Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ OSP zamietol návrh odporcu na prerušenie konania, ktorým odporca navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17Cpr/8/2013 o jeho žalobe o určenie platnosti právneho úkonu - dohôd o vykonaní práce uzatvorených dňa 31. decembra 2012 medzi odporcom a navrhovateľkami. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konkrétnom prípade je základnou otázkou, či konkrétne činnosti (bližšie popísané v návrhu), ktoré vykonávali navrhovateľky sú nezlučiteľné s funkciou poslanca obce, v ktorej boli navrhovateľky zvolené, t. j., či právny následok zániku ich mandátu poslankýň a s tým spojené obmedzenie ich základného práva
čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo v danej neprimeraným a nedôvodným zásahom do ich základných práv a či je výsledkom neprípustné neprimeraného a formalistického výkladu príslušných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“). Zodpovedanie danej otázky nie je
názoru krajského súdu žiadnym spôsobom podmienené výsledkom konania, ktoré sa vedie na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17Cpr/8/2013. Proti tomuto uzneseniu podal odporca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc návrhu na prerušenie konania vyhovieť alternatívne rozhodnutie krajského súdu
1 písm. h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Opisujúc skutkový stav veci namietal, že nie je v kompetencii správneho súdu v konaní
piatej časti piatej hlavy OSP riešiť otázku platnosti dohôd o vykonaní práce, a to ani ako otázku predbežnú a že na základe toho bol nútený podať určovaciu žalobu na Okresnom súde v Trenčíne. Zároveň uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil. Navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie rovnako ako odporca opisujúc skutkový stav veci navrhli napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdiť. Časť odvolania, v ktorej sa odporca domáha náhrady trov konania, považovali za nezrozumiteľnú a zmätočnú. Krajská prokuratúra odvolací návrh nepodala. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, odvolanie navrhovateľa prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že toto odvolanie nie je dôvodné. V správnom súdnictve súdy okrem preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP) konajú
5 veta prvá a § 250v OSP aj o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.
1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ OSP účastník môže navrhnúť prerušenie konania, avšak súd nie je povinný takému návrhu vyhovieť. Tento procesný úkon súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy súdu. Prerušenie konania v tomto prípade prichádza do úvahy v prípade, že prebieha alebo je súdom vyvolané iné konanie, výsledok ktorého môže ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci.
1 OSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (§ 109 ods. 1 písm. b/). Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza (§ 135 ods. 2 OSP). Z citovaného zákonného ustanovenia § 135 OSP jednoznačne vypláva, že ako otázky predbežné, t. j. otázky, posúdenie ktorých môže byť predmetom samostatného konania, nemôže súd v konaní riešiť len, ak sú uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 OSP. Ostatné otázky, o ktorých inak patrí rozhodnúť inému orgánu včítane súdu v inom konaní), môže súd ako predbežnú otázku posúdiť sám. Viazanosť súdu v správnom súdnictve rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní medzi rozhodnutia, ktorými by bol súd v zmysle § 135 ods. 1 OSP viazaný, nepatrí. Neobstojí preto námietka odporcu, že „nie je v kompetencii správneho súdu v konaní
piatej časti piatej hlavy OSP riešiť otázku platnosti dohôd o vykonaní práce, a to ani ako otázku predbežnú“, pričom v tomto konaní túto otázku správny súd ani riešiť nemusí. Navrhovateľky sa návrhom podaným na Krajský súd v Trenčíne dňa 10. apríla 2013 domáhajú
OSP ochrany pred nezákonným zásahom zo strany odporcu a žiadajú vydať rozhodnutie, ktorým by mu súd zakázal pokračovať v porušovaní ich práva uplatňovať ich mandát poslanca Mestského zastupiteľstva Mesta Trenčianske Teplice a zároveň mu uložil umožniť navrhovateľkám tento ich mandát uplatňovať. Z návrhu na prerušenie konania z
OSP bude riešiť ako základnú otázku, „či konkrétne činnosti (bližšie popísané v návrhu), ktoré vykonávali navrhovateľky sú nezlučiteľné s funkciou poslanca obce, v ktorej boli navrhovateľky zvolené, t. j. či právny následok zániku ich mandátu poslankýň a s tým spojené obmedzenie ich základného práva
čl. 30 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky bolo v danej neprimeraným a nedôvodným zásahom do ich základných práv a či je výsledkom neprípustné neprimeraného a formalistického výkladu príslušných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb.“. Za tým účelom sa správny súd bude vysporiadavať s otázkou kolízie postavenia navrhovateliek ako poslankýň mestského zastupiteľstva so statusom zamestnankýň obce a podmienkami nezlučiteľnosti výkonu verejnej funkcie poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva s pracovnoprávnym vzťahom, pričom musí zohľadniť aj účel a zmysel predmetných príslušných zákonných ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. a Zákonníka práce a porovnať ohrozenie verejného záujmu na nestrannom a nezávislom výkone verejnej funkcie oproti zásadnému zásahu do základného práva navrhovateliek na nediskriminačný prístup k verejným funkciám a na účasť na správe vecí verejných (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 92/2012-36 z 10. mája 2012, ako aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/37/2011 z 30. júla 2012 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 107/2010). Odporca v návrhu na prerušenie konania ani v samotnej určovacej žalobe na okresný neuviedol žiadne tak závažné skutočnosti, s ktorými by sa nemohol vyporidať krajský súd v konaní o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy
OSP a z ktorých by bolo možné nesporne vyvodiť, že rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 17Cpr/8/2013 relevantne ovplyvní rozhodnutie správneho súdu v danej veci. Prerušenie konania v danej veci by bolo aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (§ 100 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP) ako aj so samotným účelom konania o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy, ktorá taktiež má byť rýchla a účinná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z vyššie uvedených dôvodov odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne. Pokiaľ ide o v odvolaní uplatnené a vyčíslené trovy konania zo strany odporcu a námietky navrhovateliek voči týmto trovám uvedené v ich vyjadrení na odvolanie, najvyšší súd dáva do pozornosti, že o náhrade trov konania rozhodne krajský súd až v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, a to
5 OSP,
ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.