Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Sžo/64/2014 Identifikačné číslo spisu: 1014200236 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

ust. § 43 stavebného zákona by potom stačila aj časť (prvý stĺp) nového plota na susednej parcele. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“), napríklad rozhodnutia č.k. 1Sžo 3/2007, č.k. 8Sžo 234/2010. Žalobcovia sa nestotožnili s názorom súdu, že by sa len všeobecne odvolávali na ust. § 59 ods. 1 písm. b) stavebného zákona bez toho, že by preukázali, ktoré konkrétne vlastnícke či iné práva, k akej veci boli rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté. Opätovne zdôraznili, že pre postavenie žalobcov ako účastníkov stavebného konania postačuje, ak môžu byť ich práva dotknuté, teda nie je potrebné preukazovať, že dotknuté naozaj boli. Poukázali na to, že svoje námietky voči navrhovanej stavbe, majúce vplyv na ich vlastnícke a užívacie práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, podrobne uviedli v žalobe, predovšetkým v jej časti II. Osobitne poukázali na skutočnosť, že v samotnom rozhodnutí o umiestnení stavby je ako jedna z hlavných podmienok stavby uvedená vzdialenosť 18,321 m od bytového domu na Jasovskej č. 2-12, teda od nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov a táto skutočnosť podľa ich názoru priamo poukazuje na to, že predmetná novostavba môže mať na ich vlastnícke a užívacie práva vplyv. Poukázali tiež na to, že pokiaľ ich bytový dom je v rozhodnutí o umiestnení stavby určený ako relevantný a určujúci prvok, stavby uvedené súdom ako najbližšie (budova súp. č. 3519, terasa) sa v ňom ani nespomínajú. Žalobcovia tiež dali do pozornosti, že nakoľko predmetná novostavba bola rozostavaná v rozpore so stavebným povolením, začalo sa na stavebnom úrade konanie o dodatočnom povolení tejto stavby, v ktorom stavebný úrad uznal žalobcov ako účastníkov konania. Túto skutočnosť považujú za pozoruhodnú aj s ohľadom na vyjadrenie žalovaného k prejednávanej veci, kde účastníctvo žalobcov popiera, no prakticky pri totožnom konaní (keď v konaní o dodatočnom povolení sa povoľuje prakticky totožná stavba) žalobcov za účastníkov považuje. Z uvedených dôvodov žalobcovia žiadali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O. s.p.) V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti O.s.p. ( § 247 ods. 1 O.s.p.) Zo žaloby v predmetnej veci vyplýva, že žalobcovia sa ňou domáhali, aby prvostupňový súd v súlade s ust. § 250b ods.2 O.s.p. uložil žalovanému doručiť im žalobou napadnuté rozhodnutie č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 z 27. októbra 2011 a aby následne po vykonaní dokazovania rozsudkom rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UKSP 20651 TX1/11 Mt-151 z 27. októbra 2011 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Z podkladov administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že žalovaný so žalobcami v stavebnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia, nekonal. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia s poukazom na ust. § 59 ods.1 písm.

1. b)a § 139 ods.2 písm.
2. d)stavebného zákona namietali, že účastníkom konania je i vlastník susednej stavby, a to bez ohľadu na to, či táto stavba je postavená na pozemku, ktorý má spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť povoľovaná stavba alebo nie. Úlohou prvostupňového súdu bolo v prvom rade posúdiť, či žalobcovia boli na podanie predmetnej žaloby aktívne legitimovaní. Podľa ustanovenia § 250b ods.2 O.s.p., ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním malo ako s účastníkom konania konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Ako už bolo uvedené vyššie prvostupňový súd konanie zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. majúc za to, že predmetným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu procesných práv žalobcov, pretože „nešlo o majiteľov k susedným stavbám predmetnej nehnuteľnosti“. Kľúčovou otázkou pre posúdenie danej veci bola otázka účastníctva žalobcov v správnom konaní. Odvolací súd v tomto smere na rozdiel od prvostupňového súdu je toho názoru, že so žalobcami sa v správnom konaní ako s účastníkmi konania, so všetkými procesnými právami z tohto postavenia vyplývajúcimi, konať malo. Kto je účastníkom stavebného konania upravuje ustanovenie § 59 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi stavebného konania sú:
3. a)stavebník,
4. b)osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté,
5. c)ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov,
6. d)stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
7. e)projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 59 ods.1 písm.
8. b)stavebného zákona treba vykladať extenzívnym spôsobom, čomu zodpovedá aj samotným zákonodarcom predpokladaná možnosť dotknutia v tomto ustanovení uvedených práv. Podmienkou účastníctva pritom nie je, aby bolo námietkam vyhovené, pretože ich posúdenie je v kompetencii stavebného úradu. Za účelom účastníctva však postačuje iba možnosť, že stavebným povolením budú vlastnícke alebo iné práva priamo dotknuté, pričom je potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu. V tejto súvislosti poukazuje zároveň na vymedzenie pojmu „susedná stavba“ v ustanovení § 139 ods.2 písm.
9. d)stavebného zákona tak, že sa ňou rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Z uvedeného vyplýva, že pod týmto pojmom treba rozumieť i stavbu v širšom ponímaní, ako je tomu v písm.
10. c)§ 139 ods. 2. Kritériá susednej stavby spĺňa aj stavba, ktorá nestojí priamo na susednom pozemku, pričom nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní ide. Za stavu, že námietky žalobcov voči navrhovanej stavbe, preukazujú v dostatočnej miere možný vplyv navrhovanej stavby na ich vlastnícke a užívacie práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve, podľa názoru senátu odvolacieho súdu, podmienky pre priznanie ich účastníctva v predmetnom stavebnom konaní boli splnené. Odvolací súd zároveň poukazuje na argumentáciu Najvyššieho súdu SR uvedenú v rozsudku sp .zn. 8Sžo/234/2010 z 20. októbra 2011, z ktorého uvádza nasledovné: „Podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Vychádzajúc zo štandardnej judikatúry Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obsahom základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy poskytovanú orgánom štátnej správy je umožniť každému reálny prístup k takémuto orgánu a tomu zodpovedajúca povinnosť tohto orgánu vo veci konať tak, aby nedošlo k porušeniu právnych princípov upravených v druhej hlave siedmom oddiele ústavy (I. ÚS 84/97, II. ÚS 22/02). Odvolací súd zároveň uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcov v tom, že pre postavenie osoby ako účastníka konania nie je rozhodujúca vzdialenosť stavby v jej vlastníctve od navrhovanej stavby, ani miesto v poradí stavieb zoradených podľa ich vzdialenosti od navrhovanej stavby, ale iba tá skutočnosť, či stavba vo vlastníctve potenciálneho účastníka resp. jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.“ Odvolací súd považuje tiež za potrebné uviesť, že obmedzenie pojmu „sused“ len na vlastníkov nehnuteľností, ktoré bezprostredne súvisia resp. majú spoločnú hranicu so stavebným pozemkom, nie je v súlade s ústavnými princípmi ochrany základných práv, ako je vlastnícke právo a právo na pokojné užívanie majetku. V prípade akceptovania reštriktívneho výkladu prvostupňového súdu, by došlo k porušeniu práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúcu z čl. 36 ods. 1,2 Listiny základných práv a slobôd. Za tohto stavu vo veci odvolací súd skonštatoval, že žalobcovia boli v zmysle § 250b ods. 2 O.s.p. na podanie predmetnej žaloby aktívne legitimovaní. Na základe uvedených skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p. zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p. vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu zachovať zákonný postup v zmysle § 250b ods.2 O.s.p. a následne vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.

§ 246cods.

1 veta prvej O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.