1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. D. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 18. septembra 2012 sp. zn. 2 T 69/2012 bol obvinený A. D. uznaný za vinného v bode 1) zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a v bode 2) z prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že 1) v presne nezistenom čase dňa 12.3.2012 do 14.30 hod. dňa 19.3.2012 z presne nezisteného miesta v Bánovciach nad Bebravou niekoľkokrát telefonoval svojej manželke M. D. a povedal jej, že ak sa s ním nedohodne a rozvedie sa, tak ju zabije alebo zrazí autom, 2) dňa 19.3.2012 v čase okolo 15.30 hod. v Bánovciach nad Bebravou pred budovou Okresného súdu, po tom, ako bolo rozvedené jeho manželstvo s M. D. a potom, ako do osobného motorového vozidla zn. Peugeot 206 ev. č.: S. nastúpila M. D., do uvedeného vozidla narazil svojim osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia ev. č.: C., čiernej farby, čím tam sediacej N. C. spôsobil podvrtnutie stavcov krčnej chrbtice a pomliaždenie prednej steny hrudníka, pre ktoré zranenia bola obmedzená na bežnom spôsobe života v trvaní 10 týždňov, hlavne na pohybe, pre bolesť hlavy a krku, avšak počas týchto týždňov nebol závažne a podstatne ovplyvňovaný jej obvyklý spôsob života a E. S. spôsobil škodu poškodením vozidla vo výške 590,- Eur. Za to mu okresný súd uložil
2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. a s prihliadnutím na § 38 ods. 7 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho
2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obvinený A. D. a Krajský súd v Trenčíne o ňom rozhodol rozsudkom z 13. novembra 2012 sp. zn. 23 To 120/2012 tak, že
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a
3 Tr. por. uznal obvineného A. D. za vinného zo zločinu vydierania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. a prečinom poškodzovania cudzej veci
1 Tr. zák. na základe skutku, že v presne nezistenom čase dňa
2 Tr. zák., s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 a 4 a § 41 ods. 1 Tr. zák., úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého ho
2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd nesprávne posúdil konanie obvineného ako dva skutky v bodoch 1) a 2), a teda ako viacčinný súbeh, hoci vzhľadom na jednotiaci zámer malo byť konanie obvineného posúdené ako pokračovací trestný čin a nie dva samostatné skutky a potom pri ukladaní trestu nepoužil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. Proti označenému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal dovolanie prostredníctvom obhajcu obvinený A. D.. Napadá ho spoločne aj s rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 2 T 69/2012 z
ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. konanie na súde prvého stupňa s tým, že v odvolacom konaní neboli napravené ním vytýkané pochybenia súdu prvého stupňa. V dodatku dovolania bližšie tieto dovolacie dôvody
1 písm. g/, h/ a i/ Tr. por. nespresnil. Neuviedol, ktoré dôkazy neboli vykonané zákonným spôsobom, z akého dôvodu mu mal byť uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a prečo skutok ustálený v napadnutom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne bol nesprávne právne posúdený, resp. aké hmotnoprávne ustanovenie bolo nesprávne použité. Obvinený sa dovolaním domáhal vyslovenia porušenia zákona v naznačenom smere s tým, aby obidva rozsudky, ako Krajského súdu v Trenčíne, tak aj Okresného súdu Bánovce nad Bebravou boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené v celom rozsahu. Ďalší postup neuviedol. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou. Uviedol v ňom, že pokiaľ išlo o právo obvineného na obhajobu, od okamihu ako vznikol dôvod povinnej obhajoby, bol obvinenému ustanovený obhajca, neskôr si zvolil obhajcu sám. Obhajca obvineného v prípravnom konaní nepožiadal o oznámenie miesta a času vykonávania úkonov, pričom všetky tie úkony, vrátane výsluchov svedkov, ktoré žiadal obhajca obvineného pri skončení vyšetrovania, v rámci preštudovania spisového materiálu, žiadal opakovať, boli znovu a rozsiahlo vykonané v konaní pred súdom, vrátane konfrontácií s poškodenými i doplnením dokazovania na žiadosť obvineného. Pokiaľ išlo o ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval obvinený vykonať a ktoré súd odmietol, prokurátor sa stotožnil s názorom okresného i odvolacieho súdu, že za existujúcej dôkaznej situácie, keď bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a objektívne zistený skutkový stav, sa javilo vykonanie ďalších dôkazov ako nadbytočné. Poznamenal, že všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní boli vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, za súčasného zachovania zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ išlo o námietky obvineného voči psychologičke PhDr. A. a dozorujúcej prokurátorke, tieto považuje prokurátor za účelové a nepravdivé. Čo sa týka dodatku dovolania obvineného, v ktorom sa domáha dovolacích dôvodov
1 písm. g/, h/ a i/ Tr. por., k tomu prokurátor uviedol, že obvinený bližšie neodôvodnil, akým spôsobom malo dôjsť k porušeniam jeho práv v zmysle týchto ustanovení. Prokurátor je toho názoru, že u obvineného A. D. nie je daný žiaden z dôvodov dovolania
por. a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného A. D. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
c/ Tr. por.). Pre upresnenie treba podotknúť, že obvinený môže podať dovolanie
2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa. Pokiaľ v danom prípade obvinený napadol dovolaním aj rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, išiel nad rámec uvedeného ustanovenia. Mohol v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por. ako dovolací dôvod uviesť aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Takýto dovolací dôvod však dovolací súd nezisťuje. Konanie na súde prvého stupňa prebiehalo v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku dotýkajúcimi sa súdneho konania a v rámci neho ustanovení o vykonávaní dôkazov. Je zrejmé, že obvinený sa v rámci riadneho opravného prostriedku, ktorým bolo odvolanie, domáhal predovšetkým vykonávania ďalších dôkazov, pretože vzhľadom na svoju obhajobu, že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustilo, skutkové zistenia prvostupňového súdu nepovažoval za správne. Z obsahu jeho dovolania je evidentné, že v tomto smere sa vlastne zhoduje s obsahom jeho odvolania a že v dovolaní namieta nevykonanie dôkazov, na ktoré poukázal i v odvolaní. Taký postup v rámci dovolania však nie je možný. Dovolací súd nemôže preskúmavať správnosť skutkových zistení súdov nižších stupňov a nariaďovať súdom, ktoré dôkazy majú ešte vykonať a už vonkoncom nie ako ich majú hodnotiť, ktoré majú považovať za vierohodné a ktoré nie. Preto tvrdenia obvineného o tom, že súdy vychádzali z nevierohodných výpovedí poškodených, sú z pohľadu dovolacích dôvodov irelevantné. Rovnako nie je možné od toho, či súdy niektoré návrhy na doplnenie dokazovania zamietli, resp. niektoré nevykonali, lebo považovali rozsah pred súdmi vykonaného dokazovania za postačujúci, odvodzovať dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. a síce porušenie práva na obhajobu. Právo na obhajobu tým vôbec nebolo porušené. Je vecou súdu zvážiť, aký rozsah dokazovania považuje za postačujúci na rozhodnutie vo veci samej, resp. aké dôkazy na návrh strán ešte vykoná, a ktoré dôkazy považuje za nadbytočné. Prvostupňový súd vykonal celý rad dôkazov aj na návrh obvineného, resp. jeho obhajcu. Pokiaľ niektoré nevykonal, nepovažoval ich už za potrebné a krajský súd sa stotožnil s tým, že vykonávanie ešte ďalších dôkazov sa javí nadbytočné, keď súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, aby objektívne zistil skutkový stav.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Zásadným porušením práva na obhajobu by bolo napríklad, pokiaľ by obvinený nemal obhajcu v prípadoch, v ktorých ho mal mať. V danom prípade však obvinený D. ihneď po rozhodnutí o vzatí do väzby bol vyzvaný, či si chce zvoliť obhajcu, vzhľadom na povinnú obhajobu, ktorá vznikla
1 písm. a/ Tr. por. Obvinený si ho nezvolil a tento mu bol opatrením sudkyne pre prípravné konanie ustanovený. Mohlo by ísť o zásadné porušenie práva na obhajobu aj vtedy, pokiaľ by bezdôvodne bolo odmietnuté obhajcovi obvineného zúčastniť sa na úkonoch, na ktorých má
2 Tr. por. právo zúčastniť sa. O takú situáciu v predmetnom prípade nešlo. Po tom, čo bol obvinenému ustanovený obhajca JUDr. Gabriel Privitzer, boli v prípravnom konaní vykonané dňa 21. mája výsluchy svedkov N. C., E. S. i R. N. bez prítomnosti obhajcu, ako to namietal obvinený v dovolaní. Treba však podotknúť, že v zmysle citovaného § 44 ods. 2 Tr. por., pokiaľ ide o účasť na vyšetrovacích úkonoch v prípravnom konaní, ide o právo obhajcu a nie povinnosť vyšetrovateľa zabezpečiť účasť obhajcu obvineného na vyšetrovacích úkonoch. Toto právo obhajcu je bližšie rozvedené v § 213 ods. 2 a 3 Tr. por.
2 Tr. por. obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť.
3 Tr. por., ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu
odseku 2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu. Vyšetrovateľ nie je povinný obhajcovi obvineného vopred oznámiť plán vyšetrovania, kedy a aké úkony bude vykonávať. Na druhej strane ak obhajca sa chcel zúčastniť vyšetrovacích úkonov v prípravnom konaní, ktorých výsledok by mohol byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, napr. výsluchov svedkov, mal možnosť oznámiť to vyšetrovateľke, ktorá v danej veci vyšetrovanie viedla, aj všeobecnou žiadosťou, že sa chce zúčastniť všetkých vyšetrovacích úkonov, ktoré sa budú ešte vykonávať, no neurobil tak, čo je zrejmé z obsahu spisového materiálu, že taká žiadosť sa v spise nenachádza, i zo záznamu v zápisnici o preštudovaní vyšetrovacieho spisu. Pokiaľ sa obhajca za tejto situácie domáhal v prípravnom konaní opätovného výsluchu svedkov E. S., N. C. a R. N. a jeho návrhu vyšetrovateľka nevyhovela, nemožno konštatovať, že by zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu obvineného, pokiaľ tie isté dôkazy boli vykonané na hlavnom pojednávaní a obvinenému bola daná možnosť vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov, klásť im otázky a konfrontovať ich. Teda ani jeho právo dané článkom 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené nebolo.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Obvinený síce uvádza tieto ustanovenia, na základe ktorých doplňuje svoje dovolanie, ale nijako sa nezmieňuje, v čom konkrétnom mali byť porušené. Pokiaľ vychádza z prvej časti svojho dovolania, argumentujúc nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nevykonaním všetkých ním navrhovaných dôkazov, je táto argumentácia mimo dovolacích dôvodov
citovaných ustanovení, podobne ako námietky týkajúce sa zaujatosti psychologičky či dozorujúcej prokurátorky. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. je nutné uviesť, že podstata dokazovania bola vykonaná na hlavnom pojednávaní zákonným kontradiktórnym spôsobom a je vecou súdov nižšieho stupňa, čo na základe týchto dôkazov ustálili, ktoré časti výpovedí svedkov brali za nepochybné, ktoré dôkazy považovali za podporné a rozhodné pre ustálenie viny obvineného. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil porušenie zákonných ustanovení pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní. Dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. možno uplatniť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. K takejto situácii v konkrétnom prípade obvineného A. D. nedošlo. Obvinenému bol uložený trest v súlade s ustanoveniami § 189 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 a 4 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. Trest nebol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Samotná jeho výška, pokiaľ bol uložený v rámci trestnej sadzby a nebolo porušené nejaké iné hmotnoprávne ustanovenie, nemôže byť dôvodom na preskúmanie dovolacím súdom. Dovolací dôvod
1 písm. h/ Tr. por. preto nie je daný. K dovolaciemu dôvodu uvádzanému v dovolaní
1 písm. i/ Tr. por. je nutné opätovne zdôrazniť, že rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov, z ktorých vychádzali súdy prvého a druhého stupňa. Dovolací súd je viazaný tými skutkovými závermi, ku ktorým dospeli súdy nižších stupňov. Jednoznačne to vyplýva z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Okrem spochybňovania skutkových záverov v prvej časti jeho dovolania obvinený z právneho hľadiska nijako nezdôvodňoval, prečo by súdmi zistený skutok nemohol byť posúdený tak, ako ho v konečnom dôsledku kvalifikoval krajský súd. Skutok mohol byť posúdený tak, ako rozhodol krajský súd a porušenie iného hmotnoprávneho ustanovenia sa tiež nezisťuje, a tak nie je daný ani dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Keďže dovolacie dôvody, o ktoré obvinený A. D. oprel svoje dovolanie, neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.