1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmavaným rozhodnutím Katastrálny úrad v Bratislave, právny predchodca žalovaného, zmenil rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu (prvostupňový správny orgán), v súčasnosti Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor tak, že námietke žalobcu zo dňa
6 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) vyhovel žalobcovej námietke a uvedené údaje zmenil. Proti rozhodnutiu správneho Správy katastra pre hlavné mesto SR č. C-5/2010 zo dňa 14. marca 2011 sa odvolal účastník správneho konania - Hlavné mesto SR Bratislava, avšak
názoru žalobcu až po márnom uplynutí odvolacej lehoty, keďže rozhodnutie správneho orgánu bolo účastníkovi správneho konania doručené dňa
2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Pokiaľ teda žalovaný pozemky reg. „C“ parc. č. 47/2, č. 48/2 a č. 49/2 nachádzajúce sa na pozemkoch reg. „E“ parc. č. 12/1, č. 13/2 a č. 14/2 v celosti a v časti na pozemkoch parc. č. 12/201 považoval za vlastníctvo účastníka Hlavné mesto SR Bratislavy, potom postupoval v súlade s citovaným ustanovením, keďže tieto pozemky boli pôvodne zapísané pred THM na LV č. XXXX v prospech Československého štátu - Obvodná hospodárska správa školských zariadení a detských jaslí Bratislava IV v celosti a parc. č. 12/1 a č. 12/201 sú časťami pôvodných pozemkov parc. č. 12/1 a č. 12/2 zapísaných na pozemno-knižnej vložke č. 140, k.ú. N. v prospech Československého štátu - Miestny národný výbor Devín v celosti, a preto vlastníctvo k nim prešlo zo štátu na obec a nie na fyzickú osobu v danom prípade navrhovateľa. Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa cíti byť vlastníkom sporných nehnuteľností, potom je treba konštatovať, že žalobca svoje tvrdenie v podstate nepreukázal napríklad tým, že podal vindikačnú žalobu na príslušný súd. Pokiaľ by skutočne došlo k vydržaniu predmetných pozemkov žalobcom je treba povedať, že
ustanovení katastrálneho zákona sa vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu. V praxi je to notárske osvedčenie o vydržaní alebo deklaratórny rozsudok občiansko-právneho súdu o určení vlastníckeho práva nadobudnutého vydržaním. Môže ním byť aj rozhodnutie správneho orgánu
1 zákona č. 180/1995 Z.z., avšak žiaden z týchto úkonov žalobca v priebehu správneho konania neosvedčil. Krajský súd v Bratislave súčasne poukázal na to, že preskúmavaným rozhodnutím nie sú dotknuté práva žalobcu na ochranu vlastníctva, ktorej sa môže domáhať v inom a to v občianskom právnom konaní. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutie do vlastných rúk doručil dňa
odtlačku prezenčnej pečiatky ho doručil dňa
zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesno-právne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená
zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takého doručenie inej osobe nemôže mať účinky riadneho doručenia a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk účastníka dostala. Správnosť doručenia preukazuje správny orgán spravidla doručenkami. Tieto sa v spise nenachádzajú. Zo strany žalobcu bolo spochybnené doručenie odvolania žalovanému včas, pričom nesporne doručenka, ktorá by preukazovala doručenie písomnosti a to rozhodnutia, voči ktorému odvolanie smerovalo bolo preukázateľne titulované a doručené Magistrátu hlavného mesta SR namiesto subjektu Hlavné mesto SR Bratislava. Je nesporné, že v danom prípade procesné spôsobilým subjektom je Hlavné mesto SR Bratislavy, ktorý v danom konaní aj ako účastník vystupoval. Žalovaný výhradu účastníka evidentne akceptoval, pretože z daného procesného stavu vyvodil, že pokiaľ sú pochybnosti o riadnom doručení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu účastníkovi, potom to ovplyvňuje plynutie odvolacej lehoty, ako aj včasnosť podaného odvolania žalobcom resp. účastníkom v administratívnom konaní.
3 správneho poriadku lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podania podá na správnom orgáne uvedenom v § 19 ods. 4 citovaného zákona alebo ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu.
ods. 4 cit. ustanovenia v pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú pokiaľ sa nepreukáže opak. V danom prípade súd konštatuje, že posúdenie dôvodov závisí od správnej úvahy konajúceho správneho orgánu, pričom vychádzajúc z argumentov žalovaného a berúc do úvahy aj dôvody uvedené v rozhodnutí súd postup žalovaného považoval za legitímny, preto v tejto súvislosti námietkam vznesených žalobcom nevyhovel. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dôvodiac, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca trval na tom, že účastník Hlavné mesto SR podal odvolanie proti rozhodnutiu správy katastra č. C-5/2010 zo dňa 14. marca 2011 po uplynutí odvolacej lehoty. Rozhodnutie správneho orgánu bolo doručené na adresu označenú pre Magistrát hl. m. SR, čo je
žalobcu dostačujúce, aby od nasledujúceho dňa po doručení rozhodnutia na toto miesto začala plynúť odvolacia lehota. Nemožno hovoriť o tom, že ak bola doručovaná zásielka prijatá Magistrátom, tak nebola doručená Hlavnému mestu SR Bratislava. Magistrát nie je samostatnou právnickou osobou s právnou subjektivitou, ale je neoddeliteľnou súčasťou Hlavného mesta SR Bratislava. Pokiaľ ide o tvrdenie krajského súdu, že žalobca nepreukázal, že dotknuté pozemky mu patria, má žalobca za to, že krajský súd nevzal pri rozhodovaní v úvahu všetky skutočnosti dôležité pre spravodlivé posúdenie jeho právnej veci. Vo zvyšnej časti odvolania poukázal na rovnaké skutočnosti ako v žalobe, že pozemky skutočne vlastnila ako vlastník jeho rodina a neskôr on sám. Historický múr oddeľujúci pozemky žalobcu a Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý je tam postavený dve storočia, bol nepochybne určený na to, aby tieto dva pozemky oddeľoval a tak určil vlastnícke a užívacie vzťahy. Je proti logike a spravodlivosti, aby ktokoľvek mal vôľu pozemok za múrom na strane žalobcu ponechať vo vlastníctve vlastníka z druhej strany. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil na nové konanie. V písomnom doplnení odvolania zo dňa
1 zákona č. 180/1995 Z.z. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. V písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 02. augusta 2013 účastník správneho konania Hlavné mesto SR Bratislava sa priklonil k odôvodneniu krajského súdu a žiadal odvolací súd, aby jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 v spojení s ustanovením § 250ja ods.1 OSP odvolanie prípustné dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. augusta 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
4 cit. zákona ich pôsobnosť ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Do postavenia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislava tak nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Bratislava. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým sa zamietla žaloba žalobcu
1 OSP. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky žalobcu boli schopné spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby žalobcu
druhej hlavy piatej časti OSP bolo rozhodnutie žalovaného (Katastrálneho úradu v Bratislave) č. Co 52/11-BP zo dňa
ust. §-u 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. údaje schváleného ROEP v k.ú. N. zmenila, a to tak, že:
ods.1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj. s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. So zreteľom na to (ako uviedol v odôvodnení krajský súd) odvolací súd konštatoval, že skutočnosť, že by žalobca vlastnil pozemky parc. č. 47/2, č. 48/2 a č. 49/2 žalobca nepreukázal a ani to nevyplýva z pozemno-knižnej evidencie. Tieto patrili do majetku obcí
zákona č. 138/1990 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Nedošlo k spochybneniu dokladov preukazujúcich vlastníctvo Hlavného mesta SR Bratislavy. Pozemky reg. „C“ parc. č. 47/2, č. 48/2 a č. 49/2 nachádzajúce sa na pozemkoch reg. „E“ parc. č. 12/1, č. 13/2 a č. 14/2 v celosti a v časti na pozemku parc. č. 12/201 nie sú časťami pôvodných pozemkov vo vlastníctve C. D., resp. jeho právnych predchodcov. Pozemky parc. č. 13/2 a č. 14/2 sú súčasťami pôvodných pozemkov parc. č. 13 a č. 14, ktoré boli zapísané pred THM na LV č. XXXX v prospech Československého štátu - Obvodná hospodárska správa školských zariadení a detských jaslí Bratislava IV v celosti. Pozemky parc. č. 12/1 a č. 12/201 sú časťami pôvodných pozemkov parc. č. 12/1 a č. 12/2 zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 140 k.ú. N. v prospech Československého štátu - Miestny národný výbor Devín a to v celosti. Odvolací súd sa takisto stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu týkajúceho sa zachovania lehoty na podania odvolania proti prvostupňovému správnemu orgánu. Odvolací súd pochybenie v konaní správneho orgánu ako i súdu prvého stupňa nezistil. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP, keď žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Účastníkovi konania Hlavné mesto SR Bratislava súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko účastník konania si žiadne trovy konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.