ust. § 6 ods. 6, s § 7 ods.1,5, s § 9 ods. 1,2,3, s § 11 ods. 1 písm. d) uvedeného zákona a súčasne v zmysle čl. 26 ods. 4
čl. 19 ods. 2, 3 Ústavy SR. Krajský súd poukázal na to, že z právnej úpravy, ktorú citoval, zo sprístupnenia sú samotným zákonom o slobode informácií vylúčené informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a informácie, ktoré obsahujú osobné údaje fyzickej osoby; tieto informácie sú výslovne chránené zákonom o ochrane osobných údajov. Konštatoval, že informácie požadované oprávnenou osobou podliehajú pod režim ustanovenia § 9 a § 11 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko sa dotýkajú ochrany osobnej integrity fyzickej osoby a rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Krajský súd ďalej zistil, že Generálna prokuratúra SR ďalej nedisponuje informáciou k identite osoby označenej v telefonáte ako „Milan“. Uviedol, že požadovaná informácia sa týka osobných údajov fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených zákonom, ako aj orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov ( trestný poriadok); ďalej informácia, ktorú žiadateľ požiadal, sa týkala trestného konania, v ktorom pôvodne konal vyšetrovateľ Policajného zboru a predmetnú vec dozorovala Krajská prokuratúra Prešov, z čoho je zrejmé, že nešlo o operatívnu informáciu, t.j. získanú mimo trestného konania. Na námietku žalovaného, že žalobca žalovaného zle v žalobe označil, majúce za následok, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, krajský súd konštatoval, že v správnom súdnictve toho, kto je žalovaným, určuje zákon (§ 250 ods. 4 O.s.p.). Uviedol, že žalovaným pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, t. j. správny orgán, ktorý rozhodol v správnom konaní o odvolaní alebo o rozklade a pokiaľ príslušný zákon riadny opravný prostriedok nepripúšťa, je to správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a súčasne aj v poslednom stupni; pri ústredných orgánoch štátnej správy je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci); napríklad ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády; právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.); minister nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu; pri rozhodovaní o rozklade rozhodovanie v prvom aj v druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa; ide vlastne o osobitý prípad opravy vlastného rozhodnutia. V danej súvislosti krajský súd poukázal na nález Prvorepublikového Najvyššieho správneho súdu zo dňa 23.10.1947 č. 302/46-7, publikovaný v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod č. BOH.A 1729/49 30296, podľa ktorého „ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov organizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy “. Ďalej krajský súd konštatoval, že na zodpovedajúce zákonu sa považuje žaloba, ktorá smeruje proti ministerstvu ( resp. inému orgánu verejnej správy), ale správne sa domáha zrušenia rozhodnutia ministra ( predsedu, vedúceho úradu a podobne) a označenie žalovaného nie je potrebné meniť ani dopĺňať, ak v žalobe označený správny orgán je v tejto veci pasívne legitimovanou osobou, poukazom na ustálenú súdnu prax - rozsudok NSSR sp. zn. 8Sžo/6/
2) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p.
a nasl), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
1 a podľa § 221 ods. 2
1 O.s.p. vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu procesného pochybenia spočívajúceho v jeho nedostatočnom odôvodnení. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a následne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím (č. Ei 243/11-7 zo dňa 16.12.2011) žalovaný, rozhodol o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby (sp. zn. IV. Spr.329/11 zo dňa 01.12.2011 ) podľa zákona o slobode informácií o neposkytnutí žiadaných informácií tak, že rozklad žalobcu zamietol. Trestný odbor Generálnej prokuratúry SR ako povinná osoba rozhodnutím sp. zn. IV. Spr.329/11 zo dňa 01.12.2011 odmietol žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie o telefonickom rozhovore, ku ktorému malo dôjsť 17.09.1994 medzi predsedom J. Z. a G.. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, ako aj zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť postupu žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým žalovaný s konečnou platnosťou rozhodol o žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie podanej dňa 25. novembra 2011 v zmysle § 14 zákona č. 211/2000 Z. z.. V. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). I) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1). Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona (§ 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania predchádzajúceho jeho vydaniu dospel k záveru, že súd prvého stupňa náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Právnu normu ustanovenú v § 157 ods. 2 O.s.p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Vychádzajúc z uvedeného súčasťou práva na riadne odôvodnenie je, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Z uvedených dôvodov je povinnosťou súdu aj v rámci súdneho prieskumu zákonnosti administratívneho rozhodnutia rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods.1 O.s.p.
ods.2, tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo procesné pochybenia správneho orgánu, ktoré žalobca namietal v žalobe, ako aj vysporiadal sa s judikatúrou, na ktorú žalobca v žalobe na podporu jej dôvodnosti poukazoval. Odvolací súd dáva do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky v ustálenej judikatúre problematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť (napr. náleze č. sp. zn. III. ÚS 36/2010). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný sú Slovenskej republike v rozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva. V rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z
o zodpovedajúcou právnou úpravou Ústavy SR, avšak z odôvodnenia nie je dostatočne zrejmé ako sa vysporiadal s námietkami a argumentáciou žalobcu o porušení ústavou zaručeného práva na požadované informácie, o prípustnosti obmedzenia práva na informácie, o ústavne súladnom výklade zákonnej úpravy práva na informácie, pričom prvostupňový súd nevenoval žiadnu pozornosť argumentácii žalobcu, ktorou poukazom na jednotlivé rozhodnutia súdov odôvodňoval dôvodnosť svojej žaloby a súčasne nechal bez povšimnutia návrh žalobcu na prerušenie konania a predloženie veci Ústavnému súdu SR. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k názoru, že súd prvého stupňa v rámci súdneho prieskumu nevenoval dostatočnú pozornosť námietkam a argumentácii žalobcu, ktoré v odvolaní zdôraznil, ako aj návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorými namietal porušenie práva na poskytnutie informácie a bez náležitého zdôvodnenia vychádzajúc z konkrétnych skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu (aj to nedôsledne) a aplikujúc právnu úpravu na vec sa vzťahujúci, prebral argumentáciu žalovaného. Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že prvostupňový súd dospel k záveru o zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu, pričom z odôvodnenia prvostupňového súdneho rozhodnutia dôvody, na základe ktorých prvostupňový súd dospel k takémuto záveru nie sú dostatočne zrejmé. Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti odvolacím súdom, pričom uvedeným postupom bolo porušené právo účastníkov na spravodlivý a riadny súdny proces, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods.1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd SR už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). V správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, čomu zodpovedá povinnosť súdu rozhodnúť o všetkých bodoch žaloby a v odôvodnení sa s nimi vysporiadať. Za stavu, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal dôsledne so žalobnými námietkami, resp. s niektorými námietkami vôbec, napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keď v odôvodnení rozsudku vo veci samej nedal jednoznačnú odpoveď na zásadnú argumentáciu žalobcu, žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s judikatúrou súdov, na ktorú žalobca v žalobe poukazoval, ako aj že sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s návrhom žalobcu na podanie návrhu na Ústavný súd SR na začatie konania podľa § čl. 125 ods.1, písm. a/ ústavy a za tým účelom prerušiť konanie, čím nie je jednoznačne zrejmé, ako prvostupňový súd postupoval pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu na základe žaloby majúce za následok, že súd prvého stupňa vykonal súdny prieskum zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia a postupu žalovaného formalisticky. Vychádzajúc z uvedeného pokiaľ by odvolací súd v danej veci rozhodol v merite veci zaoberajúc sa ostatnými námietkami žalobcu, ktorými v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, odňal by tým účastníkom právo na riadny opravný prostriedok, čím by im odňal právo na proces v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti viedli odvolací súd k rozhodnutiu, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.
1 a s § 221 ods.1 písm. f/, ods. 2 O.s.p., a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou v merite veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, a vo veci samej opätovne rozhodnúť, pričom v odôvodnení rozsudku bude jeho povinnosťou sa zrozumiteľne vysporiadať s námietkami a argumentáciou žalobcu, s judikatúrou súdov, na ktorú žalobca v žalobe poukazuje, ako aj návrhom na prerušenie konania. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd súčasne i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
1 vety prvej O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.