predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady
tohto zákona a
ods. 4 citovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Na základe nižšie citovaných zákonných ustanovení má Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Správy katastra Spišská Nová Ves ako pôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpil z titulu zákonných zmien Okresný úrad Spišská Nová Ves. Uvedená právna zmena sa premietla v zákone č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších právnych predpisov (katastrálny zákon) najmä prostredníctvom novelizovaného znenia najmä ustanovení § 11 (miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak) a § 18 ods. 2 (okresný úrad
písm. a/ rozhoduje v katastrálnom konaní,
písm. b/ až k/ ...). Preto bude s týmto právnym nástupcom najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konať na strane žalovaného správneho orgánu. Pod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. I Predmet konania Krajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil žalobou napadnuté rozhodnutie č. j. ROEP 30/2011 zo dňa 13.12.2011, ktorým žalovaná schválila
ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v k. ú. E., obec Kolinovce, okres Spišská Nová Ves, spracovaný zhotoviteľom P., CZIPO, Kmeťova 36, Košice. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni ich náhradu nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovanej v medziach žaloby boli v súlade so zákonom a teda že žaloba nebola dôvodná. Krajský súd v odôvodnení konštatoval, že žalovaná rozhodnutím č. ROEP-Reg.C 138/2003-Pa zo dňa 03.08.2010
3 zákona rozhodla o námietke Urbárskej spoločnosti k. ú., Pozemkové spoločenstvo E. (ďalej len „urbárska spoločnosť“) zo dňa 28.07.2003 tak, že pozemky špecifikované vo výroku uvedeného rozhodnutia budú predmetom konania a vlastnícke práva budú zapísané na jednotlivých podielnikov urbárskej spoločnosti na základe zápisov z jednotlivých PKN vložiek uzatvorených na celok. Uvedené rozhodnutie bolo doručované predsedovi pozemkového spoločenstva - P.. Krajský súd poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe sama uviedla, že v rámci námietkového konania sa odvolala urbárska spoločnosť tvrdiac, že ona je vlastníkom týchto nehnuteľností. Súčasne žalovaná vyzvala i Obec Kolinovce k tomu, aby predložila preukázanie svojho vlastníckeho práva. Z vyššie uvedených právnych skutočností teda
krajského súdu vyplynulo, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa konalo vo veci PKN vložky č. 15 a že sa súčasne skúmalo, kto je vlastníkom týchto nehnuteľností. Krajský súd poznamenal, že žalobkyňa v žalobe neuviedla, že by taktiež podala námietky, na základe ktorých by v námietkovom konaní mohla uplatniť svoje práva a zdôraznil, že v tomto konaní sa žalobkyňa nemôže domáhať nápravy konania, ktoré bolo potrebné uskutočniť v námietkovom konaní a kde vo vzťahu k týmto námietkam mohla reagovať (preukázať, že je skutočne vlastníkom pozemkov uvedených v PKN vložke č. 15). Krajský súd sa nestotožnil s tým, že žalobkyňa nemala vedomosti o tom, na základe čoho bol v ROEP vykonaný zápis tak, že vlastníkom pozemkov v PKN vložke č.15 sa stala urbárska spoločnosť. Starosta Obce Kolinovce bol totiž predsedom komisie, ktorá posudzovala právne vzťahy k spornej PKN vložke č. 15, a preto nebolo možné sa domnievať, že obec o týchto skutočnostiach vedomosti nemala. K námietke žalobkyne, že jej nebolo doručené rozhodnutie správneho orgánu č. ROEP-Reg.C 138/2003-Pa zo dňa 03.08.2010, uviedol, že ak sa žalobkyňa cítila byť ukrátená na svojich právach postupom správneho orgánu, mala možnosť domáhať sa svojich práv postupom
2 a 3 OSP a dožadovať sa žalobou doručenia rozhodnutia tohto správneho orgánu. Zároveň však krajský súd poznamenal, že opodstatnenosť podania takejto žaloby by mala žalobkyňa zvážiť vzhľadom na skutočnosti preukázané v správnom konaní pri vydaní rozhodnutia zo dňa 03.08.
prílohy, ktorý je súčasťou rozhodnutia, táto príloha žalobkyni doručená nebola. III Stručné zhrnutie vyjadrenia žalovanej a účastníka konania urbárskej spoločnosti k odvolaniu žalobkyne A/ Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. K námietke žalobkyne o tom, že starosta obce nemal vedomosť o námietkovom konaní, uviedla, že starosta obce ako predseda komisie sa zúčastňoval na zasadnutiach komisie. Nezúčastnil sa zasadnutia dňa 01.06.2010, a to napriek pozvánke, ktorá mu bola riadne doručená. O výsledku tohto zasadnutia komisie bol však starosta obce informovaný, a to formou zaslania „Záznamu z kontrolného dňa zameraného na spracovanie ROEP - k. ú. E. konaného na Správe katastra Spišská Noá Ves dňa 01.06.2010“. K ďalším námietkam žalovanej uviedol, že jednotliví podielnici urbárskej spoločnosti sú vlastníkmi nehnuteľností v PKN vložke č. 15, nakoľko z prekladu tejto vložky vyplynulo, že ide o spoločný majetok, na čo poukazuje základný článok XIX z roku 1898 o spoločnom obhospodarovaní časť A, vložka č.
zákona, začala Správa katastra Spišská Nová Ves v k. ú. E. konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, a to vyvesením oznámenia o začatí konania v obci Kolinovce
4 zákona dňa 17.09.2002. Týmto dňom bola zriadená komisia. V oznámení boli nájomcovia pozemkov a iné oprávnené osoby vyzvané, aby poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a právnych vzťahov k nim. Na základe výsledkov verejného obstarávania zhotoviteľom registra sa stal P. CZIPO, so sídlom na Kmeťovej 36, v Košiciach. Po zistení údajov potrebných na zostavenie registra bol návrh registra v súlade s § 7 ods. 1 zákona uverejnený dňa 02.07.2003 na verejné nahliadnutie v obci Kolinovce, na mieste v obci obvyklom. V roku 2006 bolo vydané rozhodnutie o schválení ROEP, ktoré však nikdy nenadobudlo právoplatnosť, pretože išlo o administratívny omyl. Správny orgán oznámil členom komisie neplatnosť vydaného rozhodnutia a požiadal o jeho vrátenie. Rozhodnutie bolo predčasné, nakoľko bolo treba ešte posúdiť návrh P., námietky
a urbárskej spoločnosti a návrh na vydanie rozhodnutia
Výsledkom zasadnutia komisie ROEP zo dňa 30.10.2006 ohľadom námietky Urbárskej spoločnosti bola dohoda komisie o doručení stanoviska nadriadeného orgánu - Katastrálneho úradu Košice. Katastrálny úrad dospel k záveru, že nebolo možné jednoznačne definovať, kto bol skutočným vlastníkom, a preto po odporúčaní bola vyzvaná Obec Kolinovce k úradnému prekladu PKN vložky č.
tohto zákona ako celok ostal viazaný ohľadne riadneho udržiavania obhospodarovania a poberania úžitkov pod štátnym dozorom, avšak každému jeho vlastníkovi - podielnikovi patrilo právo so svojim vlastníckym podielom. Zo zápisov z PKN vložiek v k. ú. E. bolo zrejmé, že k jednotlivým vložkám súkromného majetku bol vyznačený odkaz k urbárskemu majetku. Príkladmo PKN vložka č. 81, v ktorej záhlaví časť A bolo uvedené 2/8 urbár, z čoho vyplynulo, že vlastníkov v takto vyznačených vložkách bolo treba považovať za podielových vlastníkov urbariátu. Ak teda pôvodní vlastníci mali súkromný majetok, od veľkosti tohto majetku sa odvíjala aj veľkosť podielu v spoločenstve. Ak bol vlastník zapísaný v PKN vložke s vyznačením urbárskej osminy - viď PKN vložka č. 1, 17, 73, tak bol aj podielnikom na urbariáte, teda v PKN vložke č. 15. Žalovaný sa pri posudzovaní vlastníckych práv riadil aj metodickým návodom MN 74.20.73.41.10.
bodu 10 tohto návodu pozemky zo spoločných lesov, vrátane pasienkov zo spoločného lesa, na ktoré sa vzťahoval zákonný článok XIX/1898 a po ňom zákon č. 2/1958 Zb. SNR, ak neboli dotknuté osobitnými predpismi, sú v súčasnosti vo vlastníctve fyzických osôb, a to buď pôvodných členov spoločenstva, alebo ich dedičov. Tieto nehnuteľnosti, resp. ich podiely, mohli teda byť vo vlastníctve iných subjektov, najmä štátu, ak boli dotknuté osobitnými predpismi. Žiaden z osobitných predpisov (nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. SNR, zákon č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme, § 8 ods. 2 zákona č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, stavebný zákon alebo iné predpisy) sa na pozemky v PKN vložke č. 15 však nevzťahoval. Po zistení uvedeného rozhodla žalovaná o námietke urbárskej spoločnosti týkajúcej sa jej vlastníctva k pozemkom v PKN vložke č. 15 rozhodnutím č. ROEP - Reg.C 138/2003-Pa zo dňa 03.08.2010 tak, že
3 zákona námietke vyhovela a konštatovala, že vlastnícke práva k tam špecifikovaným pozemkom budú zapísané na jednotlivých podielnikov urbárskej spoločnosti na základe zápisov z jednotlivých PKN vložiek uzatvorených na celok. Následne po prešetrení všetkých námietok podaných
zákona a rozhodnutí o návrhoch
a § 12 zákona a po ich zapracovaní do registra žalovaná rozhodla o schválení ROEP v k. ú. Kolinovce rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. V Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nebolo dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. apríla 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovanej o schválení ROEP v k. ú. E., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa riadne zaoberal námietkami žalobkyne a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a žaloby neboli relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie žalovanej potvrdil, keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup žalovanej ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne. V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie. Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovanej, vyplynulo, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodnutia o schválení ROEP tvrdiac, že jej postupom a rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach. Namietala nedoručenie rozhodnutia o námietke urbárskej spoločnosti vo veci pozemkov vedených v PKN vložke č. 15, opakované vydanie rozhodnutia o schválení ROEP pre k. ú. Kolinovce, ako aj absenciou prílohy v rozhodnutí o schválení ROEP.
1 a 2 zákona v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne
osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. V zmysle § 2 ods. 1 a 2 zákona katastrálne územia, v ktorých sa v príslušnom kalendárnom roku uskutoční konanie, uvedú sa v harmonograme konaní, ktorý schvaľuje na návrh Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky.
zákona správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim (ods. 1). Komisia:
a 12 , c) plní ďalšie úlohy
tohto zákona (ods. 2).
zákona na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy (ods. 1). Konanie sa začína dňom vyvesenia oznámenia správneho orgánu o jeho začatí na vhodnom mieste v obci (jej časti); toto oznámenie bude vyvesené až do schválenia registra (ods. 4). V oznámení
odseku 4 správny orgán vyzve nájomcov pozemkov alebo iné oprávnené osoby, aby v lehote určenej v oznámení poskytli údaje o pozemkoch v ich užívaní a o právnych vzťahoch k nim, ktoré sú im známe z doterajšieho vyporiadania právnych vzťahov k týmto pozemkom
osobitných predpisov. Nájomcom a iným oprávneným osobám sa oznámenie doručí do vlastných rúk (ods. 5). V oznámení
odseku 4 sa uverejní aj určený operát, uvedie sa časový postup konania a určí sa lehota na predkladanie listín o právnych vzťahoch k pozemkom, ktoré nepredložia osoby uvedené v odseku 5 (ods. 6). Správny orgán uvedie v oznámení
odseku 4 aj poučenie o možnosti podať návrh na konanie
1 (ods. 7).
zákona podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci (ods. 1). Správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených
odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje (ods. 2).
zákona správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú
zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania
2 a . Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra (ods. 1). Námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa:
zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté (ods. 5). Podstatu odvolania žalovanej tvorí jej tvrdenie o porušení jej práv žalovanou tým, že jej nebolo umožnené reagovať na námietky urbárskej spoločnosti týkajúce sa vlastníctva k pozemkom vedeným v PKN vložke č. 15. Odvolací súd dáva sčasti za pravdu žalobkyni, že žalovaná nedodržala postup
3 zákona, keď si k námietkam urbárskej spoločnosti týkajúcim sa vlastníctva k pozemkom v PKN č. 15 nevyžiadala vyjadrenie obce, ktorá
názoru odvolacieho súdu bola subjektom, ktorého práva mohli byť dotknuté v námietkovom konaní. Žalovaná zrejme žalobkyňu za takýto subjekt nepovažovala (ako to vyplynulo z jej vyjadrenia - obec nikdy nebola a nie je vlastníkom sporných pozemkov) a preto nepostupovala v zmysle vyššie citovaného ustanovenia. Zároveň však treba dodať, že žalobkyňa samotná v odvolaní uviedla, že o podanej námietke urbárskou spoločnosťou a o tom, že sa o nej vedie u žalovanej konanie, vedela. Ak tomu tak skutočne bolo, žalovanej nič nebránilo v tom, aby sa aktívne domáhala svojich práv v námietkovom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o ROEP je zvláštnym druhom správneho konania, ktoré je tvorené viacerými po sebe idúcimi a na seba nadväzujúcimi etapami. Až po skončení jednej etapy možno pristúpiť k začatiu nasledujúcej etapy. Konanie o námietkach bolo riadne ukončené a až po ňom sa mohlo pristúpiť k samotnému schváleniu ROEP rozhodnutím, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu. V tomto štádiu konania o ROEP bol register už riadne schválený, rozhodnutie o jeho schválení nadobudlo právoplatnosť a na jeho základe boli zapísané príslušné vlastnícke a iné práva do katastra nehnuteľností. Odvolací súd dospel k záveru, že zrušenie rozhodnutia o schválení ROEP by v tomto prípade neviedlo k vydaniu rozhodnutia priaznivejšieho pre žalobkyňu, pretože správny orgán by vzhľadom na vyššie uvedené jednoznačne nedospel k iným záverom o vlastníckom práve k pozemkom v PKN vložke č. 15, ako boli ustálené v konaní o ROEP, pretože jednak vlastnícke právo urbárskej spoločnosti bolo preukázané (tak, ako bolo uvedené v časti IV tohto rozsudku) a jednak žalobkyňa ani v žalobe ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nepredložila žiadne doklady svedčiace o jej vlastníckom práve; len spochybňovala vlastníctvo urbárskej spoločnosti. Zrušenie rozhodnutia o schválení ROEP z dôvodu, že žalovaná nepostupovala v konaní o námietkach doslovne
ustanovenia § 7 ods. 3 zákona, by bolo len formálnym krokom. K zisteniu iných vzťahov, ako boli v konaní o ROEP ustálené, by nedošlo a samotné konanie o ROEP by bolo opätovne predlžované, čo by v konečnom dôsledku bolo vysoko nehospodárne. Ďalšie odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za relevantné. Je pravdou, že správny orgán vo veci už raz vydal rozhodnutie o schválení ROEP, túto skutočnosť nikto v konaní nepopieral. Išlo však o rozhodnutie predčasné (pred rozhodnutím o námietkach a ďalších návrhoch
zákona), označené žalovanou za administratívny omyl. Uvedené rozhodnutie bolo od účastníkov konania vyžiadané späť, nikdy nenadobudlo právoplatnosť a nikdy nevyvolalo ani žiadne právne účinky. Túto skutočnosť uviedol vo svojom rozsudku už aj krajský súd, preto ani námietka žalobkyne, že sa jej odvolacím dôvodom súd prvého stupňa nezaoberal, neobstojí. Rozhodnutie o schválení ROEP malo prílohu,
ktorej sa zapísali vlastnícke vzťahy v katastri nehnuteľností. Uvedená príloha bola na CD nosiči a účastníkom konania sa nedoručovala. Ako uviedla žalovaná - údaje schváleného ROEP sú po zápise do katastra nehnuteľností verejné a každému prístupné. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepovažoval odvolacie dôvody žalobkyne za relevantné a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo nebola v tomto konaní úspešná. Žalovanej zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje a účastník konania urbárska spoločnosť si náhradu trov konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.