celému výroku rozsudku prvostupňového súdu z dôvodu, ţe súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci. Predseda odvolacieho senátu mal preto v zmysle § 214 O.s.p. pojednávanie nariadiť, nakoľko v danom prípade bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie. Keďţe tak neurobil, zaťaţil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolanie odôvodnil tieţ tým, ţe odvolací súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. ďalším dôvodom na podanie dovolania. 3 6 Cdo 128/2010 Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie ţalovaného odmietol a priznal mu náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť. Dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od
5. februára 2010). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o prípad, v ktorom by súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 4 6 Cdo 128/2010 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. K námietke dovolateľa, podľa ktorej odvolací súd postupoval nesprávne, keď nenariadil vo veci pojednávanie, hoci bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, treba uviesť, ţe podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v znení účinnom od
6. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Z dikcie ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe na prejednanie odvolania, ktoré smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej musí predseda senátu nariadiť pojednávanie, okrem iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, ţe súd prvého stupňa náleţitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V posudzovanej veci odvolací súd mal za to, ţe súd prvého stupňa zistil úplne skutkový stav veci a ţe dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Nepovaţoval preto za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Nemoţno mu preto vyčítať, ţe jeho postup, keď prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, bol v rozpore so zákonom. Napokon, dovolateľ v dovolaní ani neuviedol, konkrétne ktoré dôkazy bolo potrebné zopakovať, prípadne z akých dôvodov bolo potrebné 5 6 Cdo 128/2010 dokazovanie doplniť. Na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol vykonať ani v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní ţiadne dôkazy. Ţalovaný preto neopodstatnene namietal, ţe konanie pred odvolacím súdom trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ ustanovenia § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania ţalovaného podľa § 237 O.s.p. Keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 238 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, ktoré pozostávali z odmeny jeho právneho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nakoľko ich nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za trovy potrebné na účelné bránenie práva (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
7. apríla 2011 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová