1 písm. a/, b/, c/ O.s.p.
f/ O.s.p. tak a na základe podnetu účastníka konania generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie z dôvodu, že napadnutými rozsudkami prvého i druhého stupňa bol porušený zákon a ochranu práv a právom chránených záujmov účastníka nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa vyjadril žalobca tak, že mimoriadne dovolanie nie je nedôvodné. Poukázal na ust. § 157 ods. 2
ust. § 219 O.s.p., ktoré neodôvodňuje úvahu generálneho prokurátora o nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže O.s.p. pripúšťa spôsob akým rozhodol. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a poukázal na jeho správnu úvahu ako celok, nemal povinnosť vyjadriť sa k jednotlivým námietkam odvolateľa. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo/132/2011 z ktorého vyplýva, že odvolaciemu súdu je ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. daná možnosť vypracovania skráteného odôvodnenia rozhodnutia, ktorá je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke. Aplikácia § 219 ods. 2 O.s.p. nemôže byť spojená s procesnou vadou konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. S poukazom na toto zákonné ustanovenie a rozhodovaciu prax NS SR žiadal žalobca mimoriadne dovolanie zamietnuť. Žalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora vyjadril tak, že v celom rozsahu trvá na dôvodoch pre ktoré podal podnet ako aj na skutkových aj právnych tvrdeniach v tomto podnete obsiahnutých a žiadal aby Najvyšší súd SR mimoriadnemu dovolaniu vyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2
1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.
2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. namietané, a tieto neboli ani zistené. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či generálny prokurátor odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tiež vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom konaní nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, že spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či súdy na zistený skutkový stav použili správny právny predpis a či ho aj správne interpretovali. Súdy oboch stupňov dospeli k záveru, že započítanie pohľadávok nastalo momentom, kedy bola doručená žalobcovi faktúra č. 230265, ktorá bola výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu oneskoreného dodania diela. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že faktúrou s vyznačenou splatnosťou dňa 26.11.2003 si uplatnil žalovaný voči žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V súvislosti s takto uplatneným nárokom je potrebné zistiť obsah zmluvy, keďže pre ustálenie následného momentu započítania je podstatná dohoda o splatnosti zmluvnej pokuty (z obsahu spisu nevyplýva, že by dňa 26.11.2003 bola táto faktúra doručená žalobcovi). Z obsahu zmluvy o dielo vyplýva, že v článku V. bod 5 sa účastníci dohodli, že zhotoviteľ zaplatí zmluvnú pokutu za omeškanie s odovzdaním diela vo výške 5% z ceny diela za každý začatý mesiac omeškania. Z takto dojednanej zmluvnej pokuty vyplýva, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o splatnosti zmluvnej pokuty a v tomto prípade je potrebné posúdiť jej splatnosť podľa všeobecných ustanovení upravujúcich splatnosť záväzku obsiahnutých v ust. § 563 Občianskeho zákonníka (ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.). Zo všeobecne právnej úpravy vyplýva, že ak dohoda o zmluvnej pokute jej splatnosť neurčuje, je táto splatnosť viazaná na jednostranný úkon veriteľa, ktorý musí dlžníka na zaplatenie zmluvnej pokuty vyzvať. Za takúto výzvu je možné považovať žalovaným vystavenú faktúru č. 23065, teda až po obdržaní takejto výzvy nastala splatnosť zmluvnej pokuty. Splatnosť zmluvnej pokuty sa tak odvíja od doručenia výzvy (v prejednávanej veci vo forme faktúry) žalobcovi tak, aby bolo zrejmé, že táto výzva na plnenie ním má byť realizovaná v určitej výške a na základe uvedeného titulu. Moment započítania (a tak zániku) pohľadávok nastal spôsobom predpokladaným ust. § 580 Občianskeho zákonníka, teda momentom stretu pohľadávok - pohľadávky žalobcu na zaplatenie časti ceny diela a pohľadávky žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže týmto momentom je splatnosť neskoršie splatnej pohľadávky, t. j. splatnosť zmluvných pokút po dni doručenia výzvy na ich zaplatenie. Námietka nesprávneho určenia momentu splatnosti pohľadávky spočívajúcej v nároku na zaplatenie ceny diela teda neobstojí. Úvaha súdu prvého stupňa o účinnosti započítania bola správna, keďže za moment stretu pohľadávok považoval moment, kedy bol zápočet doručený žalobcovi vzhľadom na to, že až týmto momentom je možné považovať výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty za účinnú a zmluvnú pokutu tak považovať za splatnú. V súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia tak dovolací súd dospel k záveru, že táto námietka dovolateľa je nesprávna. Keďže splatnosť zmluvnej pokuty podľa faktúry č. 23065 nemohla nastať dňom jej vystavenia je zrejmé, že súdy správne vyhodnotili ako účinný moment započítacieho prejavu žalobcovi moment doručenia výzvy povinnej strane. Dovolací súd poznamenáva, že nesprávnym je aj tvrdenie žalovaného o splatnosti faktúry, ktorá má rešpektovať zmluvne dohodnutú dobu splatnosti 7 dní od doručenia faktúry v prípade, že súd dospeje k záveru o inom momente odovzdania diela. Takáto úvaha nemá oporu v platnej právnej úprave, keďže vystavenie faktúry je spôsob, akým si účastníci zmluvy dohodli podmienky zaplatenia ceny diela v prípade, že nastanú všetky ostatné okolnosti zmluvou predvídané. Keďže až v konaní pred súdom jeho meritórnym rozhodnutím bol ustálený moment odovzdania diela (25.11.2003), nemá logiku úvaha, že k tomuto dňu je potrebné vystaviť faktúru a doručiť ju druhej strane - keďže zmluva nerieši možnosť inej splatnosti ceny diela ako za predpokladu jeho riadneho a včasného odovzdania, nastupuje úprava zákonná, obsiahnutá v ust. § 548 ods. 1 ObZ. Objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve a pokiaľ zo zmluvy alebo zo zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela, pričom vykonaním diela sa rozumie jeho riadne odovzdania podľa ust. 554 ods. 1 ObZ. Splatnosť úrokov z omeškania je potom daná dikciou ust. § 369 ObZ (platnou k momentu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 27.03.2003), čo rovnako súd prvého stupňa správne vyhodnotil a tieto priznal odo dňa 26.11.2003. Predmetom dovolania v súvislosti s právnym posúdením bola splatnosť pohľadávky spočívajúcej v zmluvnej pokute, kompenzačná námietka, jej charakter a účinnosť započítacieho prejavu. Dovolací súd dospel k záveru, že úvaha dovolateľa nebola správna a k vyhodnoteniu skutkového stavu došlo na súdoch prvého a druhého stupňa správne. Nie je potom dôvodná ani námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže všetky odpovede na odvolacie otázky sú obsiahnuté v rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktorý sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami súvisiacimi s predmetnou vecou. Ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR považuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môže zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Tu poukazuje dovolací súd na závery obsiahnuté v rozhodnutí publikovanom pod číslom R111/1998 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR. Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. novembra 2011 tento právny názor považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci základné práva sťažovateľa, z čoho dovolací súd odvodil, že nedostatočné odôvodnenie ako vytýkaná vada rozhodnutia odvolacieho súdu môže byť akceptované len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. S poukazom na uvedené postupom odvolacieho súdu k takémuto zásahu do procesných práv oprávneného, ktorej dôsledkom by bolo odňatie možnosti konať pred súdom, nedošlo. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že argumentácia generálneho prokurátora ohľadom nesprávnosti započítania a splatnosti pohľadávky spočívajúcej v zmluvnej pokute, je vzhľadom na zistený skutkový stav nesprávna. Súdy oboch stupňov preto správne rozhodli, keď vychádzali z právnej konštrukcie, že splatnosť pohľadávky, ktorá sa spája s povinnosťou výzvy dlžníkovi, aby túto zaplatil, nastáva až momentom doručenia takejto výzvy dlžníkovi, resp. najskôr momentom, kedy sa dostala do sféry jeho dispozície. V podrobnostiach v tomto smere dovolací súd odkazuje na správne závery a argumentáciu súdov nižších stupňov. Dovolací súd nezistil, že by rozhodnutia súdov nižšieho stupňa vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), tak ako to obsahovo vymedzil generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243b ods. 1, 4 O.s.p.
2 O.s.p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil. Dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.