1, ods. 3 Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. N. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Komárno zo dňa 12. septembra 2012, č. k. 1T 164/2009-571 bol obvinený H. N. uznaný za vinného z trestného činu podvodu
1, ods. 3 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti N., so sídlom F., F. č. XXX/XX, tvrdiac, že spoločnosť nedisponuje finančnými prostriedkami, požiadal poškodeného H. H., nar. XX. S. XXXX, o úhradu záväzku v mene spoločnosti N., vzniknutého z titulu neuhradenej kúpnej ceny za tovar - konzervans, na základe jeho žiadosti H. H. v mene spoločnosti N., zaplatil predávajúcemu - spoločnosti D.. so sídlom L., G. XX/C., H., z titulu kúpnej ceny za nákup konzervansu dňa
3 Tr. zák. s použitím § 31 ods. 1 Tr. zák., § 33 písm. g/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon trestu podmienečne odložil.
1 Tr. zák. súd určil skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
1 Tr. por. poškodeného H. H. odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu podal obvinený H. N. odvolanie. Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obvineného nie je dôvodné, preto ho
por. zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený H. N. prostredníctvom obhajcu dovolanie, uplatniac dovolacie dôvody
1 písm. c/ (na prvej strane dovolania nesprávne uvedené písm. g/ - pozn. dovolacieho súdu) a písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V odôvodnení dovolania obvinený k uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. namietal, že zanikla trestnosť činu uplynutím premlčacej doby, pretože fotokópia uznesenia vyšetrovateľa OR PZ o vznesení obvinenia zo dňa
dovolateľa bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, pretože mu doteraz nebol doručený odpis uznesenia o vznesení obvinenia, iba jeho fotokópia opatrená doložkou súhlasu s originálom. Vzhľadom na uvedené dovolaciemu súdu navrhol, aby
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera, zrušil napadnuté uznesenie a Krajskému súdu v Nitre prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno, ktorá považovala napadnuté uznesenie vydané na základe správneho právneho posúdenia zisteného skutku a správneho použitia hmotnoprávnych ustanovení bez porušenia práva na obhajobu. Doručenie overenej kópie uznesenia o vznesení obvinenia namiesto odpisu nebolo zásadné porušenie práva na obhajobu aj vzhľadom k tomu, že obvinený podal po oznámení uznesenia sťažnosť, ktorá bola okresným prokurátorom Okresnej prokuratúry Komárno zamietnutá ako nedôvodná. Rovnako sa nestotožnila s námietkou obvineného ohľadne uplynutia premlčacej lehoty, pretože uznesenie o vznesení obvinenia je vykonateľné momentom jeho vydania, teda účinky prerušenia plynutia premlčacej doby nastávajú vydaním uznesenia o vznesení obvinenia. Dovolaciemu súdu navrhla dovolanie obvineného odmietnuť
c/ Tr. por. K dovolaniu sa vyjadril poškodený, ktorý sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia a dovolaciemu súdu navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť. Na doplnenie uviedol, že
gramatického výkladu sa pod vznesením obvinenia rozumie moment vydania, t. j. vyhotovenia uznesenia o vznesení obvinenia. Pre nadobudnutie účinkov nie je potrebné jeho doručenie obvinenému. Rovnaký názor zastáva aj právna teória. Pokiaľ ide o dĺžku konania, prieťahy boli spôsobené aj obvineným a jeho obhajcom, ktorí sa opakovane nedostavili na hlavné pojednávanie. Zdĺhavosťou konania pritom trpí on ako poškodený, ktorý sa 14 rokov domáha náhrady škody, nie obvinený. K otázke trestnej zodpovednosti poškodený uviedol, že obvinený si nesprávne vykladá svoju trestnú zodpovednosť ako zodpovednosť za konanie právnickej osoby. Obvinený ho uviedol do omylu a vylákal finančné prostriedky v prospech spoločnosti N., preto nejde o konanie právnickej osoby. Poškodený taktiež nesúhlasil, že by obvinenému bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu nedoručením odpisu uznesenia o vznesení obvinenia, nakoľko obvinený proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí
por. zistil, že dovolanie podané obvineným H. N. nie je dôvodné. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou oprávnenou
2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. Dovolanie bolo podané na Okresnom súde Komárno, t.j. v mieste uvedenom v ustanovení § 370 Tr. por. V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por., teda, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Obvinený H. N. primárne uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Dovolacím dôvodom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len potrebné vyšetrovanie v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolací súd je preto viazaný zistením skutkového stavu veci, ako ho zistil a ustálil okresný súd. V predmetnej trestnej veci to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce zistenie,
ktorého obvinený H. N. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku prvostupňového súdu. Tieto skutkové okolnosti obsiahnuté v popise skutku potom poskytujú spoľahlivý podklad pre naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu podvodu
1, ods. 3 Tr. zák., z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Na základe vyššie uvedeného možno zhrnúť, že dovolaním nie je možné primárne napádať skutkové okolnosti prípadu. Zákon v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. pripúšťa možnosť podania dovolania len v prípade, kedy na základe správne a úplne zisteného skutkového stavu veci bolo použité nesprávne právne posúdenie skutku alebo z dôvodu, že rozhodnutie bolo založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pokiaľ sa jedná o dovolateľom uplatnené námietky týkajúce sa nesprávneho použitia hmotnoprávnych ustanovení, týmito istými námietkami sa zaoberal už odvolací súd, ktorý nezistil žiadne pochybenia.
3 písm. a/ Tr. zák. premlčanie trestného stíhania sa prerušuje vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako aj po ňom nasledujúcimi úkonmi policajného orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa.
1 Tr. por. účinného do 31. júla 2004 (ďalej len „Trestného poriadku“) ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený. Obvinenému sa uznesenie oznámi (§ 137) do troch dní, najneskôr však na začiatku jeho prvého výsluchu. Obvinený má právo žiadať o primeraný odklad prvého výsluchu na účely prípravy obhajoby; o tejto skutočnosti musí byť poučený. O dĺžke odkladu rozhodne vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania. Odpis uznesenia o vznesení obvinenia zašle vyšetrovateľ alebo policajný orgán do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec alebo tlmočník, aj ministrovi spravodlivosti.
2 Trestného poriadku uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.
2 Trestného poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovateľa a policajného orgánu okrem uznesenia o začatí trestného stíhania (§ 160). Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
4 Trestného poriadku sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje. Aj
názoru dovolacieho súdu, ktorý je v súlade s právnou teóriou, v predmetnej veci okamihom vyhotovenia uznesenia o vznesení obvinenia nastalo zákonné prerušenie premlčania
3 písm. a/ Tr. zák. Na uvedené nemalo vplyv, že samotné uznesenie o vznesení obvinenia bolo obvinenému doručené až následne, nakoľko ide o predčasne vykonateľné rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 140 ods. 2 Trestného poriadku. Ak by zákonodarca mal v úmysle spojiť účinky prerušenia premlčania trestného stíhania vznesením obvinenia až doručením takéhoto uznesenia, výslovne by to upravil. Z citovaného ustanovenia § 163 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že obvinenému možno uznesenie o vznesení obvinenia oznámiť najneskôr na začiatku jeho prvého výsluchu. Od vyhotovenia uznesenia o vznesení obvinenia až po samotný výsluch obvineného môže prejsť dlhší časový úsek, počas ktorého orgány činné v trestnom konaní vykonávajú rôzne úkony smerujúce k trestnému stíhaniu páchateľa, prípadne aj k vypátraniu pobytu obvineného, aby mohol byť predvolaný na výsluch. Ak by teda účinky vznesenia obvinenia nastávali až fyzickým doručením uznesenia o vznesení obvinenia, boli by všetky úkony uskutočnené, resp. dôkazy získané v čase od vyhotovenia uznesenia do jeho doručenia nepoužiteľné pre súdne konanie. V takom prípade by mohla nastať situácia, že osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie, by zámerne nepreberala zásielky, prípadne sa skrývala, resp. zmarila použiteľnosť dôkazov získaných orgánmi činnými v trestnom konaní v tomto období, s úmyslom oddialiť prebratie zásielky až do uplynutia premlčacej doby. Rovnako je nedôvodná námietka obvineného, že z dôvodu dĺžky konania (14 rokov) malo byť zastavené trestné stíhanie. Dôvody zastavenia trestného stíhania upravuje Trestný poriadok v § 172. Dĺžka konania nie je uvedená medzi obligatórnymi dôvodmi, ani fakultatívnymi dôvodmi zastavenia trestného stíhania. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva však súdy prihliadajú na neprimeranú dĺžku konania a následne ju kompenzujú výškou ukladaných trestov. V danej trestnej veci bol obvinenému uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou na 1 rok, t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby za trestný čin podvodu
3 Tr. zák. (1 rok až 5 rokov), ako i na dolnej hranici výmery skúšobnej doby
1 Tr. zák. (1 rok až 5 rokov). Takto uložený trest považuje dovolací súd za dostatočný aj s ohľadom na dĺžku konania, pričom prieťahy v konaní nespôsobili iba orgány činné v trestnom konaní, ale aj samotný obvinený, ktorý ešte v postavení podozrivého nepreberal zásielky a nepredkladal doklady potrebné v ďalšom konaní (úradné záznamy č.l. 21 a 22 vyšetrovacieho spisu). V konaní pred súdom bolo niekoľkokrát odročené hlavné pojednávanie pre neprítomnosť obvineného alebo jeho obhajcu, ktorý sa ospravedlňoval z dôvodu kolízií pojednávaní. Konanie predĺžilo aj vyhotovovanie prekladov písomností z maďarského jazyka a srbského jazyka do slovenského jazyka a naopak. Dovolací súd sa taktiež nestotožnil s námietkou obvineného, že tento nebol trestne zodpovedný, keďže konania sa
jeho názoru, mala dopustiť právnická osoba. Dovolací súd len dodáva, že bol to obvinený, ktorý požiadal poškodeného o úhradu svojich záväzkov a následne aj o finančné prostriedky vo výške 40 000 Sk (1 327,76 €), ktoré sa obvinený zaviazal vrátiť. Po predaní konzervansu ďalšiemu odberateľovi, však obvinený svoj záväzok nesplatil. Ustanovenie § 90 ods. 2 Tr. zák. (účinného do novely č. 421/2002 Z. z.), na ktoré poukazuje obvinený, je na danú situáciu nepoužiteľné, pretože na spáchanie trestného činu podvodu
zák. sa nevyžaduje žiadna osobitná vlastnosť páchateľa. Rovnako je nedôvodná dovolateľova námietka, že najskôr mali byť z pohľadu práva, použité prostriedky občianskoprávne a obchodnoprávne, pričom z neúspešného výsledku obchodnoprávneho vzťahu nemožno voči obchodnému partnerovi vyvodzovať trestnú zodpovednosť. V danom prípade nedošlo k neúspechu v podnikaní. Obvinený naopak, po predaji tovaru, na ktoré mu poškodený poskytol financie, svoj dlh neuhradil. V rámci uvedených námietok dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. nie je daný. Dovolateľ ďalej namietol porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, keď mu nebol doručený odpis uznesenia o vznesení obvinenia, ale jeho fotokópia. Zaslanie uznesenia opatreného doložkou súhlasu s originálom nemožno považovať za zásadné porušenie práva obvineného na obhajobu. Obvinený podal proti uzneseniu včas sťažnosť, o ktorej následne rozhodol okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Komárno, keď ju uznesením zo dňa 11. júla 2005, č. k. Pv 659/01-70, zamietol. Zásadným porušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe (§ 37 Tr. por.). V prípade, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, potom je splnená táto podmienka dovolania spravidla vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd, v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. V danom prípade mal obvinený obhajcu počas celého prípravného konania, ako aj v konaní pred súdmi. Ani dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. nie je daný. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. N. na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.