Najvyšší súd 3 Obo 210/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členov JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Viery Pepelovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. E, správca konkurznej podstaty úpadcu V, zast. JUDr. Z, proti odporcovi T, zast. JUDr. J, o vydanie veci do konkurznej podstaty so 17,6 % úrokom z omeškania, na odvolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- mája 2007 č. k. 46 Cbi 68/02-114 v znení doplňujúceho rozsudku zo dňa
- mája 2007 č. k. 46 Cbi 68/02-117 a opravného uznesenia zo dňa
- mája 2007 č. k. 46 Cbi 68/02-118, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa v znení doplňujúceho rozsudku a opravného uznesenia sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom v znení doplňujúceho rozsudku a opravného uznesenia rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť vydať do konkurznej podstaty úpadcu V, navíjačku cievok WAFIOS, v. č. 0210501 a súčasne ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi Sk 9225,- súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške Sk 50 662,
- V časti 17,6% úroku z omeškania od 16.8.2001 do zaplatenia žalobu zamietol. Uviedol, že Spoločnosť V, uzatvorila 3 Obo 210/2007 2 dňa 15.8.2001 kúpnu zmluvu so spoločnosťou T, predmetom ktorej bol predaj navíjačky cievok Wafios v. č. 0210501 za kúpnu cenu 184 500,- Sk. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť V, vystavila faktúru č. 9108004 vo výške Sk 184 500,- a že odporca vyfakturovanú sumu zaplatil do pokladne spoločnosti V Keďže v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol už v konaní o vyhlásenie konkurzu ustanovený predbežný správca a dlžník V, si od neho súhlas na predaj nevyžiadal, je preto zmluva o predaji navíjačky cievok s poukazom na ust. § 9c ZKV neplatná. Poukázal na ust. § 451 ods. 2 a § 458 Obč. zák., v zmysle ktorých súd odporcu k vydaniu veci do konkurznej podstaty zaviazal. Uviedol tiež, že po právoplatnosti rozhodnutia je odporca oprávnený prihlásiť si svoju pohľadávku zaplatenú za kúpnu cenu vo výške Sk 184 500,- u správcu konkurznej podstaty úpadcu V, ako pohľadávku proti podstate. Proti rozsudku v časti, v ktorej návrhu bolo vyhovené, sa odvolal odporca a žiadal jeho zmenu. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne, pretože na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym právnym záverom. Odporca neplatnosť právneho úkonu nerozporuje, namieta však, že súd pri vyhovení návrhu opomenul aplikovať ust. § 457 Obč. zák., ktoré ustanovenie sa výlučne vzťahuje na daný prípad a je pre jeho správne posúdenie prvotné a zásadné. Je toho názoru, že zaplatenie kúpnej ceny v konaní preukázal, a preto súd prvého stupňa pri rozhodnutí o povinnosti vydania stroja mal súčasne rozhodnúť i o povinnosti navrhovateľa vrátiť odporcovi zaplatenú kúpnu cenu, v ktorom smere poukázal na platnú a jednoznačnú súdnu prax. Tvrdí, že od počiatku bol ochotný vrátiť požadovaný stroj, ktorého vrátenie podmieňoval vrátením kúpnej ceny, z ktorého dôvodu považuje spor za zbytočne vyvolaný, pre ktorú skutočnosť by mal trovy konania hradiť navrhovateľ. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, aby súd uložil odporcovi vydať stroj do troch dní po tom, čo navrhovateľ vráti odporcovi Sk 184 500,-. Navrhovateľ vo svojom stanovisku k odvolaniu uviedol, že odporca neberie do úvahy skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz, a preto použitie niektorých ustanovení právnych predpisov je vylúčené. Medzi takéto ustanovenia 3 Obo 210/2007 3 v konkurze možno podľa názoru navrhovateľa zaradiť aj ustanovenie § 457 Obč. zák., ktorého uplatnenie v tomto prípade je potrebné vykladať v kontexte zákona o konkurze a vyrovnaní. Vychádzajúc z uvedeného je neaplikovateľná aj odporcom v odvolaní tvrdená judikatúra. Odporca si môže svoju pohľadávku z titulu kúpnej ceny prihlásiť do konkurzu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na ust. § 66e ods. 2 ZKV. Navrhuje preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejedal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1 O.s.p. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti, v medziach dôvodov odvolania, dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť vydať do konkurznej podstaty úpadcu V, navíjačku cievok WAFIOS, v. č.
- Vychádzal pritom z právnej skutočnosti, že kúpna zmluva, ktorou odporca uvedenú vec nadobudol od terajšieho úpadcu, je neplatná, a preto je túto povinný do konkurznej podstaty vydať z titulu bezdôvodného obohatenia. Konštatoval tiež, že odporca je oprávnený prihlásiť svoju pohľadávku – zaplatenú kúpnu cenu – u správcu konkurznej podstaty, ako pohľadávku proti podstate. Odporca v odvolaní proti tomuto rozsudku zistenú neplatnosť právneho úkonu v zásade nerozporuje, namieta však, že súd prvého stupňa pochybil, keď pri vyhovení návrhu v časti vydania veci do konkurznej podstaty, neaplikoval ust. § 457 Obč. zák., a teda neuložil navrhovateľovi proti vydaniu veci do konkurznej podstaty vrátiť odporcovi zaplatenú kúpnu cenu. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súd prvého stupňa v danom prípade úplne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Ako vyplýva z ust. § 6 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb., ktorým sa tento konkurz spravuje, do konkurznej podstaty patria okrem iného veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. 3 Obo 210/2007 4 Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že pred vyhlásením konkurzu na majetok terajšieho úpadcu V, uzavrela táto spoločnosť s odporcom kúpnu zmluvu z 15.8.2001, predmetom ktorej bol predaj navíjačky cievok WAFIOS za dohodnutú kúpnu cenu Sk 150 000,- s 23% DPH. Nesporne bolo tiež zistené, že uvedená zmluva bola uzavretá terajším úpadcom bez súhlasu, v konkurznom konaní ustanoveného, predbežného správcu v rozpore s ust. § 9c zák. č. 328/1991 Zb., z ktorého dôvodu súd prvého stupňa správne konštatoval, že tento právny úkon je neplatný. Keďže ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, táto pôsobí od počiatku, čo znamená, že uvedeným právnym úkonom nedošlo k zmene vlastníctva k veci, ktorá bola predmetom kúpy, z ktorého dôvodu táto v čase vyhlásenia konkurzu patrila terajšiemu úpadcovi, a teda patrí i do konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa preto rozhodol v súlade s právnym predpisom, keď odporcovi uložil uvedenú vec vydať do konkurznej podstaty. Za správny považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky i postup súdu prvého stupňa v tom, že pri rozhodnutí o vydaní veci do konkurznej podstaty neprihliadol k odporcom namietanému ust. § 457 Obč. zák. a tohto odkázal na oprávnenie uplatniť pohľadávku, ktorá mu vznikla z neplatného právneho úkonu, u správcu konkurznej podstaty ako pohľadávku proti podstate. Takýto postup vyplýva jednoznačne zo zákona o konkurze a vyrovnaní a výlučne ním upraveného spôsobu, za akých podmienok a kedy môžu byť pohľadávky veriteľov v konkurze uspokojené a ktorá právna úprava vylučuje použitie ust. § 457 Obč. zák. v danom prípade. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok Krajského súdu v Bratislave v znení doplňujúceho a opravného rozhodnutia v napadnutej časti podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. 3 Obo 210/2007 5 O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko, ako vyplýva z navrhovateľom dodatočne predloženého vyčíslenia uplatnených trov odvolacieho konania, navrhovateľ tieto vyčíslil len ako trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že účastníkom konania na strane navrhovateľa je správca konkurznej podstaty, ktorému s poukazom na ust. § 8 vyhl. č. 493/1991 Zb. za vedenie sporov neprislúcha právo na odmenu podľa osobitných predpisov, nemožno preto ním vyčíslené trovy konania považovať za vynaložené účelne. Poučenie : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- januára 2008 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu