233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP"). Exekučným titulom na vykonanie exekúcie v predmetnej veci je notárska zápisnica sp. zn. N XXXX/XXXX., NZ XXXXX/XXXX napísaná dňa
príslušných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom a účinnom do
4 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") predložené Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolaciemu. Tento prejednajúc vec
1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
E/255/2012-55 zo dňa
1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotožnil s právnym názorom súdu prvého Stupňa. Že plnomocenstvo udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi povinnou priamo v zmluve o úvere nie je platným jednostranným právnym úkonom, pretože povinná nemohla zasiahnuť do navrhovaného obsahu zmluvy a vzhľadom na jej predtlačenú formu nemohla ovplyvniť ani výber svojho zástupcu. Vo vzťahu k námietke súdneho exekútora, že súd prvého stupňa v časti výroku svojho rozhodnutia o náhrade trov exekúcie nezvýšil jeho odmenu za náhradu nákladov o daň z pridanej hodnoty, odvolací súd poukázaním na § 37 ods. 1 EP uviedol, že poverený exekútor je v časti súdneho rozhodnutia týkajúcej sa trov exekúcie účastníkom konania. K stanovisku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa
1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. Navrhol obe uznesenia v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietol porušenie ustanovení § 1, § 2, § 3, § 6, § 120 ods. 1, § 121, § 251 ods. 4 O. s. p., § 196 EP a § 52 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo veci konajúcimi súdmi pri rozhodovaní o trovách exekúcie. Vyslovil názor, že konajúce súdy sa nesprávne vysporiadali s otázkou, že súdny exekútor, ktorý je v časti týkajúcej sa trov exekúcie účastníkom konania, si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Túto si
neho splnil, a to tým, že vo vyčíslení trov exekúcie zo dňa
generálneho prokurátora procesnú vadu, dôsledkom ktorej je vecná nesprávnosť rozhodnutia v napadnutej časti výroku súdneho rozhodnutia. Generálny prokurátor zároveň poukázal na list Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo spravodlivosti SR" alebo „ministerstvo spravodlivosti") č. 05605/2012/52 zo dňa
1 písm. b/ O. s. p., ktorá zakladá jeho nezákonnosť. Oprávnený, povinná ani súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor ako subjekt oprávnený na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, na základe podnetu súdneho exekútora, ktorý je účastníkom v časti konania o trovách exekúcie (§ 243e ods. 1 O. s. p.), v lehote jedného roka od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 243g O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 3 O. s. p.) v rozsahu
2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je v predmetnej veci prípustné a tiež dôvodné.
2 O. s. p., v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až 243d), ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného vymedzenia. Viazanosť dovolacími dôvodmi sa prejavuje tým, že dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie skutkové a právne otázky, ktoré dovolateľ v dovolaní namieta.
1 O. s. p., mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (písm. a/), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. b/), alebo ak rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (písm. c/). Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietol, že súdy nižších stupňov neakceptovali dôkaz navrhnutý súdnym exekútorom - odkaz na verejne prístupnú stránku Finančného riaditeľstva SR, a to v súvislosti s uplatnením si dane z pridanej hodnoty v rámci náhrady trov exekúcie, čím svoje konanie zaťažili inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.). O inú vadu konania v zmysle citovaného ust. 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. ide okrem iného aj vtedy, ak súd v rozpore s § 120 O. s. p. nezisťoval rozhodné skutočnosti, resp. sa nimi nezaoberal napriek tomu, že tieto boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie si v písomnom podaní zo dňa
1 EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
EP, za výkon exekučnej činnosti
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom vestníku Európskej Únie.
5 zákona č. 563/2009 Z. z., finančné riaditeľstvo zverejňuje zverejňujú aktualizovaný zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane. V zoznamoch sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo názov, sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo a druh registrácie. Vyššie citované ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom súdnom konaní, vrátane povinnosti účastníka označiť dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Niet pochýb o tom, že súdny exekútor pre úsek rozhodovania súdu o trovách exekúcie má procesné postavenie účastníka konania. Tento si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil aj DPH a na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, uviedol svoje daňové identifikačné číslo s odkazom na webovú stránku Finančného riaditeľstva SR ako inštitúcie, ktorá vedie zoznam daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Jeho zverejnením na príslušnej webovej stránke sa zoznam stáva dostupným širokej mase ľudí, vrátane jednotlivých inštitúcií, majúcich prístup k elektronickým masovokomunikačným prostriedkom. Navyše, v prípade použitia predmetného zoznamu zo stránky finančného riaditeľstva by súdy disponovali aktuálnou informáciou, či exekútor je alebo nie je stále platiteľom DPH, keďže na portáli Finančného riaditeľstva SR sú zverejňované aktuálne informácie (hoci nemožno bez povšimnutia nechať aj jeho nedostatok, spočívajúci v tom, že zo zverejneného zoznamu nevyplýva údaj, od kedy je ten-ktorý subjekt platiteľom DPH, čo môže mať význam pri posudzovaní uplatnených nárokov za predchádzajúce obdobia). Dovolací súd preto súhlasí s tvrdením generálneho prokurátora, že údaje zverejnené na stránke Finančného riaditeľstva SR, sú verejne prístupné, majúce charakter všeobecne známej skutočnosti a súdy mali na informáciu, vyplývajúcu z registra platiteľov DPH prihliadnuť. Vo všeobecnosti je treba konštatovať, že dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach, a to od navrhnutia dôkazu, jeho zabezpečenie, vykonanie až po následné vyhodnotenie. Dovolací súd má za to, že pokiaľ ide o informáciu, ktorú si súd môže zabezpečiť z verejne prístupného zdroja, ktorý je v návrhu špecifikovaný, nič nebráni tomu. aby bol zohľadnený. S tvrdením súdov, že nie je ich povinnosťou zisťovať, či exekútor (obdobne aj advokát) je alebo nie je platiteľom DPH, súhlasí dovolací súd potiaľ, pokiaľ platiteľ DPH skutočne nepredloží o tejto skutočnosti žiaden doklad, ani neodkáže na dôkaz, prostredníctvom ktorého by sa táto skutočnosť mohla overiť. V predmetnom prípade však súdny exekútor dôkaz označil a uviedol aj svoje daňové identifikačné číslo, prostredníctvom ktorého je možné sa k požadovanej informácii dopracovať. Naviac, vo veci konajúce súdy neakceptovali ani odporúčanie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, adresované predsedom okresných a krajských súdov s požiadavkou usmerniť sudcov a súdnych úradníkov, aby pri posudzovaní nárokov súdnych exekútorov na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času
EP primárne využívali zoznam dňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty, zverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva a fotokópie rozhodnutí o registrácii na daň z pridanej hodnoty žiadali len v prípade pochybností (informácia z listu ministerstva spravodlivosti adresovaného Slovenskej komore exekútorov č. 05605/2012/52 zo dňa
2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou, § 243b ods. 3 veta prvá O. s. p., dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie (
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.