1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 z r u š u j e s a napadnutý rozsudok ohľadne obžalovaného C. Y. v bode 1/ rozsudku vo výroku o vine. Z r u š u j e s a zároveň celý výrok o treste napadnutého rozsudku ohľadne obžalovaného C. Y..
3 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, pri nezmenenom výroku o vine obžalovaného C. Y. pod bodom 2/ napadnutého rozsudku, sa obžalovaný C. Y., nar. X. G. XXXX, bytom H., C. č. XX, o d s u d z u j e :
1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne.
2 písm. a/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. nápravnovýchovnej skupiny. II.
c/ Tr. por. obžalovaný C. Y. s a o s l o b o d z u j e spod obžaloby Krajského prokurátora v Bratislave č. 1 Kv 10/03 zo dňa 26. novembra 2004 pre skutok v bode 1/ obžaloby právne kvalifikovaný ako trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. účinného do
objednanej gramáže a
pokynov obžalovaného H. Z., alebo objednávok obžalovaných a osoby, ktorá je vylúčená na samostatné konanie alebo obžalovaného M. D., rozvážali
dohovoru na rôzne miesta Bratislavy, preberali za ne peniaze, ktoré odovzdávali obžalovanému H. Z. alebo C. Y., ktorý peniaze pre obžalovaného H. Z. sústreďoval. Po tomto osoba B. V., ktorá je vylúčená na samostatné konanie, v okolí Trenčína a obžalovaný M. D. predávali heroín zabalený do papierových skladačiek
telefonických objednávok jednotlivým narkomanom. a/ takisto aj dňa
por. účinného do
objednanej gramáže a
pokynov obžalovaného H. Z., alebo objednávok obžalovaných a osoby, ktorá je vylúčená na samostatné konanie alebo obžalovaného M. D., rozvážali
dohovoru na rôzne miesta Bratislavy, preberali za ne peniaze, ktoré odovzdávali obžalovanému H. Z. alebo C. Y., ktorý peniaze pre obžalovaného H. Z. sústreďoval. Po tomto osoba B. V., ktorá je vylúčená na samostatné konanie, v okolí Trenčína a obžalovaný M. D. predávali heroín zabalený do papierových skladačiek
telefonických objednávok jednotlivým narkomanom. a/ takisto aj dňa
zákona č. 139/1993 Z.z. je canabis - konope zaradené do 1. skupiny omamných látok teda v bode 1/ obžaloby: obžalovaní H. Z., C. Y., I. Q., M. D. neoprávnene omamnú látku zadovážili, predali a prechovávali po akúkoľvek dobu, spáchali taký čin v značnom rozsahu, spáchali taký čin ako členovia organizovanej skupiny, v bode 2/ obžaloby: obžalovaný C. Y. neoprávnene omamnú látku zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu, čím spáchali v bode 1/ obžaloby: obžalovaní H. Z., C. Y., I. Q., M. D. trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. účinného do
1 písm. b/, písm. d/Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Za to sa o d s u d z u j ú Obžalovaný H. Z.
4 Tr. zák. účinného do
2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. c/ Tr. zák. účinného do
6 Tr. por. účinného do 31.12.2005 vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Obžalovaný C. Y.
4 Tr. zák. účinného do
2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa mu ukladá aj trest prepadnutia veci a to motorového vozidla značky Opel Vectra, EVČ: H. XXX H..
1 písm. c/ Tr. zák. účinného do
6 Tr. por. účinného do 31. 12.2005 vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Obžalovaný I. Q.
4 Tr. zák. účinného do
2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do
4 Tr. zák. účinného do
2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 písm. c/ Tr. zák. účinného do
6 Tr. por. účinného do 31.12.2005 vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z
2 Tr. poriadku, za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
poriadku (141/1961 Zb.), ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
1 Tr. poriadku, orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov alebo pozemku aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.
2 Tr. poriadku, k výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.
3 Tr. poriadku, v zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice aj údaje uvedené v § 79 ods. 5.
poriadku, osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, hneď, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín potom, písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo odpis zápisnice.
2 Tr. poriadku, príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a písomný príkaz sudcu nie je možné získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania vydať príkaz prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností nie je spojený so vstupom do bytu iného; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca, inak stráca platnosť, a takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
3 Tr. poriadku, príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sa musí vydať písomne a odôvodniť, a to osobitne na každú účastnícku stanicu. Súčasne v ňom musí byť určená osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností týka, a doba, po ktorú sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vykonávať. Doba odpočúvania a záznamu nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Túto dobu môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca predĺžiť vždy na dobu ďalších šesť mesiacov. S príkazom sa nakladá ako s utajovanou skutočnosťou. Odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností robia príslušné orgány Policajného zboru.
5 Tr. poriadku, ak sa má záznam telekomunikačných činností použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť písomný záznam, ktorý vyhotoví orgán Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonania odpočúvania. Do spisu sa zakladá doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností, ktorý sa neutajuje, podpísaný orgánom, ktorý ho vyhotovil. Záznam telekomunikačných činností sa môže použiť ako dôkaz až po ukončení odpočúvania telekomunikačných činností.
Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. : I.ÚS 274/05 zo 14.06.2006, preskúmateľnosť dôvodnosti vydania súhlasu na použitie informačno-technických prostriedkov
166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov či príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností
decembra 2005 si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je súhlas či príkaz spravidla nepreskúmateľný.
názoru ústavného súdu nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že príkaz a súhlas musia byt' odôvodnené v každom prípade, či už boli vydané na základe Trestného poriadku alebo na základe zákona o ochrane pred odpočúvaním. Je to tak preto, že hoci ide o závažný zásah do základného práva, dotknuté osoby nemajú možnosť podať opravný prostriedok a o vydaní súhlasu či príkazu sa dozvedia spravidla až dodatočne, keď už zásah do práva na súkromie bol realizovaný. Majú preto možnosť žiadať o preskúmanie opodstatnenosti súhlasu či príkazu až dodatočne. Preskúmateľnosť dôvodnosti vydania súhlasu či príkazu si vyžaduje relevantnú konkrétnu vysvetľujúcu argumentáciu, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento zásah do práva na súkromie. Bez takéhoto odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je súhlas či príkaz spravidla nepreskúmateľný. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že vzhľadom na utajený charakter odpočúvania by bolo neúnosné a kontraproduktívne uviesť v odôvodnení konkrétne skutočnosti odôvodňujúce vydanie súhlasu či príkazu, lebo tieto by mohli ich účel zmariť. V skutočnosti však opak je pravdou. Práve vzhľadom na utajený charakter odpočúvania nič nebráni tomu, aby dôvody, ktoré viedli súd k vydaniu súhlasu či príkazu, boli konkrétne uvedené. Pri dodržaní režimu utajenia sa dotknuté osoby môžu o vydaní súhlasu či príkazu a o dôvodoch, ktoré k tomu viedli, dozvedieť len dodatočne, teda iba po realizácii potrebných odposluchov. Krajský súd sa dôsledne neriadil týmito ustanoveniami, konal v rozpore s platnou právnou úpravou a judikatúrou, následkom čoho je nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku: Z napadnutého rozsudku nie je vôbec zrejmé, o aké dôkazy oprel konajúci súd svoje rozhodnutie a svoje skutkové zistenia. Taktiež nie je zrejmé, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia nie je vôbec zistiteľné ako sa súd vyrovnal s obhajobou, nakoľko argumenty a tvrdenia obhajoby súd v napadnutom rozsudku vôbec neuvádzal. Tieto konajúci súd úplne odignoroval a nevenoval im vôbec žiadnu pozornosť. Takto koncipované rozhodnutie je prakticky nepreskúmateľné. Obhajoba v podstate nemá priestor na to, aby sa mohla vyporiadať s napadnutým rozsudkom, nakoľko súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 19 len stručne uviedol, že "súd dospel k záveru, že bolo bezpochybne preukázané", že došlo k spáchaniu skutku tak, ako je uvedený v obžalobnom návrhu. Ďalšie bližšie spresnenie o tom, ktoré konkrétne dôkazy mali súd presvedčiť o mojej vine, resp. prečo, v napadnutom rozsudku absentujú. Ďalšou zmätočnosťou v napadnutom rozsudku je uvádzanie ako dôkazu zápisnica z vykonania domovej prehliadky v byte obv. N. H. na C. ulici XX v H.. Zo spisového materiálu je zrejmé, že N. H. žil v byte svojej matky U. K. na U. ulici a nie na C. ulici. Z týchto vyššie uvedených dôvodov považujem napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Nezákonnosť napadnutého rozsudku, nezákonnosť dôkazov: Napadnutý rozsudok vychádza z dôkazov, ktoré boli vykonané nezákonným spôsobom, a preto ako také nemôžu byť, pre svoju nezákonnosť, podkladom pre zákonné rozhodnutie o vine a treste v rámci trestného konania. V súvislosti s vykonanými dôkazmi, obhajoba počas celého konania spochybňovala viacero dôkazov, najmä domovú prehliadku vykonanú v byte nebohého N. H., záznamy ITP, čítané výpovede jednotlivých svedkov, pričom uvádzala zásadné argumenty, ktoré absolútne spochybňovali zákonnosť týchto dôkazov. Výpoveď nebohého N. H. je v zmysle napadnutého rozsudku jedným z kľúčových dôkazov, o ktoré súd oprel svoje rozhodnutie. Jedná sa o nezákonný dôkaz. Na strane osem
jej vyjadrenia na hlavnom pojednávaní, policajti prehľadávali byt bez jej prítomnosti v jednotlivých miestnostiach a následne už len prišli s tým, že v detskej izbe našli drogy. Vyslovene uviedla, že pred ňou tie drogy nenašli. Navyše vypovedala, že policajti sa so synom (N. H.) zatvárali do spálne, kde s ním boli sami a kde ho zrejme bili. Napokon uviedla, že priamo pred ňou policajti vyvíjali na jej syna psychický nátlak v tom zmysle, že ak sa neprizná, zoberú do väzby aj ju ako matku. Z týchto skutočností je zrejmé, že konajúci policajti, resp. "kukláči", výrazne presiahli pri domovej prehliadke svoje oprávnenia a konali nezákonne, keď na U. K., jej dcéru ako i jej syna, nebohého N. H., použili neprimerané fyzické násilie a psychický nátlak. Navyše je celkom zjavné, že došlo k závažnému porušeniu zákonných ustanovení o vykonávaní domovej prehliadky, keď nebolo umožnené osobe, u ktorej sa prehliadka vykonávala, byť pri tejto prehliadke prítomná. Je tiež zjavné, že zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci bola spísaná dodatočne potom, ako mali byť drogy "údajne" nájdené v detskej izbe predmetného bytu, preto tieto ani nemohli byt' dobrovoľne vydané a samotná zápisnica o dobrovoľnom vydaní veci je nezákonným procesným úkonom. Zjavná nezákonnosť vykonanej domovej prehliadky, preukázaná svedeckou výpoveďou osoby, ktorá jej bola osobne účastná (U. K., čiastočne N. H.) má za následok, že drogový materiál, ktorý mal byt' údajne pri tejto nezákonnej domovej prehliadke zaistený, je rovnako sám o sebe nezákonným dôkazom, preto ani predmetná zápisnica o vykonaní domovej prehliadky, ani zápisnice o dobrovoľnom vydaní veci a napokon ani samotný drogový materiál "nájdený" pri tejto domovej prehliadke nemôžu byť použité ako dôkaz pri rozhodovaní o mojej vine a treste. Ďalším dôkazom, ktorý je postihnutý nezákonnosťou, a ktorý Krajský súd v Bratislave uvádza ako dôkaz, ktorým malo byť nepochybne preukázané spáchanie žalovaného skutku sú záznamy ITP, v rozsudku uvádzané na str. 17 a nasl. Obhajoba už v prebiehajúcom konaní poukazovala hneď na niekoľko dôvodov nezákonnosti tohto dôkazného prostriedku. Súd sa však s touto argumentáciou obhajoby vôbec nezaoberal. Záznamy ITP a odposluchy telefónnych hovorov obvinených boli vykonané na základe príkazov 6 Ntt-D-1430/02, Ntt D 441/2003 a Ntt 487/2003, ktoré sú vedené ako utajované skutočnosti. Ani jeden z týchto príkazov na vykonanie záznamu ITP a odposluchov nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre vydanie takéhoto príkazu, a to z dôvodu absencie akéhokoľvek odôvodnenia. Obhajoba túto skutočnosť namietala na hlavnom pojednávaní dňa
jeho požiadaviek. V rámci toho, že som sa väčšinou pohyboval v II. obvode, stretal som sa aj s inými známymi z okolia, medzi nimi boli aj obžalovaní N. H. a I. Q.. Ďalšieho obvineného M. D. som až do súdneho procesu nepoznal. Nikdy som sa nestaral kto sa ako živí, snažil som sa len zarobiť na slušný život.
vyšetrovacieho spisu žiadny zo spoluobvinených ani nepotvrdil, že by som mal s nájdeným nelegálnym materiálom a nejakou nezákonnou činnosťou čokoľvek spoločné. To isté dokazujú aj výpovede svedkov, v ktorých ma väčšina svedkov ani nepozná a tých pár ostatných ma nespájala so žiadnou trestnou činnosťou.
obžaloby nás usvedčujú telefónne rozhovory, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a až do uzatvorenia vyšetrovacieho spisu boli utajené a možnosť vyjadriť som sa tak k nim mal až s niekoľkomesačným odstupom. Vzhľadom na mesiace strávené v priestoroch väzby by to už ani nebolo asi moc žiaduce zo strany vyšetrovacích orgánov. Stopy po omamných látkach nájdených na mojom mot. vozidle Opel Vectra a bankovkách nájdených u mňa doma môžem vysvetliť svojím živobytím. Pri práci taxikára som určite prišiel do kontaktu s rôznym typom ľudí, ktorých "stopové prvky" omamných látok sa počas jazdy a hlavne pri platení mohli veľmi ľahko preniesť na moje ruky cez bankovky a tiež do interiéru vozidla. Bankovky nájdené u mňa boli malej hodnoty, boli to úspory, keď mi niekto zaplatil inou menou. Takže keď som tie "kontaminované" bankovky od zákazníka prijal, mohlo prísť aj ku kontaminácií interiéru auta a mojim rukám. Verím, že každá pokladníčka v hypermarkete má na konci smeny stopy po rôznych látkach a pri tom iba sedela za pokladňou. V bode 2/: - Nájdené minimálne množstvo nelegálnej rastliny konope priznávam. Jednalo sa o zrejme niekde zapadnuté vrecká, ktoré obsahovali minimálne množstvo (0,14g, 0,13g, 0,08g), ktorých pôvod už vzhľadom na odstup času neviem zdôvodniť. Ale
toho množstva sa nedá uvažovať nad nejakou výnosnou nelegálnou činnosťou. Malú rastlinku v črepníku s odstupom času považujem za mladícku nerozvážnosť, keď som nájdené semienko bez priameho úmyslu pichol do zeme, avšak preberám za tento čin zodpovednosť. Preto navrhujem, aby Najvyšší súd opätovne posúdil výšku trestu a rozhodol, že 30 mesiacov, ktoré strávil obvinený C. Y. vo väzbe je ako trest dostačujúci. Taktiež navrhujem, aby Najvyšší súd zrušil rozhodnutie o prepadnutí mot. vozidla Opel Vectra a finančnej hotovosti a veci vydal obvinenému. K veci chcem ešte uviesť nasledovné: Po 30 mesiacoch strávených vo väzbe sa môj osobný aj profesný život úplne rozpadol a musel som svoj život začať odznova od nuly a so škvrnou na minulosti, aj keď z pohľadu zákona som bol stále nevinný. Postupne som prešiel rôznymi profesiami až som si našiel stabilné zamestnanie, v ktorom pôsobím už viac ako tri roky. Počas toho obdobia som spoznal ženu, s ktorou sme sa po čase zosobášili. Plánujeme spolu plnohodnotnú rodinu a preto sme si s pomocou hypotekárneho úveru zaobstarali bývanie a momentálne sa pokúšame o potomka. Keďže sa to nedarí prirodzenou cestou, absolvujeme vyšetrenia, ktoré by dopomôcť k nášmu životnému cieľu, splodiť potomstvo. Keby sa tento proces prerušil mojím nástupom na výkon trestu, vzhľadom na náš vyšší vek a určite aj vzhľadom na psychické a emocionálne napätie, ktoré by vzniklo a pravdepodobnú stratu zamestnania, by sa tento proces zastavil a ďalšiu šancu na potomka by sme zrejme už nedostali. Aspoň to tvrdia lekári. Taktiež čestne prehlasujem, že som sa od prepustenia z väzby (7,5 roka) nedopustil žiadnej úmyselnej a ani neúmyselnej trestnej činnosti, nie je voči mne vedené ani žiadne konanie na miestnom úrade a nespáchal som ani žiadny dopravný priestupok.“ Obžalovaný C. Y. k písomným dôvodom odvolania priložil kópiu pracovnej zmluvy a kópiu sobášneho listu. Súdny spis neobsahuje vyjadrenia príslušného prokurátora k písomným dôvodom odvolania obžalovaných H. Z. a C. Y.. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie po splnení zákonom stanovených podmienok a s písomnou žiadosťou obžalovaného C. Y. zo dňa 9. decembra 2014 v neprítomnosti obžalovaných H. Z. a C. Y.. Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom obhajca obžalovaného H. Z. predniesol konečný návrh zhodne s písomným odôvodnením odvolania, rovnako obhajca obžalovaného C. Y. predniesol konečný návrh zhodne s písomnými dôvodmi odvolania a prokurátor navrhol odvolanie obidvoch obžalovaných odvolateľov ako nedôvodné zamietnuť.
4 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd
doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu vykoná Najvyšší súd Slovenskej republiky
doterajších predpisov. Rovnako sa postupuje ak vec postúpil krajskému súdu na vykonanie konania v prvom stupni nepríslušný súd. Odvolací súd teda vykonal konanie o riadnom opravnom prostriedku obžalovaných H. Z. a C. Y.
ustanovení zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť zistil, že odvolania obžalovaných boli podané včas, odvolania boli podané oprávnenými osobami, nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania, a preto odvolania prejednal na verejnom zasadnutí. K odvolaniu obžalovaného H. Z. Odvolací súd časť odvolacích námietok obžalovaného H. Z. síce vyhodnotil ako dôvodnú, ale po vylúčení dôkazu, ktorý bol procesne nepoužiteľný v konaní pred súdom, zostalo dostatok dôkazov pre záver o správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine obžalovaného H. Z.. Aby bolo možné po podaní obžaloby vyhodnotiť dôkaz získaný na podklade príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností (ďalej len v prejednávanej veci ITP) ako dôkaz získaný zákonným spôsobom v zmysle a intenciách judikatúry orgánov ochrany práva, možno vo všeobecnosti zhrnúť, že je potrebné, aby boli splnené štyri základné podmienky a to: 1) podaný návrh spĺňa náležitosti stanovené Trestným poriadkom - odôvodnenie, preskúmateľnosť a konkrétne zadefinovanie objektu používania ITP, 2) príkaz na použitie ITP je riadne odôvodnený, obsahuje všetky stanovené náležitosti a bol vydaný príslušným súdom a sudcom, 3) použité ITP bolo vykonané v súlade s vydaným príkazom, 4) dôkaz získaný použitím ITP je použiteľný v trestnom konaní z hľadiska kvality, obsahu a úplnosti. V rámci prípravy verejného zasadnutia odvolací súd preskúmal všetky príkazy sudcov Krajského súdu v Bratislave (celkom 7 príkazov), ktoré boli súčasťou utajovanej prílohy vyšetrovacieho a súdneho spisu. Odvolací súd zistil, že utajovaná príloha neobsahuje návrhy na vydanie príkazu k použitiu ITP, pričom odvolací súd zistil na Krajskom súde v Bratislave, že spisy, ktoré by mali obsahovať návrhy na vydanie príkazov na použitie ITP už nemá Krajský súd v Bratislave k dispozícii, nakoľko tieto sa v zmysle Spravovacieho poriadku museli po 10-tich rokoch skartovať. Odvolací súd takto nemal objektívnu možnosť preveriť úplnosť návrhov na vydanie príkazu na použitie ITP. Analýzou príkazov, ktoré boli vydané sudcami Krajského súdu v Bratislave, však odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z príkazov nie je riadne odôvodnený, a preto v tejto časti je odvolacia námietka obžalovaného H. Z. dôvodná, pretože dôkazy získané použitím ITP sú v konkrétnej prejednávanej veci procesne nepoužiteľné a nemôžu byť použité ako dôkazy svedčiace v neprospech, ale ani v prospech obžalovaných. Dôvodná je námietka obžalovaného H. Z., ktorá sa vzťahuje na dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, keď tento súd argumentuje výpoveďou nebohého N. H. z prípravného konania zo dňa 3. júna 2003, pričom zo spisu nesporne vyplýva, zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 8. júna 2009, že súd prvého stupňa upustil od vykonania dôkazu prečítaním zápisnice o výsluchu obvineného N. H. zo dňa 3. júna 2003, ako aj zo dňa 16. júna 2003. V tejto časti je odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa skutočne zmätočné. Súd prvého stupňa ale nepostupoval správne, pokiaľ uznesením vypustil z dokazovania čítanie zápisnice z výsluchu obvineného N. H. zo dňa 3. júna 2003 na č. l. 416 - 421, ako aj zo dňa 16. júna 2003 od č. l. 422 - 424. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 8. júna 2009 (č. l. 774 spisu) možno ustáliť, že súd prvého stupňa týmto procesným postupom reagoval na námietku obhajcu obžalovaného H. Z., ktorý uviedol, že namieta prečítanie niektorých výpovedí obžalovaného N. H. z prípravného konania, keďže v prípravnom konaní sa ním splnomocnený obhajca JUDr. Krivák nezúčastnil úkonov, nebol riadne upovedomený ani predvolaný, došlo k porušeniu ustanovenia § 165 Tr. por. Bolo to pri výsluchu dňa 3. júna 2003 a pri výsluchu dňa 17. júna 2003. Obžalovaný totiž nemal pri výsluchu svojho obhajcu dňa 17. júna 2003 (v skutočnosti boli výsluchy obžalovaného uskutočnené dňa 3. júna 2003 a dňa 16. júna 2003- pozn. dovolacieho súdu). Námietka uplatnená obhajcom obžalovaného H. Z. súvisiaca s porušením práva na obhajobu obžalovaného H. Z. pri výsluchoch obvineného N. H. dňa 3. júna 2003 a dňa 16. júna 2003, má oporu v tom čase platných ustanoveniach Trestného poriadku len čiastočne.
1, ods. 2 Tr. por. účinného v čase výsluchu obvineného N. H., obhajca je už od vznesenia obvinenia oprávnený byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch; pri skrátenom vyšetrovaní má obhajca právo od vznesenia obvinenia byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch, na ktorých má právo zúčastniť sa obvinený. Obhajca môže obvinenému aj iným vyslúchaným klásť otázky, avšak až vtedy, keď orgán výsluch skončí a udelí mu na to slovo. Ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je vyšetrovateľ alebo policajný orgán povinný oznámiť mu včas čas a miesto konania úkonu, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. Výklad označeného zákonného ustanovenia nie je zložitý, pretože je nesporné právo obhajcu, aby už od vznesenia obvinenia mohol byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch. Povinnosť vyšetrovateľa alebo policajného orgánu oznámiť obhajcovi včas čas a miesto konania úkonu, je však výslovne viazaná na oznámenie obhajcu, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu. Na č. l. 98 vyšetrovacieho spisu je založené plnomocenstvo, ktorým H. Z. splnomocňuje advokáta JUDr. Petra Kriváka, aby ho zastupoval v trestnom konaní vedenom na KUJP BA pod č.: ČVS: KUJP-150/PVVK-2003, v ktorom je trestne stíhaný ako obvinený pre trestný čin
1, písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. Toto plnomocenstvo obsahuje aj žiadosť advokáta v zmysle § 165 ods. 2 Tr. por., aby orgány činné v trestnom konaní ho riadne a včas upovedomili o vykonávaných vyšetrovacích úkonoch. Plná moc bola podpísaná dňa 3. júna 2003. Uznesenie o vznesení obvinenia
1 Tr. por. bolo vyhotovené dňa
názoru odvolacieho súdu čítanie výpovede obvinenej osoby, ktorá v priebehu trestného konania zomrela, a ktorá výpoveď nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom, samo o sebe nemusí znamenať porušenie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak odsúdenie inej osoby nie je výlučne, ani v rozhodujúcej miere založené na takejto výpovedi (rozsudky ESĽP Kamasinski v. Rakúsko z
1 Tr. por. (preštudovanie spisu), obžalovaný H. Z. a jeho obhajca nespochybňovali zákonnosť výpovedí obvineného N. H., ktoré boli vykonané pred jeho výpoveďou zo dňa
1 písm. b/, c/, d/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
Trestného poriadku, pričom pochybenia, ktorých sa dopustil súd prvého stupňa, a ktoré by mohli mať vplyv na objektívne vyjasnenie skutkového stavu vo veci, napravil vlastným procesným postupom odvolací súd. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, po doplnení dokazovania odvolacím súdom, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávanom na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom. S výnimkou vlastných záverov, ktoré tvoria predchádzajúcu časť odôvodnenia, odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Obžalovaný H. Z. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby, použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S prevažnou časťou jeho námietok skutkových a právnych sa súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a sporné otázky vyriešil odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Prvostupňový súd, ale i súd odvolací, postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne
6 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa, keď zistené pochybenia napravil vlastným procesným postupom. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Po vyriešení odvolacích námietok, ktoré považoval odvolací súd za dôvodné, ale aj po vyriešení odvolacích námietok, ktoré nepovažoval odvolací súd za dôvodné, nezistil odvolací súd žiaden dôvod na zmenu skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku. Obžalovaného H. Z. nesporne usvedčuje zo spáchania žalovaného skutku bývalý spoluobvinený N. H., pričom zároveň so skutkami ho spája vo svojich prvotných výpovediach i odsúdený I. Q.. V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy, ktoré boli procesne spôsobilé s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Odvolateľ primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov. Odvolací súd si neosvojil tvrdenie obžalovaného H. Z. v odvolaní, ktorý považuje napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný. Pri komplexnom vyhodnotení postupu súdu prvého stupňa a napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil také pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o vine. Na podklade odvolania obžalovaného H. Z. preskúmal odvolací súd aj výrok o treste napriek tomu, že samotné dôvody odvolania neobsahujú žiadne výhrady k uloženému druhu a výmere trestu. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti, pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov v spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu potom možno dospieť k záveru, že účel trestu tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdov o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov. Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného H. Z., jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu- rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest v neposlednom rade musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). S poukazom na povahu spáchaného skutku (drogová trestná činnosť) a dominantné postavenie obžalovaného H. Z. v skupine osôb, ktorá sa dopúšťala drogovej trestnej činnosti, odvolací súd považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov za neprimerane mierny a za neprimeranú považuje v prípade obžalovaného H. Z. aj aplikáciu ustanovenia § 39a ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák., na podklade ktorej bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Pri skúmaní dĺžky konania z hľadiska aplikácie § 40 ods. 1 Tr. zák. treba vždy skúmať konkrétne okolnosti, ktoré mali vplyv na celkovú dĺžku trestného konania, prípadne konania pred súdom. V súdenej trestnej veci to boli práve aj obžalovaní a ich obhajcovia, vrátane obžalovaného H. Z., ktorý rôznymi ospravedlneniami a žiadosťami o zmenu termínov hlavného pojednávania sa významným spôsobom podieľali na dĺžke samotného konania pred súdom.
názoru odvolacieho súdu v prejednávanej trestnej veci v prípade obžalovaného H. Z. neboli splnené podmienky k aplikácii ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. Pri absencii odvolania prokurátora v neprospech obžalovaného H. Z. odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len akceptovať druh a výmeru trestu, vrátane zaradenia obžalovaného H. Z. pre výkon trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny tak, ako rozhodol súd prvého stupňa, pretože v inom prípade by postupoval v rozpore so zásadou zákazu zmeny k horšiemu. Na podklade uvedených dôvodov potom odvolací súd postupom
por. odvolanie obžalovaného H. Z. zamietol, pretože nie je dôvodné. K odvolaniu obžalovaného C. Y. Odvolanie obžalovaného C. Y. smeruje primárne proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o vine v bode 1/ a výroku o druhu a výmere trestu.
názoru odvolacieho súdu podstatnými dôkazmi, ktoré spojili obžalovaného C. Y. so skutkom pod bodom 1/ napadnutého rozsudku, boli záznamy z použitých ITP. V predchádzajúcej časti odôvodnenia, odvolací súd podrobne vysvetlil dôvody, pre ktoré sú záznamy získané použitím ITP procesne nespôsobilými dôkazmi a nemožno ich v konaní pred súdom použiť. Na podklade ostatných dôkazov nemožno zaujať skutkový záver, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, že obžalovaný C. Y. je páchateľom skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku. Len vysoký stupeň podozrenia, ktorý nepochybne u obžalovaného C. Y. existuje, nepostačuje na záver o vine obžalovaného tak, ako bola ustálená v bode 1/ výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Princíp prezumpcie neviny v trestnom konaní vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie konkrétne dôkazné bremeno; ak existujú akékoľvek rozumné pochybnosti, nemožno ich vyložiť v neprospech obvineného, resp. obžalovaného, ale naopak treba ich vyložiť v ich prospech. Pravidlá trestného konania sú preto primárne zamerané na zistenie a potvrdenie toho, či je to skutočne obvinený (obžalovaný), ktorý je vinný zo zakázaného konania. Z princípu prezumpcie neviny vyplýva pravidlo in dubio pro reo,
ktorého, ak nie je v dôkaznom konaní dosiahnutá praktická istota o existencii relevantných skutkových okolností, t. j. ak sú prítomné dôvodné pochybnosti vo vzťahu ku skutku či osobe páchateľa, ktoré nemožno odstrániť ani vykonaním ďalšieho dôkazu, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nie je totiž spôsobilý vytvoriť zákonný podklad pre odsudzujúci rozsudok. Na podklade uvedených argumentov potom odvolací súd postupom
1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o vine v bode 1/ rozsudku súdu prvého stupňa, ako i celý výrok o treste a
c/ Tr. por. obžalovaného C. Y. spod obžaloby pre skutok špecifikovaný v bode 1/ obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že ho spáchal obžalovaný C. Y.. Časť odôvodnenia odvolania, ktoré sa vzťahuje k bodu 2/ rozsudku súdu prvého stupňa, vzhľadom na jeho obsah, sa nedá označiť za odvolanie proti výroku o vine v bode 2/ napadnutého rozsudku, ale v podstate ide len o vysvetlenie dôvodov konania obžalovaného. Pri absencii konkrétnych odvolacích námietok proti tomuto bodu napadnutého rozsudku, odvolací súd po prieskume tejto časti napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že tento výrok o vine zodpovedá stavu veci a zákonu. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa u obžalovaného C. Y. odvolací súd riadil rovnakými zákonnými ustanoveniami a úlohami ako v predchádzajúcej časti odôvodnenia pri obžalovanom H. Z., pokiaľ ide o účel trestu (§ 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák.). Odvolací súd doplnil dokazovanie prečítaním aktuálneho odpisu z registra trestov obžalovaného C. Y., pričom zistil, že od roku 2003, kedy bol spáchaný skutok, pre ktorý bol uznaný vinným rozsudkom súdu prvého stupňa, nemá záznam v registri trestov. Po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností, odvolací súd potom obžalovanému C. Y. uložil
1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Po splnení podmienok stanovených § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák., súd obžalovaného C. Y. pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do I. nápravnovýchovnej skupiny. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.