§ 233/1a,b, 3b Tr.zák.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/17/2020 Identifikačné číslo spisu: 6717010321 Dátum vydania rozhodnutia: 30.06.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6717010321.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela, a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 30. júna 2021 v Bratislave, v trestnej veci obvineného W. K., pre pokračovací zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm.

1. b)Trestného zákona spáchaného v bode 2) v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/154/2017, z 3. apríla 2018, takto rozhodol: Podľa § 382 písm.
2. c)Trestného poriadku dovolanie obvineného W. K. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene, sp. zn. 4T/118/2017, z 8. novembra 2017 bol W. K. uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm.
3. b)Trestného zákona spáchaného v bode 2/ rozsudku v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že po tom, ako v presnejšie nezistenej dobe od 03:00 hod. do 04:00 hod. dňa 29. novembra 2016, v Rakúskej republike, v spoločnosti I., N., páchateľ odcudzil obuv zn. SCHÜTZE-SCHUHE rôznych modelov a veľkostí, v počte najmenej 1 873 párov, v hodnote najmenej 180 000,- eur, si následne obvinený W. K. ako živnostník, vystupujúci v mene podnikateľského subjektu W. K. - F., s miestom podnikania A.G.L. I. č. X, XXX XX Q., IČO: XX XXX XXX, v presnejšie nezistenej dobe po 29. novembri 2016, na presnejšie nezistenom mieste zadovážil presnejšie nezistené množstvo obuvi zn. SCHÜTZE-SCHUHE, rôznych modelov a veľkostí, a to aj napriek tomu, že vopred vedel, že vyššie uvedená obuv zn. SCHÜTZE-SCHUHE pochádza z trestnej činnosti, ktorú v úmysle zatajiť jej existenciu a následného prevodu na inú osobu za účelom získania nelegálneho prospechu pre seba ako aj doposiaľ nestotožnené osoby, uschoval a ukrýval na presnejšie nezistenom mieste, a to do doby, 1/ kedy časť obuvi zn. SCHÜTZE-SCHUHE, rôznych modelov a veľkostí, v množstve najmenej 842 párov, na podklade viacnásobnej telefonickej komunikácie a dohody medzi obvineným W. K. a Mgr. K. C., nar. XX. K. XXXX, prebiehajúcej v období od 29. novembra 2016 do 3. decembra 2016, za účelom získania nelegálneho prospechu vo výške najmenej 12 750,- eur, obvinený W. K. dňa 3. decembra 2016 v poobedňajších hodinách z presnejšie nezisteného miesta v meste Q., bez vystavenia akéhokoľvek dokladu preukazujúceho pôvod vyššie uvedeného tovaru, zabezpečil prepravu vyššie uvedeného tovaru, ktorý dňa 3. decembra 2016 vo večerných hodinách Mgr. K. C. prevzal a uložil v priestoroch rodinného domu č. XXX/XX, nachádzajúceho sa na ul. X. K. v Q. K., za ktorý následne Mgr. K. C., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom Q. K., ul. X. K. č. XXX/XX, v období od 3. decembra 2016 do 6. decembra 2016 najmenej v dvoch hotovostných splátkach a najmenej dvomi vkladmi hotovosti vo výške po 500,- eur na č. ú.: I vyplatil obvinenému W. K. sumu vo výške najmenej 12 000,- eur, 2/ časť obuvi zn. SCHÜTZE-SCHUHE, v množstve najmenej 565 párov, na podklade vystavenej faktúry č. XXXXXXX, medzi dodávateľom W. K. - F., s miestom podnikania A.G.L. I. č. X, XXX XX Q., s IČO: XX XXX XXX - prideleným pre spoločnosť K. W. s miestom podnikania ul. Ľ. C. č. XXXX/XX, XXX XX Q., a odberateľom M.B.P., s. r. o., J. č. XX, D., vystavenej na sumu 14 790,00 eur zo dňa 7. decembra 2016, dňa 7. decembra 2016 v úmysle následného prevodu veci pochádzajúcej z trestnej činnosti na inú osobu za účelom získania nelegálneho prospechu vo výške viac ako 2 660,- eur, sa prostredníctvom prepravcu K. V. - O., A. č. XXX/X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, na úžitkovom vozidle zn. Citroën Jumper, evidenčné číslo Q. XXX P., pokúsil prepraviť do spoločnosti M.B.P., s. r. o., J. č. XX, D., avšak k dokonaniu skutku nedošlo z dôvodu zaistenia prepravovaného tovaru v rámci prehliadky iných priestorov dňa 7. decembra 2016, kedy v čase po 17.20 hod. na odstavenej ploche ČS Slovnaft, nachádzajúcej sa na ceste E. v smere U., po pravej strane v smere jazdy so sídlom U., došlo k zaisteniu 565 párov obuvi zn. SCHÜTZE-SCHUHE rôznych modelov a veľkostí, 3/ časť obuvi zn. SCHÜTZE-SCHUHE, v množstve najmenej 287 párov uschoval a ukrýval v sklade na ul. S. v Q., ktorý mal obvinený W. K. prenajatý na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi Ing. X. N. s miestom podnikania XXX XX Q. ako „prenajímateľom" a W. K. - ul. A.G.L. I. č. X, XXX XX Q., IČO: XXXXXXXX, ako „nájomcom" zo dňa 18. novembra 2016 z dôvodu úmyselného zatajenia ich existencie a následného prevodu na inú osobu za účelom získania nelegálneho prospechu, a to až do doby 8. decembra 2016, kedy v čase od 03.00 hod. v rámci prehliadky iných priestorov došlo k zaisteniu 287 párov obuvi zn. SCHÜTZE-SCHUHE, rôznych modelov a veľkostí. Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému podľa § 233 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm.
4. a)Trestného zákona bol na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obvinenému W. K. rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/179/2014, zo 4. novembra 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/56/2017, zo 14. júna 2017, ktorým bol obvinenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby vo výmere 5 rokov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne vyslovil, že v ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/179/2014, zo 4. novembra 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/56/2017, zo 14. júna 2017 nedotknutý. Podľa § 60 ods. 1 písm.
5. a)Trestného zákona súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks notebook Lenovo model 80 GO, Lenovo G50-30. Na podklade odvolania obvineného a prokurátora rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, sp. zn. 4To/154/2017, z 3. apríla 2018 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm.
6. e)Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o súhrnnom treste pri zmene čiastkového skutku uvedeného pod bodom 2/ tak, že: časť obuvi zn. SCHÜTZE-SCHUHE, v množstve najmenej 565 párov, na podklade vystavenej faktúry č. XXXXXXX, medzi dodávateľom W. K. - F., s miestom podnikania A.G.L. I. č. X, XXX XX Q., s IČO: XX XXX XXX - prideleným pre spoločnosť K. W. s miestom podnikania ul. Ľ. C. č. XXXX/XX, XXX XX Q., a odberateľom M.B.P., s. r. o., J. č. XX, D., vystavenej na sumu 14 790,00 eur zo dňa 7. decembra 2016, dňa 7. decembra 2016 v úmysle následného prevodu veci pochádzajúcej z trestnej činnosti na inú osobu sa prostredníctvom prepravcu K. V. - O., A. č. XXX/X, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, na úžitkovom vozidle zn. Citroën Jumper, evidenčné číslo Q. XXX P., pokúsil prepraviť do spoločnosti M.B.P., s. r. o., J. č. XX, D., avšak k dokonaniu skutku nedošlo z dôvodu zaistenia prepravovaného tovaru v rámci prehliadky iných priestorov dňa 7. decembra 2016, kedy v čase po 17.20 hod. na odstavenej ploche ČS Slovnaft, nachádzajúcej sa na ceste E. v smere U., po pravej strane v smere jazdy so sídlom U., došlo k zaisteniu 565 párov obuvi zn. SCHÜTZE-SCHUHE rôznych modelov a veľkostí, pričom pri správnom vyčíslení hodnoty prepravovaného počtu kusov obuvi by získal prospech 9 565,- eur. Krajský súd uložil obvinenému podľa § 233 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona ho odvolací súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obvinenému zároveň podľa § 60 ods. 1 písm.
7. a)Trestného zákona uložil aj trest prepadnutia veci, a to 1 ks notebook Lenovo, model 80GO, Lenovo G50-30 a súčasne vyslovil, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát. Napokon podľa § 319 Trestného poriadku rozhodol tak, že odvolanie obvineného zamietol. Proti druhostupňovému rozsudku podal obvinený dovolanie prostredníctvom obhajkyne 12. februára 2020 z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a), b), c), g),
8. i)Trestného poriadku. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
9. a)Trestného poriadku (vo veci rozhodol nepríslušný súd) videl obvinený v tom, že k trestnej činnosti malo dochádzať v meste Q. na S. ulici. Miestna príslušnosť Okresného súdu Zvolen bola určená na základe § 17 ods. 3 Trestného poriadku, veta za bodkočiarkou. Ustanovenie § 17 uvádza 3 hľadiská na určenie miestnej príslušnosti súdu, ktoré sú vo vzťahu subsidiarity. Súd, v obvode ktorého trestný čin vyšiel najavo, je príslušný na konanie, len ak nemožno určiť príslušný súd podľa dvoch predchádzajúcich hľadísk. Príslušníci NAKA Bratislava a tiež KRPZ Banská Bystrica mali od 02. decembra 2016 vedomosť, že obvinený v Q. uskladňuje väčšie množstvo obuvi. Napriek tomu umožnili, aby prišlo k prevozu tovaru - obuvi mimo okresu Q., i keď mali zákrok vykonať najneskôr 7. decembra 2016 pred skladom obvineného, a teda v územnom obvode Okresného súdu Lučenec. Ak tak nepostupovali, porušili zákon s úmyslom, aby sa vec prejednávala v územnom obvode príslušného súdu. Navyše posledným zaisťovacím úkonom bola prehliadka iných priestorov dňa 08. decembra 2016, a to skladu obvineného v Q.. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
10. b)Trestného poriadku (súd rozhodol v nezákonnom zložení) vidí obvinený v tom, že o odvolaní rozhodoval na verejnom zasadnutí senát Krajského súdu v Banskej Bystrici 5To a nie senát 4To, ktorý bol príslušný podľa rozvrhu práce. V deň konania verejného zasadnutia obvinený túto skutočnosť namietal, avšak jeho námietka nebola zachytená do zápisnice o priebehu pojednávania. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
11. c)Trestného poriadku (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu) je podľa obvineného dané tým, že nevykonaním dôkazov navrhnutých obhajobou v priebehu trestného konania, konkrétne výsluchu colníkov, vykonávajúcich 7. decembra 2016 hliadku na začiatku obce U., výsluchu nadriadeného colníkov mjr. PhDr. Z., výsluchu svedka S. T., strážnika areálu v Q., časti V., v ktorom sa nachádzal jeho sklad, Q. O., výsluchu policajtov operatívnych služieb PZ vykonávajúcich sledovanie jeho osoby a jeho skladu, výsluchu vyšetrovateľa KR PZ Banská Bystrica mjr. Ing. S. N., svedkov W. N., S. F., A. D., a to navyše bez náležitého zdôvodnenia takéhoto postupu zo strany súdu. Za obzvlášť závažné porušenie práva na obhajobu považoval skutočnosť, že napriek jeho opakovanej žiadosti do konania nebol pribratý tlmočník (a prekladateľ), čo vnímal ako rozporné s § 2 ods. 20 Trestného poriadku, článku 47 ods. 4 Ústavy v spojení s článkom 12 ods. 2 Ústavy a článkom 6 ods. 3 Dohovoru. Naplnenie dovolacieho dôvodu upraveného v § 371 ods. 1 písm.
12. c)Trestného poriadku videl obvinený aj v skutočnosti, že ani na opakovaný návrh obhajoby a na jej základe opakovane zaslanej výzvy súdu nebol v konaní predložený celý spis vedený PPZ NAKA NPZJ Bratislava pod č. p. PPZ-NKA-PZJ11-242/2016 v celom rozsahu. Navyše odvolací súd sa náležite nevysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
13. g)Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa i rozsudok odvolacieho súdu sú založené na nezákonných dôkazoch, ktoré boli vyhľadané a zabezpečené nezákonným postupom a spôsobom príslušníkmi Policajného zboru a colníkmi v štádiu pred začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia. Pri zastavení a zadržaní dovolateľa neboli dodržané procesné postupy v zmysle zákona. Príslušníci Colného úradu Banská Bystrica zadržali dovolateľa a vodiča nákladného vozidla K. V. v obci U. I. na základe písomnej žiadosti o poskytnutie súčinnosti zo dňa 07. decembra 2016, ktoré colnému úradu doručilo v ten istý deň MV SR, PPZ, NAKA, Národná protizločinecká jednotka, expozitúra Bratislava. Vyslovene žiada o poskytnutie súčinnosti pri zastavení a kontrole vozidla v ktorom bol obvinený a v ktorom sa prevážala obuv z dôvodu podozrenia, že vo vozidlách sa prepravuje tovar pochádzajúci z trestnej činnosti. Zastavenie vozidiel teda nebolo náhodné, ale bolo vopred naplánované a realizované na základe dožiadania justičných orgánov z Rakúska. Zadržanie dovolateľa bolo realizované v súčinnosti s príslušníkmi 1. OO OKP KRPZ Banská Bystrica a tiež s príslušníkmi NPZJ NAKA PPZ, čo potvrdzuje aj dokument „Vyjadrenie k žiadosti zo 16. februára 2017" vyšetrovateľa mjr. Ing. N.. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z úradného záznamu MV SR, sekcie Kontroly inšpekčnej služby č. SKIS-IS-OISS-85-002/2017-OPČ z 28. júla 2017, v ktorom sa uvádza, že celá akcia bola utajovaná do dňa realizácie, o čom vedeli iba príslušníci OKP KRPZ Banská Bystrica a príslušníci NAKA. Jeho zadržaniu preto predchádzala dôkladná operatívno - pátracia činnosť, na základe ktorej mala polícia vedomosť, že v sklade obvineného v Q., časť V. sa má nachádzať tovar pochádzajúci z trestnej činnosti v Rakúsku a tiež že sa nielen uskladňuje, ale 07. decembra 2016 dochádza k jeho nakládke do vozidla Citroën Jumper. Aj príslušníci Colného úradu preto mali vedomosť, aké vozidlo prepravuje tovar a že je sprevádzané obvineným. Z dokumentu „Žiadosť o poskytnutie súčinnosti" MV SR, PPZ zo 07. decembra 2016 vyplýva, že okrem vozidla Citroën Jumper má byť zastavené aj vozidlo Škoda Octavia ev. č.: Q a nie ev. č.: Q ktoré viedol obvinený. Vykonávanie operatívno-pátracej činnosti sledovaním skladu obvineného v časti V. na S. ulici minimálne od 02. decembra 2016 potvrdzuje tiež čestné prehlásenie svedka S. T. a Q. O., ku ktorým súd prvého stupňa ani súd odvolací nezaujal žiadne stanovisko a nebolo vyhovené návrhom obhajoby na ich vypočutie. Podľa vyjadrenia S. T. a Q. O. mali policajti spísať s S. T. úradný záznam, obsahom ktorého malo byť, že v sklade obvineného sa nachádza vo vozidle červenej farby tovar a že vozidlo tam odstavili dodávatelia z ČR. Policajti sa tiež cez dieru v plachte vozidla mali presvedčiť, že sa tam obuv nachádza a toto malo byť i odfotografované. Následne mali sklad obvineného minimálne do 07. decembra 2016 sledovať z parkoviska firmy „O.". To vyplýva z dokument „W. K. - podanie správy - zaslanie" KRPZ BB z 11. mája 2017 (č. l. 1371), kde sa uvádza, že operatívno - pátracia činnosť bola realizovaná od 01. decembra 2016 do doby jej ukončenia. Prílohou mali byť overené fotokópie týkajúce sa úkonov a rozhodnutí k osobe S. T.. Všetka operatívno - pátracia činnosť (ďalej aj „OPČ") mala byť súčasťou spisu, pričom všetko nasvedčuje tomu, že sa malo jednať o spis vedený na NAKA NPZJ Bratislava pod č. PPZ-NKA-PZJ11-242/2016. V tomto spise sa však nenachádzajú všetky záznamy ohľadne OPČ, a preto podľa obvineného musí existovať ďalší spisový zväzok ohľadne OPČ. Ani súdu prvého stupňa, ani odvolaciemu súdu nebol spis PPZ-NKA-PZJ11-242/2016 v celosti nikdy predložený, a preto sa obvinený nemohol v celosti s uvedeným spisom oboznámiť. Neobstojí tvrdenie, že všetky listiny skutočne relevantné pre posúdenie viny obvineného boli obsiahnuté v súdnom spise a že ostatné listiny sú administratívneho charakteru. Je právom obvineného oboznámiť sa s obsahom celého spisu. Nie je pravdou, že súčasťou predloženého spisu boli všetky podstatné listiny týkajúce sa obvineného. Až počas obnovy konania sa obvinený dozvedel, že OPČ mala byť evidovaná v ďalšom spise, a to č. KRPZ-BB-OKP3-287-2016. Ďalej obvinený uvádzal, že orgány činné v trestnom konaní obchádzali zákon, keď napriek vedomostiam o existencie tovaru na určitom mieste a jeho zamýšľanej preprave na mieste nezakročili a (v rozpore s platnou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesením ÚS SR z 26. septembra 2013, sp. zn. III. ÚS 443/2013) nevykonali služobný zákrok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ani nezadovážili príkaz súdu, respektíve prokurátora na sledovanie osôb, vecí alebo na kontrolovanú dodávku podľa Trestného poriadku, ale umožnili s týmto tovarom disponovať a ďalej ho prevážať. Podľa neho z uvedeného nezákonného postupu OČTK pramenilo nezákonné zadováženie dôkazov, na podklade ktorých bol odsúdený. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie NS SR, sp. zn. 2Tdo/27/2012, TzoV/5/2001, R 57/2002), sa obvinený domnieval, že trestné stíhanie malo byť začaté bezodkladne po zistení, že je páchaná trestná činnosť, a následne mal byť vydaný príkaz prokurátora na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 Trestného poriadku alebo kontrolovanú dodávku podľa § 111 Trestného poriadku. Policajti však naďalej vykonávali pozorovanie skladu obvineného. Príslušníci Colného úradu svedkovia Bc. D. a Mgr. W. na hlavnom pojednávaní uviedli, že nadriadený im oznámil, že konkrétne vozidlá s určitými ev. č. prevážajú tovar pochádzajúci z trestnej činnosti a tieto majú zastaviť. Obvinený ďalej poukazoval v tejto súvislosti na použitie prostriedkov OPČ v predprípravnom konaní, pričom zastavenie vozidiel a ich prehliadka boli vykonané bez príkazu prokurátora - teda zadovážené dôkazy sú nezákonné., pričom on sám bol do príchodu vyšetrovateľa nezákonne obmedzený na osobnej slobode. Ďalej obvinený poukazoval na nezákonnosť odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky medzi ním a svedkom C.. Uviedol, že informácie z ITP záznamov získaných podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov mohli byť od 1. decembra 2016 použité ako operatívne informácie a následne mala polícia možnosť vykonávať odposluchy podľa § 115 Trestného poriadku so súhlasom zákonného sudcu. Doplnil, že odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky boli vykonávané na podklade príkazu Krajského súdu v Bratislave vydaného v úplne inej trestnej veci (vedenej NAKA Bratislava pod sp. zn. ČVS: PPZ-NKA-PZJ11-V-181/2016), a to navyše v čase, keď za predmetný skutok ešte ani nebolo začaté trestné stíhanie. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie NS SR z 27. októbra 2015, sp. zn. 2To/11/2014 a 6To/6/2018 z 24. júla 2019. Najneskôr odo dňa 02. decembra 2016 sa informačno-technický prostriedok na vyhotovenie záznamu z telekomunikačnej prevádzky použil podľa obvineného v rozpore s § 7 ods.3 zákona č. 166/2003 Z. z. Uvedený dôkaz, získaný podľa zákona č. 166/2003 Z. z., považoval obvinený za nezákonný aj s poukazom na § 7 ods. 1, ods. 5 citovaného zákona, keďže kópia zvukového záznamu z odpočúvania jeho telekomunikačnej prevádzky bola vydaná do spisu KR PZ Banská Bystrica č. KRP-131/1-VYS-BB-2016, ktorý poskytol prepisy ITP záznamov počas výsluchu svedkom C., K. a I.. Svedkom bolo zabránené vypovedať spontánne, pričom svedok C. vypovedal nepravdu, na každom výsluchu sa vyskytli rozpory. Naplnenie dovolacieho dôvodu uvedený v § 371 ods. 1 písm.
14. i)Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia) vidí obvinený v tom, že súd prvého i druhého stupňa prejednávanú vec nesprávne právne posúdili, keď dospeli k záveru, že jeho konaním boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 Trestného zákona. Zdôraznil, že oba rozsudky sú založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Poukázal na to, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti spočíva v legalizácii príjmov, ktoré majú svoj pôvod v trestnej činnosti, pričom ide o dispozíciu s príjmami alebo iným majetkom z trestnej činnosti alebo o dispozíciu s vecou, ktorá je príjmom z trestného činu, ak je motivovaná úsilím zakryť ich pôvod v trestnom čine. Pre naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom sa vyžaduje špecifický úmysel vo forme zatajenia existencie majetku z trestnej činnosti alebo veci zakrytím ich pôvodu, ktorý podľa jeho názoru vykonaným dokazovaním nebol preukázaný. On však od počiatku trestného konania opakovane poukazoval na to, že o pravom pôvode tovaru nevedel a táto vedomosť mu nebola preukázaná. Závery súdov v tomto smere boli založené len na domnienke. Preto podľa neho mal byť predmetný skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin podielnictva podľa § 231 Trestného zákona a že ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona bol účelovo právne kvalifikovaný len preto, že je podozrivý z krádeže v Rakúsku, keďže súbeh trestného činu krádeže a podielnictva nie je prípustný. Obvinený sa nestotožnil ani s ustálením prospechu vo výške 12 000,- Eur v bode 1) rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu, podmieňujúcim použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 2 písm.
15. b)Trestného zákona. Vzhľadom na to, že aj tento kvalifikačný znak, spočívajúci v získaní väčšieho prospechu, musí vyplývať z vykonaného dokazovania a nielen z nekritického prevzatia záverov OČTK, dovolateľ v tejto súvislosti súdom vyčítal, že vychádzali z výpovedí svedka C., ktoré však tento niekoľkokrát menil. Dovolateľ ďalej poukázal na to, že v bode 2) napadnutého rozsudku krajského súdu nebola zachovaná totožnosť skutku a za tento skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, mu nebolo vznesené obvinenie. Poukazujúc na ustanovenie § 234 ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že 9. decembra 2016 mu bolo vznesené obvinenie na tom skutkovom základe, že zadovážil tovar - obuv značky SCHÜTZE-SCHUCHE, o ktorom mal vedieť, že bol odcudzený, a tento uschovával na nezistenom mieste, pričom dal tovar v množstve 565 párov previesť a 287 párov uskladnil na neznámom mieste. Dňa 22. februára 2017 došlo k zmene právnej kvalifikácie s úplne iným popisom skutku, a to že obuv v množstve 565 párov na podklade vystavenej faktúry medzi dodávateľom W. K. - F. a odberateľom M.B.O., s. r. o., na sumu 14 790,- € dal 7. decembra 2016 v úmysle následného prevodu vecí pochádzajúcich z trestnej činnosti na inú osobu za účelom získania nelegálneho prospechu vo výške viac ako 2 660,- € prepraviť, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo z dôvodu zaistenia tovaru v rámci prehliadky iných priestorov, v rámci ktorej došlo k zaisteniu 565 párov obuvi, pričom časť obuvi uschovával v sklade v Q., časti V., ktorý mal prenajatý na základe zmluvy z dôvodu úmyselného zatajenia ich existencie a následného prevodu na inú osobu za účelom získania nelegálneho prospechu, a to až do doby, kedy došlo k zaisteniu 287 párov obuvi. V nadväznosti na uvedené tvrdil, že z popisu skutkovej vety v obžalobe je zrejmé, že nebola zachovaná totožnosť skutku. Rovnako za zrejmé označil, že v zmysle § 206 ods. 6 Trestného poriadku po vznesení obvinenia nie je možné meniť skutkové okolnosti a meniť úplne popis skutku, ale len právnu kvalifikáciu skutku, za ktorý bolo vznesené obvinenie. S odkazom na uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Tdo/11/2009, z 22. apríla 2009 považoval obvinený za obdobnú aj situáciu, keď skutok uvedený v obžalobe upravuje súd, keďže v zmysle citovaného rozhodnutia zachovanie princípu totožnosti skutku umožňuje len subtílne úpravy na základe dokazovania pred súdom, ale nedovoľuje zásadnú zmenu okolností, ktoré viedli k postaveniu obvineného pred súd. Obvinený navrhol, aby najvyšší súd podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného a podľa § 386 ods.2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu vo výroku o vine a treste ako i rozsudok súdu prvého stupňa a aby podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku okresnému súdu prikázal, aby vec znovu prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu, alebo aby rozhodol o neodstrániteľnosti porušenia zákona a oba rozsudky zrušil bez možnosti ich nápravy. Následne podaním z 11. marca 2020 prostredníctvom obhajkyne svoje dovolanie doplnil vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods.1 písm.
16. g)Trestného poriadku v tom smere, že celá operatívno - pátracia činnosť, na základe ktorej bol sledovaný a odpočúvaný, musí byť súčasťou spisu. V priebehu konania všetky skutočnosti nasvedčovali tomu, že sa má jednať o spis PPZ, NAKA, NPZJ Bratislava č. PPZ-NKA-PZ/11-242-2016. Obvinený ani obhajca nemali možnosť sa s kompletným obsahom uvedeného spisu oboznámiť v dôsledku čoho nebola preverená namietaná nezákonnosť OPČ a predprípravného konania. Až v konaní o povolenie obnovy konania na Okresnom súde Zvolen, sp. zn. 3Nt/13/2018, mal obvinený možnosť oboznámiť sa s listinným dôkazom zo spisu NAKA č. PPZ-NAK-PZJ11-242-12/2016 z 02. decembra 2016 a č. PZZ-NAK-ZJ11-242-17/2016 zo 07. decembra 2016, ktoré preukazujú ďalší výkon OPČ pred zadržaním obvineného a vedomosť orgánov polície o páchanej trestnej činnosti o odcudzení obuvi, ktorá bola presne lokalizovaná. Listina zo 07. 12. 2016 jednoznačne preukazuje, že pred jeho zadržaním o 16.15 hod. riaditeľka NPZJ NAKA Bratislava žiadala vykonať postup podľa Trestného poriadku a žiadala o začatie trestného stíhania obvineného. Z tohto dôvodu mali colníci, oslovení políciou, postupovať výlučne podľa ustanovení Trestného poriadku. Najvyšší súdu SR v predchádzajúcom konaní o dovolaní pod sp. zn. 2Tdo/82/2018, sa uvedenými listinami vôbec nezaoberal. Rovnako sa obvinený počas konania o povolení obnovy konania dozvedel, že OPČ voči jeho osobe je evidovaná aj v spise č. KRPZ-BB-OKP3-287-2016 a č. KRP-131/1-VYS-BB-2016, z ktorých má taktiež vyplývať nezákonnosť OPČ a predprípravného konania, ktorá sa preniesla aj na iné dôkazy. Ďalším doplnením dovolania zo 14. decembra 2020 prostredníctvom obhajkyne obvinený uviedol, že mu bol po vydaní rozsudku krajského súdu Úradom inšpekčnej služby v roku 2020 poskytnutý k nahliadnutiu spis č. UIS-127/OISZ-2020, v ktorom sa nachádza zoznam úradných záznamov z akcie HRON, ktorá sa má členiť na sub-akcie, pričom od určitého dátumu sa ohľadne obvineného označuje ako HRON4. Zo spisu vyplýva že už 14. novembra 2016 bol realizovaný prvý úkon ohľadom obvineného, dňa 15. novembra 2016 je datovaný úradný záznam „K. a spol.", pričom posledný záznam je z 08. decembra 2016. Neobstojí preto tvrdenie, že všetky listiny týkajúce sa OPČ boli súčasťou spisu. Je zrejmé, že závažné podozrenia o trestnej činnosti, ktorú mal spáchať v Rakúsku obvinený, mali už rakúske justičné orgány, a preto boli príslušníci PZ povinní vykonať služobný zákrok podľa Trestného poriadku, a to už v priestoroch jeho skladu. Nie je pravdou, že by príslušníci polície pred vznesením obvinenia dovolateľovi nevedeli o páchateľovi a o tom, aký trestný čin mal byť spáchaný. K dovolaniu obvineného sa dňa 27. apríla 2020 vyjadril prokurátor. Vo vyjadrení uviedol, že odkazuje na svoje pôvodné vyjadrenie k predchádzajúcemu dovolaniu zo dňa 10. decembra 2018. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
17. a)Trestného poriadku podľa neho naplnený nebol, pretože prvotné úkony boli vykonané v obvode Okresného súdu Zvolen v rámci prehliadky iných priestorov. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
18. b)Trestného poriadku uviedol, že senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodoval v riadnom zákonnom zložení a tento dovolací dôvod tiež nebol naplnený. Podľa prokurátora nebol naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
19. c)Trestného poriadku, pretože za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Nebolo tiež preukázané, že nepribratím tlmočníka prišlo k porušeniu práv obvineného, pretože sa mohol vo svojom materinskom českom jazyku vyjadrovať a reagovať na všetky otázky, pričom slovenský a český jazyk sú veľmi príbuzné jazyky. Naplnený nebol podľa prokurátora ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm.
20. g)Trestného poriadku. Policajný zbor pred zákonným postupom vyšetrovateľa podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku realizoval operatívno-pátraciu činnosť, zo strany polície nedošlo k žiadnej policajnej provokácii. Nebola ovplyvňovaná vôľa obvineného spáchať trestný čin, skladovať obuv a ďalej ju prepravovať. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bol realizovaný na základe súhlasu príslušného sudcu v zmysle zákona č. 166/2003 Z. z. Ak obvinený namieta porušenie § 115 ods. 1, ods. 7 Trestného poriadku, tak je potrebné poukázať na rozsudok NS SR, sp. zn. 2TdoV/11/2015, z ktorého vyplýva, že nemožnosť použitia informácií ako dôkazu v trestnom konaní, ak sa v čase ich zistenia neviedlo v inej veci trestné konanie, sa aplikuje len v prípade, ak sú informácie získané postupom podľa Trestného poriadku (§ 115). Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.
21. i)Trestného poriadku prokurátor uviedol, že oba súdy sa dostatočným a rozsiahlym spôsobom vysporiadali s dôkaznou situáciou, pričom boli naplnené všetky znaky trestného činu, za spáchanie ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Prokurátor navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm.
22. c)odmietol. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
23. h)Trestného poriadku a § 566 ods. 3 Trestného poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm.
24. b)Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Následne dovolací súd nahliadnutím do spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného W. K. je potrebné ako nedôvodné odmietnuť podľa § 382 písm.
25. c)Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 a nasl. Trestného poriadku. Najvyšší súd zároveň zistil, že obvinený už v minulosti podal v danej veci takmer identické dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b), c), g),
26. i)Trestného poriadku, ktoré bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Tdo/81/2018, zo 6. augusta 2019 odmietnuté podľa § 382 písm.
27. c)Trestného poriadku. Keďže uvedené predchádzajúce dovolanie bolo odmietnuté, neexistovala v danej veci vzhľadom na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 3/2014, prekážka na opakované podanie dovolanie v tej istej veci stanovená v § 372 ods. 2 Trestného poriadku. Dovolací súd sa pri rozhodovaní o aktuálnom dovolaní obvineného oboznámil s obsahom uznesenia, sp. zn. 2Tdo/81/2018, zo 6. augusta 2019 a s argumentami v ňom uvedenými sa stotožnil. Preto v ďalšom bude primerane na túto predchádzajúcu argumentáciu odkazované, a to i v záujme zachovania jednotnosti judikatúry. Najvyšší súd poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do stavu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku. Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku. Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm.
28. c)Trestného poriadku, alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak, ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). V ďalšom texte sa najvyšší súd bude venovať jednotlivým dovolacím námietkam tak, ako ich uviedol v podanom dovolaní obvinený. K dovolacej námietke podľa § 371 ods. 1 písm.
29. a)Trestného poriadku - vo veci rozhodol nepríslušný súd: Tento dovolací dôvod sa týka situácie, keď meritórne rozhodnutie vydal súd, ktorý nie je vecne alebo miestne príslušný. Miestna príslušnosť súdov je upravená v ustanovení § 17 Trestného poriadku, podľa ktorého: