1, ods. 3 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaných B. K. a Y. Q. - K.. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný B. K. sa o d s u dz u j e
3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a obžalovanému sa zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov.
2, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. sa obžalovanému v rámci probačného dohľadu ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluobžalovanými.
2, ods. 4 písm. k/ Tr. zák. sa obžalovanému v rámci probačného dohľadu ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze dostaviť sa v určenom čase na príslušný útvar Policajného zboru určený
miesta pobytu, v odôvodnených prípadoch aj opakovane.
1 Tr. zák. sa mu ukladá peňažný trest vo výmere 100 000 € (stotisíc).
3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Obžalovaná Y. Q. sa o d s u d z u j e
1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.
1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
2 Tr. zák. sa obžalovanej určuje skúšobná doba na 3 (tri) roky. II.
por. sa odvolanie obžalovaného Ing. L. N. z a m i e t a. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, rozsudkom z 12. júna 2013, sp. zn. BB- 4T 47/2012, uznal obžalovaného Ing. N. za vinného z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného na tom skutkovom základe, že opakovane, od presne nezistenej doby od januára 2008 na bližšie nezistenom mieste, ako riaditeľ Odštepného závodu Y., štátneho podniku Y. (ďalej len „OZ Y.“) žiadal úplatok vo výške 5 miliónov SK (165 969,59 €) od Ing. B. K., konateľa spoločnosti T., IČO: XXXXXXXX so sídlom Y. XX, K. (ďalej len „T.“) a I., IČO: XXXXXXXX, so sídlom Y. XX, K. (ďalej len „I.“) za to, že z pozície svojho postavenia zabezpečí, resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ Y. z kvóty OZ Y. za obdobie od
3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, §§ 36 písm. j/, 37 písm. e/ Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.
4 Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, ods. 2 Trestného zákona mu súd uložil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie rozhodovacou právomocou v orgánoch verejnej moci na 5 (päť) rokov.
1 Trestného zákona, § 78 ods. 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na dobu 18 (osemnásť) mesiacov. Obžalovaného B. K. uznal súd I. stupňa za vinného zo zločinu zločin podplácania
1, ods. 3 Trestného zákona, na skutkovom základe, že opakovane, od presne nezistenej doby, najmenej od januára 2008 osobne na bližšie nezistenom mieste, ako konateľ spoločnosti T. a I., sľúbil Ing. L. N., v tom čase riaditeľovi OZ Y., úplatok vo výške 5 miliónov Sk (165 969,59 €) za to, že tento z pozície svojho postavenia riaditeľa zabezpečí resp. zabezpečil pre tieto spoločnosti uzavretie zmlúv na predaj dreva v rámci lesného hospodárskeho plánu ťažby v OZ Y. za obdobie od
3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov.
2 písm. a/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona mu uložil aj peňažný trest vo výmere 200 000 € (dvestotisíc eur).
3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol zmarený mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky. Obžalovanú Y. K. (Q.) súd uznal vinnou zo zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že dňa
1 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.
2 písm. a/ Trestného zákona bola na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podali všetci traja obžalovaní včas odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný N. predovšetkým namietol tú skutočnosť, že nie je presne stanovená doba a miesto spáchania skutku, sumu 5 mil. Sk spomínajú len nedôveryhodní svedkovia B. a G., vzhľadom na situáciu s drevom v kritickom období nemal žiaden dôvod na požadovanie úplatku a taktiež nebolo preukázané, že nepostihoval nedodržiavanie nesplatených faktúr, pokiaľ áno, bolo to na základe usmernenia jeho nadriadených. Suma 300 000 Sk od spoluobžalovaného K. môže byť aj milodar z jeho strany, popr. nenávratná pôžička. Svedkovia, ktorí ho usvedčujú klamú, peniaze zaslané na účet spoluobžalovanej Q. sa k nemu nedostali. V ďalších dôvodoch odvolania - cestou advokáta - obžalovaný opätovne poukázal na kalamitnú situáciu, citoval výpovede jednotlivých obžalovaných a svedkov. Má za to, že čítaním výpovede svedka B. B. boli porušené jeho práva, svedok W. potvrdil obranu obžalovaného, podobne aj sv. B.. Nebola zistená žiadna výhoda, ktorá by mala byť poskytnutá K.. Navrhol, aby bolo I. stupňové rozhodnutie zrušené a vec vrátená Špecializovanému trestnému súdu, aby je znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný K. namietol taktiež tú okolnosť, že nemal dôvod poskytovať úplatok, keď zmluvy mal podpísané v septembri a októbri
1 Tr. por. po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolania
1 Tr. por. ani na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. a dospel pritom k záveru, že odvolanie obžalovaného Ing. N. nie je dôvodné a odvolania ostatných obžalovaných sú čiastočne dôvodné. Špeciálny súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto aj správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal s obhajobou jednotlivých obžalovaných, ktorý tvrdili, že žiadny úplatok nebol požadovaný, sľúbený a pokiaľ bola časť peňazí prevedená, nešlo o pôžičku ani milodar, a ako sa súd vysporiadal s rozpormi vo výpovediach obžalovaných a svedkov, ktorí ich usvedčovali a ďalších písomných dôkazov. Najvyšší súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že obžalovaný Ing. N. pre seba v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo a cez sprostredkovateľa žiadal a prijal úplatok a taký čin spáchal vo veľkom rozsahu, obž. K. takýto úplatok sľúbil a čiastočne poskytol a napokon obž. Q.-K. pre inú osobu v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijala úplatok. Preto správne postupoval Špecializovaný trestný súd, keď uznal obžalovaného Ing. N. vinným z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku
1, ods. 3 Trestného zákona, obž. Q.-K. vinnou zo zločinu prijímania úplatku
1 Trestného zákona a obž. K. zo zločinu podplácania
1, ods. 3 Trestného zákona. K odvolacím námietkam obžalovaných treba podotknúť, že nejde o nové, doposiaľ neuvádzané jeho obranné tvrdenia, ale už v priebehu konania opakované námietky, s ktorými sa v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal už súd prvého stupňa vo svojom podrobnom a výstižnom odôvodnení. Špecializovaný trestný súd rozviedol, v čom spočívali rozpory v jednotlivých výpovediach obžalovaných vzájomne a svedkov a akým spôsobom ich súd odstraňoval a jednotlivé výpovede a ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil. Preto aj odvolací súd považuje úvahy Špecializovaného trestného súdu ohľadom viny obžalovaných za správne a presvedčivé. Výpovede svedkov B. B. a L. G., ktorí nemali žiaden relevantný dôvod voči obžalovaným krivo vypovedať, mali iba nepodstatné rozpory, ktoré boli odstraňované prvostupňovým súdom. Prvostupňový súd však dostatočne podrobne vyhodnotil aj vierohodnosť svedkov v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi a preto odvolací súd na ne poukazuje, nakoľko si tieto závery osvojil. Výpoveď týchto svedkov korešpondovala s výpoveďami ďalších svedkov, listinnými dôkazmi a zvukovými záznamami, ktoré boli zákonne vykonané. Ďalšia skupina svedkov - bývalých kolegov obžalovaného Ing. N. vyvrátila jeho obranu, že riadnym, štandardným spôsobom obchodoval s firmami obžalovaného K., čo bolo potvrdené aj z listinných dôkazov, z ktorých bolo zrejmé, že porušil interné predpisy a umožnil spoluobžalovanému odoberať tovar, napriek neuhrádzaniu faktúr z predchádzajúcich dodávok. Obranu obžalovaného vyvrátil napokon aj sv. W., tak vo svojej výpovedi z prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní. Svedok jednoznačne vyvrátil jeho obranu, že by mu on „dohodil“ K., uviedol, že práve Ing. N. stanovoval cenu, obchodoval za 40% hmoty a ak vznikol dlh mal okamžite zastaviť dodávku, rokovať s odberateľom a dlh dať na vymáhanie. Aj svedok J. potvrdil, že záujem o drevnú hmotu bol aj v kritickom období, pričom však s ním OZ odmietol uzavrieť zmluvu na odber aj v r. 2007 aj 2008. Svedkyňa H. si nevedela vysvetliť, prečo sa obž. K. dodával tovar aj po tom čo už mal dlh a tento sa následne zvýšil o 28 mil. Sk. Výnimka vyplývajúca zo zápisnice č. 2/2008 z 29. apríla 2008 sa týkala len tých odberaťeľov, ktorí boli po lehote splatnosti iba do 30 dní, teda nie fy. K.. Svedkyňa B. uviedla, že voči dlžníkom sa malo postupovať
smernice - Zásady obchodnej politiky, pričom sa však vždy postupovalo
príkazu Ing. N. a aj keď K. dlhoval závodu nedal sa na vymáhanie, uviedol, že K. dlh uhradí. Uvedené potvrdil aj svedok K., ktorý dal príkaz na nenaloženie dreva pre K. vzhľadom na vtedajší 5 miliónový dlh, na čo mu obž. Ing. N. prikázal zrealizovať dodávku. Pritom záujem o drevo bol, napriek kalamite aj od iných odberateľov, ktorým drevo dodané nemohlo byť. Svedok K. uviedol, že kalamita sa týkala viacerých závodov, avšak žiaden z nich nemal také pohľadávky ako v závode obž. N.. Zároveň vyvrátil aj jeho obranu spočívajúcu v tom, že nemohol predať hmotu aj za hotovosť. Z ďalšej skupiny dôkazov, najmä výpovedí svedkov G., B., ale aj z výpovede obž. K. je zrejmé, akým spôsobom bol na neho robený nátlak na uhradenie prisľúbeného úplatku zo strany spoluobžalovaných, čo dokresľujú aj prehraté odposluchy, pričom z týchto je aj zrejmé, že išlo o sumu 5 mil. Sk a zároveň bola vyvrátená aj obhajoba obžalovaných, že malo ísť o pôžičku. Napokon v počiatočnom štádiu konania, keď obžalovaní nemali možnosť zosúladiť svoje tvrdenia, nevedeli jednotne zdôvodniť sumu 300 000 Sk. Obž. K. spočiatku tvrdí, že sumu 300 000 neposielal v prospech N., Q. vôbec nepozná, následne, že malo ísť pôžičku na N. byt. Obž. N. spočiatku tvrdil, že si od neho nikdy nepožičal a ani on K. nikdy nič nepožičal. Obž. Q. spočiatku uvádzala, že práve K. dlhoval N., odmietla uviesť, prečo ihneď po vložení uvedenej sumy na jej účet túto vybrala...tiež tvrdila, že N. dlhoval jej peniaze, zároveň však uviedla, že jej dával peniaze ako výpomoc rozvedenej matke. N. však vyvrátil jej tvrdenie, keď uviedol, že si vzájomne nič nedlhovali. Taktiež uviedol, že nemá vedomosť, že by K. mal posielať na jej účet peniaze (č. účtu Q. mu pritom poskytol on), čo taktiež spočiatku popieral...Z ITP je pritom zrejmé, že č. ú. mu poskytla Q. preto, aby sa N. neskompromitoval. Sv. Q. potvrdil, že
1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
odseku 4 toho istého ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, činí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest však nesmie byť prostriedkom k riešeniu iných spoločenských problémov alebo nástrojom spoločenských premien. Zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo, teda tým, že mu fyzicky znemožní dopustiť sa určitého konania (napr. nepodmienečný trest odňatia slobody), ale aj nepriamo, už samotnou existenciou trestu v zákone za určité konanie a obavou z jeho uloženia a výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Optimálna miera represie závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, pričom príliš mierny, ale aj príliš prísny trest nepôsobí výchovne, ale skôr demoralizuje. Ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona je ďalším z prostriedkov individualizácie trestu a tiež prejavom snahy zákonodarcu o depenalizáciu trestného práva v prípadoch, kde je to možné, najmä pokiaľ možno očakávať, že trest bude mať aj prevýchovný efekt. Súd aj v tomto prípade starostlivo zvažoval, že či nie sú dané prostriedky na použitie tohto zmierňovacieho ustanovenia Trestného zákona a dospel k záveru, že ukladanie trestu odňatia slobody v rámci vyššie uvedenej základnej sadzby by v tomto prípade najmä vzhľadom na okolnosti prípadu bolo pre oboch obžalovaných neprimerane prísne. Trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom na maximálnu skúšobnú dobu s probačným dohľadom a primeranými obmedzeniami a uloženými povinnosťami obž. K. spolu s citeľným peňažným trestom splní svoj účel tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie, obdobne ako u obžalovanej Q. primeraný podmienečný trest odňatia slobody s 3 ročnou skúšobnou dobou. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.