ustanovení zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č. 64/1997 Z.z.“). O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalovaný akceptoval skôr vyslovený názor krajského súdu o tom, že v danej veci nebolo možné pripustiť, aby táto skončila nemeritórnym spôsobom a to zastavením konania, pretože existenciu ponuky zmlúv na odkúpenie pozemkov považoval za hmotnoprávnu podmienku v danej veci a nie za prekážku konania pre nedostatok návrhu. Keď v predmetnej veci došlo z procesného hľadiska v podstate k zámene na strane účastníkov tým, že pôvodní žalobcovia sa stali ďalšími účastníkmi a užívatelia pozemkov žalobcami, za základnú náležitosť pre konanie o žalobe žalobcov - vlastníkov pôdy považoval krajský súd preukázanie existencie pôvodných návrhov žalobcov, ktoré mali byť podané v rámci správneho konania
zákona č. 64/1997 Z.z. Z predchádzajúceho konania totiž vyplývalo, že právnym dôvodom pre nemožnosť rozhodnutia (aj keď vtedy nemeritórnym spôsobom) bola skutočnosť, že nebola preukázaná existencia návrhov zmlúv na odkúpenie pozemkov zo strany žalobcov, teda užívateľov pôdy vo vzťahu k ich vlastníkom. V predmetnom konaní sa žalovaný už nezaoberal touto otázkou, existenciu týchto zmlúv neskúmal, ale na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že nebolo možné vo veci konať a rozhodnúť, pretože ZO v právnom slova zmysle neexistuje - nikdy nevznikla v zmysle právnych predpisov platných v čase tvrdeného vzniku. Krajský súd uviedol, že žalobcovia síce začali užívať predmetné parcely zhruba od konca roku 1966, keď im táto pôda bola rozhodnutím MNV v Banskej Bystrici pridelená. Avšak táto pôda im nikdy nebola pridelená do trvalého užívania, ale vždy len s podmienkou uvoľnenia pozemkov pre zamýšľanú stavebnú činnosť, resp. výstavbu v tejto lokalite. Teda z faktu, že do r. 1977 užívatelia užívali predmetné pozemky, že formálne tvorili záhradkársku osadu v rámci vtedajšieho záhradkárskeho zväzu, nemožno vyvodiť, že toto užívali s vedomím trvalého prenajatia nepotrebnej poľnohospodárskej pôdy v zmysle vtedy platných právnych predpisov.
krajského súdu si zahrádkári tohto faktu zrejme boli vedomí, pretože 4.10.1977 uzatvorili zmluvu o prenechaní poľnohospodárskej pôdy v zmysle vtedy platného zák. č. 123/1975 Zb. s JRD „Víťazný február“, ktorý mal v užívaní túto pôdu, pričom bolo nepochybné, že tento zákon vyžadoval odsúhlasenie takejto zmluvy vtedajším ONV, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a taktiež vyjadrenie okresnej poľnohospodárskej správy. Tento súhlas musel byť daný na samotnej zmluve a to formou „súhlasím“, podpisom príslušného úradníka a pečiatkou tohto úradu. V danom prípade však citovaná zmluva toto neobsahuje a preto krajský súd považoval právny záver žalovaného o tom, že ZO
vtedy platného práva nevznikla, za úplne logický a teda správny. K námietkam žalobcov, že existencia alebo neexístencia ZO je daná i inými okolnosťami (poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/l 14/2004), krajský súd zaujal stanovisko, že názor vyslovený v uvedenom rozsudku neodporuje názoru zaujatému v predmetnej právnej veci. Krajský súd vyslovil názor, že uvedený rozsudok sa vzťahuje na ZO, ktoré vznikli pred účinnosťou zákoba č. 123/1985 Zb. a to aj bez písomnej formy, teda bez uzavretia príslušnej zmluvy. Všetky akty, ktoré boli urobené v období medzi rokmi 1966 - 1975 (teda od prvého pridelenia pozemkov až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 123/1975 Zb., ktorý vyžadoval jednoznačne písomnú formu spolu s ďalšími náležitosťami), mali len charakter akéhosi dočasného prenajatia pôdy časovo obmedzeného a limitovaného práve z dôvodu budúcej výstavby na tejto pôde. To, že sa k danej pôde etablovala základná organizácia, že jej členovia užívali túto pôdu, nebolo z hľadiska vzniku ZO ako právne relevantné. Krajský súd dodal, že tohto si boli aj záhradkári vedomí, pretože v roku 1977 pristúpili k sformálneniu svojho dovtedajšieho užívania a uzavreli zmluvu s príslušnou poľnohospodárskou organizáciou. Bolo to však už za účinnosti spomínaného zákona o užívaní pôdy a to, že v rámci jeho podmienok nedošlo k riadnemu schváleniu tejto zmluvy zo strany príslušného ONV, bolo dôsledkom toho, že išlo o kolíziu medzi právnou existenciou tejto ZO a existujúcim územným plánom rozvoja mesta Banská Bystrica a teda zamýšľanej výstavby. Písomná forma zmluvy a schválenie príslušným orgánom boli podstatné náležitosti na platné užívanie pôdy a zriadenie ZO v zmysle zákona a neexistencia týchto podmienok mala za následok neplatnosť takejto zmluvy. Teda možno konštatovať, že fakticky právne neurčitý vzťah záhradkárov k predmetnej pôde do roku 1977 sa mal uvedenou zmluvou zlegalizovať a tento užívací vzťah teda dostať do režimu zákona č. 123/1975 Z.z. Táto skutočnoť
krajského súdu spôsobila, že uvedený príklad nebol podriaditeľný pod názor vyslovený Najvyšším súdom SR v konaní pod sp. zn. 2Cdo/114/2004. V danom prípade nejde ani o skúmanie akejsi dobromyseľnosti záhradkárov pred rokom 1977, ani o otázku spätnej účinnosti zákona na posudzovanie vzťahu záhradkárov k pôde predmetnej záhradkárskej osade. II. Stručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcov Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie žalobcovia. Žalobcovia uviedli, že neexistencia predmetných ponúk zmlúv nebola zo strany žiadneho z účastníkov konania preukázaná a odôvodnenie ich neexistencie spojením „možno považovať za nemožnosť ich predloženia“ v žiadnom prípade nevychádzala z vykonaného dokazovania. Žalobcovia predložili uvedené dokumenty potvrdzujúce existenciu návrhov na odkúpenie predmetných nehnuteľností, ako aj odmietnutie ich odpredaja zo strany súčasných vlastníkov pozemkov (predmetné sa nachádza v spise správneho orgánu). Pokiaľ mal správny orgán za to, že tieto návrhy zmlúv neboli predložené, mal v zmysle § 30 ods. 1 SP konanie zastaviť s odôvodnením, že neboli odstránené nedostatky návrhu a nie vychádzať z nepreukázanej skutočnosti, že nepredloženie týchto zmlúv možno považovať za nemožnosť ich predloženia z dôvodu ich neexistencie. Nebolo teda možné rozhodovať o merite veci, ak mal príslušný pozemkový úrad za to, že neboli splnené všetky zákonné náležitosti podania a tieto nedostatky neboli odstránené - teda ak neboli splnené zákonné podmienky konania. Vyššie uvedené potvrdzuje aj zaužívaná judikatúra, v zmysle ktorej neoddeliteľnou súčasťou podania sú prílohy, ktoré preukazujú splnenie podmienok hmotnoprávnych predpisov nevyhnutých na priznanie oprávnenia, prípadne určenie právnej povinnosti. Správny poriadok nemá v tomto smere špecifické ustanovenie. Konkretizáciu príloh obsahujú ustanovenia osobitných homtnoprávnych predpisov, spravidla zákonov. V jednoduchých prípadoch správny orgán v súčinnosti s účastníkom konania odstráni nedostatky podania bezodkladne. V ostatných prípadoch na ich odstránenie vyzve, pričom mu na tento účel určí primeranú lehotu. Zároveň ho poučí, aké dôsledky môže mať neodstránenie nedostatkov pre ďalší priebeh konania. Znenie § 30 Správneho poriadku má v súčasnosti kogentný obsah. V prípade, ak nedostatky podania nebudú v určenej lehote odstránené, správny orgán konanie zastaví (§ 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku). Zamietnutie návrhu by bolo odňatie možnosti domáhať sa svojho zákonného práva, nakoľko takéto rozhodnutie je konečným rozhodnutím vo veci. Táto vada konania (nepredloženie zmlúv) však nemôže mať za následok zánik práva, ktoré užívateľom priznáva zákon č. 64/1997 Z.z., teda právo na vyporiadanie pozemkov. Žalobcovia zdôraznili, že žalovaný ani krajský súd vo svojich rozhodnutiach neuviedli, na základe akých skutočností dospeli k záveru, že žalobcovia nepredložili ponuky zmlúv na odkúpenie pozemkov, resp. na základe akých zákonných ustanovení mali za to, že predmetné ponuky zmlúv neboli akceptovateľné. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu otázky zastavenia konania, keď prvostupňový súd uviedol, že bolo na mieste návrh žalobcov podaný v správnom konaní zamietnuť a nie konanie zastaviť uviedli, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k jednoznačnému stanovisku súdu, že žalovaný postupoval správne akceptujúc predchádzajúci názor krajského súdu o nemožnosti pripustenia ukončenia veci nemeritórnym spôsobom zdôraznil, že žalobcovia sa tohto predchádzajúceho konania nezúčastnili, rozsudok im nebol doručovaný, a teda odkaz na takýto rozsudok bez zdôvodnenia právneho názoru v napadnutom rozsudku zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Ďalej žalobcovia trvali na tom, že ZO vznikla v súlade so zákonom a vzťahuje sa na jej členov právo vysporiadania v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. Uviedli, že 2.11.1966 došlo k prideleniu pôdy pre OV-ČS ZOS na neurčito, dňa 2.12.1966 došlo k prideleniu pre organizáciu ČSZOS, 28.3.1967 sa konala ustanovujúca schôdza členov základnej organizácie Kačica a už došlo aj k faktickému začatiu užívania už pridelených pozemkov, až v roku 1975 (teda po 9 rokoch od pridelenia resp. začatia užívania) vstúpil do platnosti zákon č. 123/1975 Zb., ktorého ustanovenie § 9 ods. 3 vyžadovalo uzatvorenie písomnej zmluvy s náležitosťami; 4.10.1977 došlo k podpísaniu Zmluvy o prenechaní poľnohospodárskej pôdy. V prípadoch ZO, ktoré vznikli pred rokom 1976 dochádzalo často k situáciám, kedy boli záhradkárskemu zväzu odovzdané pozemky do užívania bez písomnej zmluvy - obdobným prípadom bola aj ZO, ktorej členmi boli žalobcovia. Požadovať od nich splnenie podmienok daných zákonom 123/1975 Zb. by bolo vo vzťahu k nim, s porovnaním so ZO vzniknutými po roku 1975, diskriminačné. K dočasnosti pridelenia pôdy do užívania, ktorou dôvodil v napadnutom rozhodnutí krajský súd a o ktoré oprel záver o „fakticky právne neurčitom vzťahu záhradkárov k predmetnej pôde do r. 1977“ žalobcovia uviedli, že aj samotný zákon 123/1975 Zb. vo vzťahu k uzatváraniu zmlúv vychádzal z dočasnosti užívania. Samotná dočasnosť užívania nemohla mať negatívny vplyv na vznik ZO, opak by nemal oporu v zákone. Žalobcovia namietali, že súd síce vo svojom odôvodnení konštatoval, že ZO
vtedy platného práva nevznikla a etablovanie základnej organizácie, ktorej členovia pôdu užívali nemalo z hľadiska vzniku osady právnu relevanciu, avšak z odôvodnenia rozsudku nebolo zrejmé, pod ktoré ustanovenia ktorého právneho predpisu bolo možné tento rozhodujúci záver súdu subsumovať, čo založilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Súd teda neuviedol, ktoré zákonné ustanovenie vylučuje vznik ZO pred rokom 1976, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 123/1975 Zb. Súd len konštatoval, že išlo o „fakticky právne neurčitý“ vzťah záhradkárov k predmetnej pôde do roku 1977, ktorý chceli „zlegalizovať“ zmluvou z 4.10.
1 písm. d/ Správneho poriadku vo veci podaného návrhu na začatie konania v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v ZO 17-42 Kačica, Banská Bystrica a to k častiam parciel CKN č. 2167/4, 2168/2 a 2168/11 identickým s parcelami CKN č. 1908/30-32, 1908/34-46 a to z dôvodu nepredloženia odmietnutých kúpnych zmlúv. Rozhodnutie bolo v odvolacom konaní potvrdené rozhodnutím žalovaného č. 2008/00128 zo dňa 23.4.
zákona č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 123/1975 Zb.“) medzi JRD „Víťazný február“ so sídlom v Selciach a OV SOZZ a ZO č. 8 Banská Bystrica Kačica týkajúca sa parciel č. 2165/1, 2654/3, 2166/2, 2167/9 a 2167/8 v celkovej výmere 5394 m2. V zmluve bolo výslovne uvedené, že JRD postupne odovzdá aj zostávajúcu časť pôdy, ako budú parcely osady na Kačici v dôsledku zástavby likvidované. Táto poľnohospodárska pôda bola bezodplatne odovzdávaná na dobu 99 rokov, to znamená do 3.10.2076 a preberajúca organizácia bola povinná vyžiadať si súhlas k založeniu osady od OPS v Banskej Bystrici a ONV OPLVH o vyňatie prevzatej výmery z pôdneho fondu. Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že táto zmluva neobsahovala vtedy zákonom vyžadované náležitosti v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 123/1975 Zb., nakoľko takáto zmluva podliehala schváleniu ONV OPLVH a mal sa k nej tiež vyjadriť i orgán hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva - Okresná a poľnohospodárska správa. Tento súhlas sa dával na samotnú zmluvu pečiatkou, podpisom a slovom „súhlasím“. Uvedené však na zmluve chýbalo a preto žalovaný dospel k záveru, že ZO nikdy právne nevznikla, nebola založená v zmysle vtedy platných právnych predpisov, a teda nebolo možné ju vysporiadať v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. VI. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov postupom
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p. podanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že podanie odvolania nebolo dôvodné a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Krajské pozemkové úrady a obvodné pozemkové úrady boli zriadené zákonom č. 518/2003 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.
zákona č. 345/2012 Z.z. boli od 1.1.2013 krajské pozemkové úrady zrušené. Ich pôsobnosť prešla na obvodné pozemkové úrady v sídlach krajov. Dňa 1.10.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pôsobnosť krajských pozemkových úradov prešla s účinnosťou od 1.10.2013 na okresné úrady. V danom prípade na Okresný úrad Banská Bystrica. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán, ako aj jeho právneho nástupcu
toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade podanom
1 zákona č. 64/1997 Z.z. Zákon č. 64/1997 Z.z.
1 upravuje
osobitného predpisu (ďalej len "konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách.
1 zákona č. 64/1997 Z.z zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo.
2 zákona č. 64/1997 Z.z nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len „spoločný pozemok“). V predmetnej veci podali žalobcovia na prvostupňovom správnom orgáne návrh na začatie konania
1 zákona č. 64/1997 Z.z. Správny orgán najprv konanie zastavil, no po zrušení rozhodnutia v preskúmavacom súdnom konaní návrh zamietol z dôvodu, že v predmetných pozemkoch nejde o pozemky v riadne zriadenej záhradkovej osade v zmysle právnych predpisov platných a účinných v rozhodnom čase. Predovšetkým z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd nezaoberal odvolacími dôvodmi žalobcov (tvoriacimi značnú časť ich odvolania) a okolnosťami o existencii či neexistencii odmietnutých návrhov kúpnych zmlúv, pretože predmetom tohto konania nebolo rozhodnutie o zastavení konania o návrhu
64/1197 Z.z., ale rozhodnutie o zamietnutí uvedeného návrhu. Dôvodom zamietnutia návrhu správnym orgánom bola skutočnosť, že sporné pozemky, o vysporiadanie ktorých v návrhu žalobcov išlo neužíva ZO, na ktorú sa vzťahuje pojem „zriadená záhradková osada“ v zmysle ustanovení zákona č. 64/1997 Z.z. ZO 17-42 Kačica totiž nebola založená v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Zákon č. 64/1997 Z.z. presne špecifikuje podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby sa jednalo o „zriadenú záhradkovú osadu“ v zmysle zákona, v ktorej možno vysporiadať vlastníctvo k pozemkom na základe návrhu podaného v zmysle zákona č. 64/1997 Z.z. Zriadenou záhradkovou osadou sa v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku (tzv. „veľká zmluva“) medzi záhradkárskou organizáciou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala niektoré z práv tam taxatívne vymedzených. Okrem podmienky zriadenia ZO do 24.6.1991 je tu aj podmienka existencie veľkej zmluvy uzavretej spôsobom a za podmienok vyplývajúcich z vtedy platných a účinných právnych predpisov. Gramatickým a logickým výkladom ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. nemožno totiž
názoru odvolacieho súdu dospieť k iného záveru ako k tomu, že musí ísť o záhradkovú osadu zriadenú riadne, pri splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok. V zmysle § 9 zákona č. 123/1975 Zb. pozemky, ktoré nemožno hospodárne a účelne využiť pre socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu, môže poľnohospodárska organizácia, ktorej k nim patrí právo užívania, prenechať do dočasného užívania štátnej alebo družstevnej organizácii; môže ich tiež prenechať do dočasného užívania na poľnohospodárske využitie spoločenskej organizácii, prípadne - ak ide o pozemky v zastavanej časti obce (intraviláne), ktoré nepresahujú výmeru uvedenú v § 7 - svojim členom a pracovníkom, ktorí nemajú vlastnú záhradu (ods. 1). Dočasné užívanie vzniká písomnou zmluvou, uzavretou so súhlasom okresného národného výboru po vyjadrení príslušného orgánu štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva. V zmluve treba dojednať spôsob a dobu dočasného užívania; môže sa v nej dohodnúť aj primeraná odplata (ods. 3). V zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 123/1975 Zb. v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase bolo na to, aby záhradková osada vznikla v súlade s právnymi predpismi o.i. nevyhnutné, aby „veľká zmluva“ bola schválená vtedajším ONV, odborom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Uvedené sa
žalovaného realizovalo formou pečiatky na zmluve, podpisom zodpovedného úradníka a uvedením slova „súhlasím“ priamo na zmluve. Je pravdou, že ZO č. 8 Banská Bystrica - Kačica uzavrela takúto zmluvu s JRD „Víťazný február“ v Selciach dňa 4.10.
názoru odvolacieho súdu nemožno dospieť k inému záveru ako k tomu, že v procese uzavierania a schvaľovania uvedenej „veľkej zmluvy“ neboli dodržané všetky v tom čase zákonom požadované podmienky a preto bolo správne a logické konštatovanie žalovaného, s ktorým sa stotožnil aj súd prvého stupňa, že ZO Kačica nie je „zriadenou záhradkovou osadou“ v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., pretože nebola splnená druhá z podmienok a to uzavretie zmluvy o dočasnom užívaní pôdy spôsobom a za podmienok stanovených zákonom platným v rozhodujúcom čase (§ 9 ods. 3 zákona č. 173/1975 Zb.). Žalobcovia argumentovali predovšetkým faktickou existenciou záhradkovej osady a potrebou rešpektovania prirodzeného vývoja pri jej vzniku, ako aj mnohými dokumentami, ktoré
nich svedčia o existencii ZO (najmä v doplnaní odvolania žalobca 8/ rozsiahlo vymenoval rôzne listiny a dôkazy, ktoré mali svedčiť o faktickej existencii ZO Kačica). Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že „zriadená záhradková osada“ v sebe zahŕňa jednak predmet slúžiaci na záhradkárske účely, teda vyčlenenú časť pôdy a súčasne subjekt, ktorý je oprávnený na tento účel pozemky užívať. Z hľadiska posudzovania existencie tzv. „zriadenej záhradkovej osady“ tak, ako ju má na zreteli ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z., je však rozhodujúce, či vôbec došlo k právne relevantnému získaniu pozemkov na záhradkárske účely. Na ustanovujúcej členskej schôdzi 28.3.1964 síce mohla vzniknúť organizačná zložka SZZ (zložka ČSZOS č.8 - Kačica), ale samotné konanie členskej schôdze, ani následné (či predchádzajúce kroky) nemožno vyhodnotiť ako aké, ktoré viedli k vzniku „zriadenej záhradkovej osady“, pretože tu absentuje uzavretie a schválenie „veľkej zmluvy“ v zmysle zákonných ustanovení zákona č. 173/1975 Zb. platnýh a účinných v rozhodnom čase. Žalobcovia de facto žiadajú rešpektovať faktický stav (to, že ZO Kačica vznikla postupne, počnúc rokom 1966), čo však nemožno, pretože by sa tým poskytla ochrana stavu, ktorý nebol v súlade so zákonom - posudzovanie ZO Kačica ako „zriadenej ZO“ (v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z.) - teda vzniknutej pri dodržaní všetkých v rozhodnom čase zákonom požadovaných podmienok a predpokladov, hoci v skutočnosti tomu tak nebolo, nakoľko o „zriadenú ZO“ by mohlo ísť len pokiaľ by zmluva o prenechaní pôdy na užívanie (veľká zmluva) bola uazvretá pri dodržaní všetkých požadovaných podmienok v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 173/1975 Zb. Preto bol na mieste záver žalovaného o tom, že ZO Kačica nie je „zriadenou ZO“ v zmysle § 2 ods 1 zákona č. 64/1997 Z.z. a teda že žalobcovia sa nemohli domáhať vysporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadenej ZO návrhom
1 zákona č. 64/1997 Z.z. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností a po vyhodnotení námietok žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom
1 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého neúspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.